Ahojte, moji najmilší

chcela som sa s Vami podeliť o radosť zo splneného sna. Z lietajúcej rybky vlčica, ilustrátorka, ktorá dravo chňapla po každej príležitosti. Hoci som netušila, či to zvládnem a často som naozaj musela posúvať hranice možností a odkladať staré techniky, predsudky a perfekcionizmus, vo vydavateľstve Signis tento rok vyšlo niekoľko kníh s mojimi ilustráciami.

Moja mamka je ten najväčší a najlepší kritik. Vidí ak niečo na obraze nesedí, ak farby spolu nehrajú, ak sú ruky príliš tenké, hlava príliš veľká, oči blízko pri sebe. Strašne nerada jej moju tvorbu ukazujem, ale vždy to nakoniec urobím, lebo viem, že mi strašne veľa dáva. A ona už od tých prvých detských čarbaníc a machulnatých obrázkov zo školských lavíc tvrdila, že zo mňa raz bude ilustrátorka.

Ja som vždy tvrdila, že to bude fajn odreagovanie popri veterine. Ach, ktovie kde by som bola, ak by som už vtedy vsadila na umenie? Nie je to vtipné, ako som celý život kráčala popri tom s pohľadom upreným na niečo úplne iné? A nie je to magické, ako sa svet rozšíri, keď začnete venovať pozornosť tomu, čo skutočne milujete?

Už na začiatku roku prišla možnosť ilustrovať jednu básnickú zbierku. Vrhla som sa do toho úplne a bez rozmyslu. Z troch obrázkov "na skúšku" bolo napokon zo dvadsať ilustrácií. A od mojich typických postavičiek som sa musela presunúť aj ku kresbe krajinky, rúk (fu, nenávidím ruky), ornamentov a všelijakých iných predmetov, tanierikov, koláčikov, lampášov a kvetov. Škoda len, že išlo o súkromný darček a táto ľúbostná poézia nie je verejne dostupná.

Teší ma však, že som autorovi pomohla povedať : "Mám ťa rád." A aj keď túto knihu pravdepodobne nikdy nikto neuvidí je mojim malým veľkým víťazstvom.

Od toho istého autora mi neskôr prišla ďalšia ponuka. Išlo o zbierku básní a zamyslení nad súčasnou situáciou a nad čímkoľvek, čo mu ťažilo alebo šteklilo myseľ. Musím priznať, že mi trochu chýbali tie ľúbostné veršíky. Tieto témy si vyžadovali úplne iný prístup, iné ťahy, iné spracovanie. A stále si myslím, že som to mohla chytiť lepšie, ráznejšie a uvolnenejšie. Netlačiť na to, aby boli moje ilustrácie moje, ale skôr na to, aby podtrhli text.

Príliš veľa času som strávila len vymýšľaním kompozície. Tlačil ma termín a odrazu sa už nešlo vyhovárať na to, že nemám chuť tvoriť, že nemám ideálne podmienky, ideálne ceruzky a fixy a inšpiráciu. Bez ohľadu na to, čo sa dialo v mojom živote, či sa mi chcelo alebo nie, či som na to mala hodinu alebo celý deň, musela som si sadnúť so skicárom a niečo vytvoriť. A to ma učilo vytrvalosti a disciplíne.

Keď sa Slovensko trochu otriaslo z prvej vlny a autori mali zase chuť vydávať knihy, nahrnuli sa príležitosti. Jednou z najlepších prácí bolo, keď som z predlohy google maps kreslila námestie Banskej Bystrice. Ja a architektúra, to je ako ja a šport, alebo ja a politika, ja a vstávanie o tretej ráno. Veľmi si nerozumieme.

Dlho som to odkladala. Takmer až do poslednej chvíle. Až dovtedy, kým som si dovolila čmárať a vykrivovať a vymýšlať. Ešte nikdy som nič nenakreslila tak rýchlo, ľahko a radostne. Pre mňa, ako zarytého perfekcionistu, to bola zásadná lekcia. Takto sa z čiar stali čary a ja som mala pocit, že dokážem čokoľvek, že sa nemusím obmedzovať len na niektoré techniky a na niektoré témy.

Moja Banská Bystrica sa dostala na obálku Ruského zborníka, tesne za starú ilustráciu Puškina a Gogola od N. V. Kuzminy.

Keď už sme pri tých témach, čo zvládnem. Vietnam. To je naozaj ťažká téma. Bývalý vojak armády USA so slovenskými koreňmi spísal svoje zážitky a celkovú atmosféru diela podtrhol vlastnými fotografiami. Ja som sa piplala s obálkou. Experimentovala som s tušom, pastelom, uhlíkom, vodovými farbami (napokon aj tak vyhrali ceruzka a fixy), neustále menila návrh a kompozíciu. Výsledok však v tejto knihe nenájdete. Autor s ním nesúhlasil a keďže nás súrili tlačiarne, nebolo kedy prekreslovať.

Zdá sa, že starého perfekcionistu novým kúskom tak ľahko nenaučíte. Ak by som sa s tým toľko nehrala a odovzdala prácu v stanovenom termíne, ešte by sa to hádam dalo zachrániť.

Vzala som to však s príkladným stoicizmom. A samu ma to prekvapilo. Odmietala som sa tým vôbec zapodievať. Čakalo ma ešte veľa inej práce. Medzitým aj ilustrácie k básnickej zbierke Maji Jakobs Jakúbekovej. Vykrivenie.

Toto dielo uchvacuje na prvý aj na každýkrát. Autorka rozbíja verš a všetko staré a zaužívané aby trochu drsným a stručným spôsobom vykreslila vykrivenia súčasného sveta. Vykrivenia nás samých. Ilustrácie sú k básniam, ktoré inšpiroval seriál Twin Peaks.

No a napokon som ešte sekala do kameňa. Tak ako sochár najprv načúva kameňu, čím chce vlastne byť, tak som ja dlho dlho škrtala a čarbala po papieri, tušiac len to, že vznikne nejaký tunel.

Román Martina Kubuša zachytáva historické fakty a reálne tragédie ludí súvisiace s výstavbou trate SNP a 22 tunelov medzi Banskou Bystricou a Hornou Štubňou.

Pridávam vám tu odkaz na stránku vydavateľstva Signis :

https://www.signis.sk/vydane-publikacie/

A tiež na môj instagram:

https://www.instagram.com/akasaiva/?hl=sk

Chcela by som Vám všetkým poďakovať za podporu. Vaše komentáre ma často utešovali a motivovali a tiež máte velkú zásluhu na tom, ako tvrdohlavo si stojím za svojim umením 💜 Ďakujem 🌼

Som nesmierne vďačná za všetko, čo mi tento rok dal, ale verte mi, veľmi veľa si aj vzal a ja sa naozaj teším, že koniec je nadohľad. Občas sa stane čosi, čo Vašim svetom úplne otrasie a čo si v sebe nesiete, hoci na to stále nemyslíte. Občas je takých vecí a udalostí viac. Ťahajú sa za Vami ako tiene. Cítite ich, berú Vám energiu. Nezáleží na tom, aký úspech dosiahnete, kolko snov si splníte pretože čím silnejšie je svetlo, tým mocnejší je tieň.

Nechcem znieť depresívne. Možno to tak má byť. Možno je toto rovnováha. Možno šťastie prichádza len s nešťastím.

Neviem, či nám ďalší rok umožní prelomiť tento kruh, ale zakaždým mám takú veľkú (naivnú) nádej. A aj keby nie, už viem, že tvoriť dokážem aj vtedy, keď sa rúcajú svety.

🎶 So, so you think you can tell, heaven from hell? Blue skies from pain? (Pink Floyd) 🎶

Ale ešte predtým Vám prajem krásne Vianoce. Prežite ich v radosti a v pokoji. Dovolte si zabudnúť na staré krivdy a jednoducho lúbte. Lúbte aj seba, aj chyby, aj tiene. Tú lásku naozaj treba 🎄😘💜

Vaša Iva