"Vaša cesta nevedie len od jedného šťastného okamihu k druhému a práve to, čo robíte medzi nimi naznačuje, ako veľmi ste oddaný svojmu snu."

Elizabeth Gilbert (Veľké kúzlo)

Vždy sa rada vraciam ku knihám od Gilbertovej, či už je to Jedz, modli sa a miluj, Veľké kúzlo alebo čokoľvek iné pretože na mňa pôsobia ako neuveriteľne úprimné, vrúcne, láskavé a povzbudivé objatie do chladných dní. Takýto dotyk mágie často potrebujem aby som si medzitým, čo nedokážem udržať plynulý tok slov, udržala aspoň plynulý tok myšlienok. Zväčša stačí len vedomie, že niekto s kreativitou bojuje rovnako ako ja ... hoci bojuje nie je to správne slovo, myslím skôr - nažíva.

Sme ako spolubývajúce, ktoré sa občas neznesú v jednej miestnosti a občas jedna druhej kazíme plány alebo ničíme veci, ale napokon príde piatok a pri flaške vína zistíme, koľko toho máme spoločného. Veď to, že máme potrebu desaťkrát premalovať jeden obraz z nás ešte nerobí šialené výtvarníčky, no nie? Ani tá farba, večne prischnutá na rukách. A na stenách obývačky. A na dlážke. A na nábytku...

"Musíte si ale uvedomiť, že nie ste len otrokom, či vládcom svojej myšlienky - ste jej partnerom. Neexistuje čas ani priestor, z ktorých inšpirácia príde. Žiadna súťaž, žiadne ego, žiadne limity. Je tu len tvrdohlavosť myšlienky samotnej, nevôľa vzdať sa, dokým nenastane úspešná spolupráca. Pracujte s takou tvrdohlavosťou. Pracujte tak otvorene a dôverčivo ako len môžete." E.G.

Možno teraz trochu viac maľujem než píšem. Niežeby to bolo jednoduchšie, to ani náhodou, ale aspoň je skôr vidieť výsledok. Áno, výsledok. Je mi zo seba zle. Akoby som musela stále dokazovať sebe a druhým, že to s umením myslím vážne. Že moja cesta nevedie len od regálov do skladu a cez kartónove škatule a nekonečné štósy cenoviek a zástupy ľudí s plnými nákupnými vozíkmi. Neustále pripomínam, že je to len niečo medzi. Medzi, v ktorom ma síce drvia výčitky a pochybnosti, ale občas mám čas sa slobodne nadýchnuť a tvoriť. Medzi, ktoré možno bude trvať dlhšie, než by sa mi páčilo. Medzi, v ktorom vyzerám ako totálny životný stroskotanec. Medzi, ktoré nenávidím a milujem zároveň. Medzi, na ktorom tak veľmi záleží.

"Nepreleťte cez skúsenosti, ktoré majú najväčšiu moc zmeniť vás. Neprestaňte byť zvedavý v momentoch, keď už to nie je ľahké alebo keď z toho nič nemáte. Zvedavosť vás núti zaujato pracovať zatiaľ čo vášnivé emócie prichádzajú a odchádzajú ako sa im zachce. .... Celý svoj život môžete stráviť nasledovaním svojej zvedavosti a napokon nebudete mať čo ukázať - okrem jednej veci. Spokojnosti." E.G.

Vždy sa napokon cez maľovanie dostanem naspäť k písaniu a cez písanie prídem zase k maľovaniu. Je to pekný kruh. Trochu hrbolatý, zauzlený, nesúvislý, ale kým som v tom "medzi", tak na ňom pracujem a možno to raz pôjde oveľa jednoduchšie. Možno raz úplne zabudnem na detaily, na snahu o dokonalosť a na dôkazy.

"Tá snaha za to stojí, pretože keď sa do toho ponoríte, získate neskutočnú radosť. Pretože takto sa cítite, keď žijete kreatívny život: skúšate, skúšate, skúšate a nič nefunguje. Ale skúšate to naďalej a hľadáte až kým zrazu... spojíte sa s tým. Z ničoho nič to do seba zapadne. Tvorenie umenia niekedy vyzerá akoby ste mali seansu, akoby ste v noci kričali na nejaké divoké zviera. To, čo robíte vyzerá ako hlúpe a neskutočné, ale zrazu začujete hluk kopýt, pribehne to divoké zviera a bude vás hľadať presne tak, ako ho hladáte vy. Takže sa musíte snažiť. Musíte stále kričať v tom tmavom lese a volať svoje vlastné Veľké kúzlo. Musíte hladať neúnavne a s nádejou, veriť si, že zažijete ten nádherný náraz kreatívneho stretnutia - buď iba jedenkrát, alebo zas a znovu?" E.G.

Aj keď je maľovanie skvelé a naplňujúce a môžem o ňom doma rozprávať a nadchýnať sa ním a nestretnem sa s takým odsúdením a nepochopením ako keby som rozprávala o písaní, dúfam, že sa ten kruh zase točí a ja budem venovať viac času písaniu Akáše než len premýšlaniu o nej.

Takže... zatiaľ sa majte krásne ľudkovia. Neprestávajte tvoriť 🌞

(a ak by ste chceli, môžete mrknúť na instagram: https://www.instagram.com/akasaiva/)