Zdravím ľudkovia,

ako zberateľka citátov som sa nemohla nabažiť Stephana Kinga (vážne, načo čítať psychologicko-motivačnú literatúru, keď si môžete prečítať Duma Key?) a teraz nedám dopustiť na Ženy, ktoré behali s vlkmi od Clarissy Estés.

Nosím tú knihu pri sebe ako vzorná školáčka učebnice a zakaždým, keď sa cítim mizerne, náhodne ju otvorím a začítam sa. Väčšinou naozaj stačí zopár viet a už sa necítim taká nemožná, osamelá a stratená.

Toto som objavila včera: Vaše sny vás povedú, ak budete trvať na svojom, dupnete a poviete : "Milujem svoj tvorivý život viac, než svoju úzkosť!"

V podstate je to kniha o návrate k sebe samej, k prirozdeným inštinktom, intuícii a psychickej sile. Autorka radí ženám prostredíctvom starých príbehov a legiend a z každého jej slova cítiť nesmiernu lásku, úprimnosť a pravdu, ktorej sa občas bojíme pozrieť priamo do očí, no je to nevyhnutné, aby sme v našom rozvoji mohli napredovať. 

"Niekedy sú tie slová, vety, básne či príbehy také zvučné a správne, že nám aspoň na kratučký okamih umožnia spomenúť si, z čoho sme vlastne stvorené a kde sa nachádza náš skutočný domov.

Tieto prchavé ochutnávky divočiny prichádzajú počas tajuplných okamihov inšpirácie. Túžime po nich vždy, keď si uvemomíme, ako mizivo málo času venujeme mystickému ohňu a snívaniu, vlastnému tvorivému životu a pravým láskam. Vtedy sa cítime o niečo ochudobnené a natoľko roztúžené, že nakoniec musíme nasledovať svoju prirodzenosť.

Skočíme do lesa, do púšte alebo do snehu, bláznivo utekáme, očami skúmame pôdu pod nohami, uši máme nastražené a pátrame všade okolo seba. Pátrame po stope, nápovedi, znamení,  že Divoká žena ešte stále žije a my sme nepremárnili svoju šancu."

Snažím sa jej múdrosť začleniť do môjho života a inšpiráciu nachádzam aj v mojej rodine a v mojich priateľkách. Či už si svoju silu naplno uvedomujú alebo sú to skryté vlčice, s úžasom sledujem ako sa prebíjajú cestou za svojimi snami.

"Spojiť sa so svojou inštinktívnou podstatou neznamená prevrátiť svet naruby, práve naopak."

Obrázok som venovala tej najdivokejšej žene, ktorú poznám.Neskrotnej bohyni s dušou vlka. Bytosti, tak úzko spätej s prírodou, že aj tá túra (citujem "prechádzka") do lesa, v snehu a ešte k tomu v noci za splnu mesiaca, je skvelý nápad.

Len pre predstavu, aká som zúfalá vždy, keď pre niekoho maľujem. Nie je až také ťažké premeniť vlka na veľrybu ->

Toto je inak zatiaľ môj najviac prerábaný obrázok. Mal tri verzie, ktoré som kompletne zatrela a začala odznovu, koľkokrát som upravovala anatómiu vlka aj napriek šablóne radšej ani nepočítam. Medzitým sa objavil aj na súťažnej výstave a komentár poroty : "Niečo v tom je..." ma prinútil premaľovať ho znovu. Nepýtajte sa ma, neviem prečo. S výsledkom som bola viac ako nespokojná a tak obrázok vyše mesiac hnil v najstratenejšom rohu šatníka, kým som sa odhodlla znovu ho dokončiť.

"Jeden z najmenej diskutovaných problémov individualizácie vyplýva z toho, že keď si posvietime do temnoty duše, tiene na miestach, kam svetlo nedopadne, sú ešte  temnejšie a napokon sa musíme popasovať s ešte hlbšou temnotou."

"Tvorivosť je schopnosť reagovať na všetko, čo sa okolo nás deje. Vybrať si niektoré spomedzi stoviek myšlienok, pocitov, činov a reakcií, ktoré sa zrodia v našom vnútri a pospájať ich do jedinečnej reakcie, prejavu alebo posolstva, ktoré zachytáva konkrétny okamih, vášeň a význam."

"Na rozdiel od ľudí, vlky nepremýšľajú o životných vzostupoch a poklesoch, o dobrých a zlých dňoch, o energii, moci, potrave, či okolnostiach, ktoré vyvolávajú strach či trest. Vrcholy a údolia jednoducho sú a vlky po nich bežia tak, ako najlepšie vedia."

"Keď sme samy sebou,mnohí nás odmietnu a odoženú. No ak budeme robiť všetko len pre druhých, budeme odmietané a vyhostené samy v sebe."

"Jedno z najdôležitejších rozhodnutí robíme medzi tým, čo sa nám ponúka a tým, čo naozaj volá z našej duše."

Zistila som, prečo mám z fotografií mojich výtvorov vždy taký zlý pocit - pretože zachytáva len komplex čiar, nie zážitok s akým ich objavujete. Ak sa dívam na originálny obrázok, nevnímam ho ako celok, ale ako mozaiku jednotlivých častí, na ktoré mi najskôr padne zrak. Pokúsila som sa vám tento dojem sporostredkovať a keď sa teraz pozriete na obrázok, myslím, že ho uvidíte úplne inak.

Ďakujem, že ste sa prečítali až sem. Veľmi som sa s Vami chcela podiliť o tieto myšlienky. Tak teda,

šťastný beh!