Všetko sa mení... a predsa som to stále ja, strnulá rybka rozkmitaná medzi rodinou a prácou s energiou na nule, bojujúc s lenivosťou, rozháranými emóciami a nedostatočnou organizáciou času v tom istom rozbesnenom víre života.

Akoby som aj teraz prechádzala rovnakou lekciou, len život popritom pridával nové rýchlokurzy zvládania strachu a krízových situácií. Kupodivu sa mi ale celkom darí urdžovať oheň vnútorného pokoja a napriek všetkým okolnostiam (alebo práve pre ne) veriť v lásku a v zázraky a ďakovať Zemi, za to, že je mojím domovom, že tu môžem byť, obklopená mojimi najmilšími, že môžem tvoriť a objavovať ten nádherný chaos sama v sebe. 

Pri tvorbe tohto obrazu som sa spoliehala výhradne na ruky a štetcom som dala definitívne zbohom. Milujem maľovanie, ale musím povedať, že som si ho ešte nikdy tak neužila ;)

"Pozorujem svetlo medzi nami. Keďže existuje, keďže nás k sebe viaže a prepletá naše osudy, keďže všetci čerpáme energiu z toho istého zdroja, poznáme aj ďaľšiu pravdu. Nik z nás nevedie bezvýznamný život.

Vesmír nezabúda na nikoho. Rozžiariť svet môžeme všetci. Ibaže niektorí znás ešte neprišli na to, akí sme mocní."

L.L. Jackson (Svetlo medzi nami)

A ako to zvládate vy, ľudkovia? Prajem vám pevné zdravie a ešte pevnejšie nervy :)