Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

How far i'll go...

Zdravím ľudkovia ♥

mrzí ma, že sa tu vyskytujem tak sporadicky. Momentálne sa snažím poskladať samu seba z chaotických zápiskov v zošite, neveľmi úspešne imitujúcom denník. Som si istá len tým, že:

1. Som nešťastná

2. Som tak nešťastná, že za posledný mesiac som videla Moanu aspoň desaťkrát a zakaždým som pri tej rozprávke plakala. Väčšinu tých hlášok viem naspäť, a cítim sa trochu trápne, keď idem po ulici a nepospevujem si niečo adekvátnejšie môjmu veku, ale čert to ber.

3. Už neviem, či som vždy bola ako Lýdia alebo bola Lýdia vždy taká ako ja.

4. Veterina je obludný kruh, ktorý Vás do seba vtiahne, nanúti Vám, aby ste preň obetovali všetok voľný čas, záľuby, priateľov, psychické zdravie a aj tak sa bude tváriť, že ste zaplatili primálo a nemôžete pokračovať. V skutočnosti Vás však nikdy nepustí.

5. Ak zostanem, stratím toľko času, že pravdepodobne nikdy nedokončím Akášu, nestanem sa maliarkou, nenaučím sa poriadne po anglicky, nezvládnem základné kroky salsy a správny jógový dych, nebudem bývať v karavane s desiatimi mačkami na okraji Paríža ani nebudem cestovať s kamarátkami po Indii.

*Priestor pre Vás, aby ste nado mnou mohli prevrátiť očami a múdro poznamenať, že podobnú situáciu ste so mnou už neraz riešili.

5. Milujem Košice a ľudí, ktorých som vďaka tejto škole stretla. Odjakživa ma niečo viedlo k veterine a teraz, keď tu som a bojujem tri roky, váham. Mám toľko snov, ktorým sa systematické drvenie pojmov nikdy nevyrovná. Každá bunka v mojom tele kričí, aby som konečne začala žiť život tak, ako chcem, a nie tak, ako to všetci očakávajú. Bože, a ako veľmi si uvedomujem, že je to detinské a nezodpovedné a ....možno práve preto ma to tak láka.

Viete, bude mi ľúto všetko tu zanechať, tak ľúto, že si to neviete predstaviť, ale len ľútosť samotná Vás v pred nepotiahne a vo mne už nezostal ani kúsok radosti zo seba samej a z cieľu, za ktorým som sa toľko náhlila.

Nejako ma nenapadá, ako tento výlev emócií ukončiť. Tak snáď len, ak sa Vám bude veľmi chcieť, môžete mi napísať o Vašich snoch a či Vás už niekedy tak omrzeli, ako mňa veterina, a nahradili ich iné. Dúfam, že sa Vám splní všetko, po čom túžite.

Come what may, I know the way ;)

S láskou

Iva*

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro