Mala tú starú kanvicu, takú, ktorá pískala keď sa voda dostala do varu.
Strašne ten zvuk neznášal, no vytrpel ho, kvôli nej.
Potom vzala biely čajník.
Nie ten s modrými nezábudkami, ten používala iba v nedeľu.
Iba ten obyčajný, biely.
Ale pre neho bol aj ten špeciálny.
Elegantnými štíhlymi rukami vybrala z krabičky dve sáčky a vložila ich doň.
Potom ich konce previazala cez rúčku, aby sa nepotopili keď bude nalievať vodu.
Vždy obdivoval jej praktickosť.
Potom vzala kanvicu, ktorá, už našťastie nepískala a jemne ju naklonila, aby mohla vodu vliať dnu.
Vôňa čaju sa niesla domom.