Opäť nestíham nič, než čmárať po papieri (či už sú to školské poznámky alebo tieto výplody) - to aby som mala aspoň trochu umeleckého vyžitia :D

Kompozíciu k tomuto obrázku som vymýšľala na laboratórnej diagnostike s totálne neprítomným výrazom ( "Prečo už tú pipetu držím v ruke desať minút a čo som s ňou vlastne chcela robiť?"). Občas sa trochu mením na Lýdiu...

Nuž, a keďže som nenašla žiadny neotrepaný citát, tak pridávam úryvok z aktuálnej kapitoly Akáše:

„Nenávidím toto mesto," šepla Laura. Nervózne žmolila lem šiat. Boli ušité z tradičného hrubého plátna, jednoduchého strihu, ale s prekrásnymi kvetinovými vzormi na rukávoch. Očividne sa v nich však cítila nesvoja. Rovnako ako v úlohe vládkyne.

„Všetky tie zásady, rozvrhy, obrady, rituály, tréningy a stretnutia. Akoby som nemohla ani dýchať v ľubovoľnom rytme. Tak veľmi som sa tešila, keď odídem do školy. Aspoň... by som nebola tak na očiach a ľudia by nesúdili každý môj krok. Nemyslím... nechcem... ja viem, zodpovednosť... neutekám, len..."

„Potrebuješ trochu priestoru," pochopila som, „aby si mohla rásť."