Vždy čakala presne dve minúty, kým sáčky vybrala.
Raz ho to zaujalo natoľko, že si ten čas stopol. Boli to presne dve minúty. Ani o sekundu viac.
Obdivoval ju za to.
Potom nachystala malú striebornú tácku, na ňu položila dve pariace sa šálky, cukor, keksíky na tanieriku a dve lyžičky.
Tácka bola stará a ošarpaná. Raz sa jej opýtal, prečo ju nevyhodí, keď je takmer zničená.
Týždeň s ním neprehodila ani slovo.
Ich čajové schôdzky mu chýbali.
Neskôr mu povedala, že tú tácku mala od svojej starej mamy, a tá ju mala od svojej.
Potom už pochopil.
Obľúbil si aj tú tácku.
Nakoniec.