Keď sa voda triešti o skaly,

kto je víťaz a kto porazený?

Zdá sa, že som prehrala,

ale časom aj tie skaly spadnú,

rovnako ako ja.

Rozbíjam môj starý svet, zatiaľ čo nový som ešte nestihla vytvoriť, a tak visím v tomto vzduchoprázdne, v ktorom sa učím prijímať sklamané pohľady okolia. Čím dlhšie čakám, tým som nerozhodnejšia. Nie je to zvláštne? Raz život dáva znamenie: „Bež!" a raz zase ticho šepká: „Vytrvaj."

Asi som mala konať rýchlejšie. Časom v tým spomienkach nie je toľko bolesti, koľko som prežívala. Zdá sa, že by som to opäť zvládla. Zdá sa, že tak všetko bude zase v poriadku...ale ja už som si stihla zamilovať chaos.