Leona otvorila oči a hľadela do jeho tváre. Položila mu ruku na líce, aby si overila, že si ho nevymyslela. Mal ešte viac jaziev, k mnohým novým prišiel počas vypálenia hlavného mesta. Do dnes netušila, aké s nimi majú Bohovia plány, keď ich oboch neustále nechávajú nažive. Ale vo svojom vnútri im za to nesmierne ďakovala.

„Už prišli všetci?" spýtal sa jej. „Páčil sa našej dcére môj dar?"

„Áno, všetci sú v komnatách u Joanny," prikývla Leona a stále ho hladila po líci, „a tvojmu darčeku sa veľmi potešila. Ak chceš, môžeme ísť za ostatnými."

„Budeme s nimi zajtra," odvetil jej, „a aj tak ich budem mať plné zuby, do riti!" Zamieril do komnát a zbavoval sa brnenia a svojich zbraní. Videla, že je značne unavený po ceste do prístavu, kde bol vyzdvihnúť Aryu spoločne s pár mužmi z Casterlyho skaly.

Leona sa zasmiala. Niektoré veci sa za celé tie roky nezmenili. Tyrion sa nikdy nezmieril s manželom svojej dcéry, Sandor a Bronn sa neustále podpichovali a mohla by pokračovať ďalej, ale našťastie sa všetci dokázali ako tak akceptovať. „Joanna ťa určite rada uvidí ešte dnes."

Sandor sa na ňu usmial. Aj pre neho bola Joanna celý jeho svet. Naučil ju bojovať hneď ako ho o to poprosila. Vtedy Leone povedal, že by už nikdy neurobil rovnakú chybu, ako keď odmietol naučiť to ju. Naučil Joannu jazdiť na koni v dobe, keď sotva vedela chodiť. Bolo zvláštne ako veľmi sa ich život zmenil.

Nikdy sa o deťoch nerozprávali a ona si pamätala, ako sa Sandor dozvedel, že je tehotná.

Ošetrovala mu rany a boli to už celé mesiace, čo bol na tom zle. Sam tvrdil, že to nemôže prežiť, ale ona stále dúfala, že pokiaľ jeho srdce bije, dostane sa z toho. Nemýlila sa. Jedného dňa slabo otvoriť oči. Keď na ňu zaostril pohľadom, slabo vyslovil jej meno. Utekala pre Sama, aby sa na neho pozrel.

Stále bol na tom veľmi zle, ale uvedomoval si jej prítomnosť. Držala ho za ruku a on párkrát otvoril oči, aby sa uistil, či tam stále je. Keď nadobudol trochu sily, dokázal na ňu hľadieť už dlhšie. A jedného lepšieho dňa zablúdil pohľadom aj na jej už dosť veľké tehotenské bruško.

„Koľko som, do riti, bol mimo?"

„Dlho," odvetila mu a na um jej prichádzalo mnoho otázok, na ktoré nepoznala odpoveď. Spýtala sa aspoň tu prvé: „Ako si nás odtiaľ dostal?"

„Musel som teba odtiaľ dostať," zachrapčal, „na ničom inom mi nezáležalo."

„Ale..."

„Vybral som si teba, milady," povedal jej a pozrel sa jej do očí. Jej srdce sa zatrepotalo a všetky krivdy mal rázom odpustené. Koniec koncov mu odpustila už dávno. Jediné, čo si priala bolo, aby sa uzdravil a neopustil ju a ani ich nenarodené dieťa. „Chcel som sa hneď rozbehnúť za tebou, ale do cesty mi vošiel Gregor. Schmatol ma za plášť, ale podarilo sa mi vytrhnúť sa mu. Ostatné si pamätám veľmi slabo. Spadol na neho horiaci trám a ja som len tak-tak stihol uhnúť. Videl som ho umierať, Leona... a nič som necítil."

Leona prikývla. „Tvoja pomsta nakoniec vyšla."

„Nechcel som tam umrieť tiež, nechcel som, aby si tam ty umrela! Nepamätám sa, ako som ťa našiel. Ale keď som ťa už držal v náručí, mojou jedinou úlohou bolo dostať ťa z toho skurveného pekla von, aj za cenu, že by som tam mal skapať!"

Podarilo sa mu to. Dostal ich oboch z toho pekla von a umieral. Opäť umieral a Bohovia mu to nedovolili. Samozrejme, že sa z toho veľmi tešila, hoci stále nevedela, čo bude ďalej. Či sa zo svojich zranení naozaj dostane. „Nezomrel si..."

„Kedy si to zistila?" spýtal sa jej a pohľadom sa zastavil na jej brušku.

„V Kráľovom prístave," odvetila mu, „Sam tvrdí, že to bude dievča."

„Malá lady z Casterlyho skaly?"

„Joanna," šepla Leona, „po mojej starej mame. Vraj mám jej oči a to bol dôvod, prečo ma Tywin nezabil už ako malé bábätko." Nikdy mu o tomto nepovedala. Pravda bola, že sa to dozvedela pomerne nedávno, ale teraz mu potrebovala o tom porozprávať. Pritom ho držala za ruku a modlila sa ku všetkým Bohom, starým i novým, aby to Sandor prežil. Aby ju neopustil a aby ich dcéra o neho neprišla.

Boli to dlhé a bolestivé dni. A hoci to bolo už tak dávno, Leona sa ešte často budila na nočné mory. Vtedy vždy musela skontrolovať, či leží vedľa nej, či dýcha a či nie je uprostred tmavej miestnosti sama.

„Som veľmi unavená," povedala Leona a prešla k posteli. Posadila sa a rukou hladila svoje bruško, lebo deti ju veľmi kopali a niektoré kopance do rebier skutočne boleli. „Títo dvaja budú veľkí bojovníci."

„Pamätám si tie časy, kedy si nechcela synov."

„Nechcela som ani dcéry," zasmiala sa, „nechcel som byť ani vydatá!" Aj ona si na to dobre pamätala. Hrali vtedy spolu šach v jej komnatách. Ona mu ukázala svoju jazvu na chrbte a on jej povedal, ako prišiel k tým svojím. Odvtedy im obom pribudlo množstvo iných jaziev. Leona mala tenkú jazvu na líci, ktorú jej spôsobil oheň a celú jej ruku zdobila veľká popálenina, ku ktorej tiež prišla počas vypálenia Kráľovho prístavu. Rátať Sandorove jazvy bolo nemožné. Raz jej však povedal, že by ich kvôli nej mal aj tisíc. Na to nikdy nezabudla.

Sandor podišiel k nej a kľakol si pred jej nohy. Chytil ju za ruku a pozrel sa jej do očí. „Nakoniec sa zdá, že sa nám splnili všetky naše sny a aj to, čo sme si nikdy nepriali."

„Áno, máme Casterlyho skalu," pousmiala sa Leona spokojne. Jej domov, ich spoločný domov, po ktorom toľko túžila. „Veľmi veľa hrozna a už trinásť rokov sa spolu váľame v posteli. Ty si na čele mojej armády, ako som si priala a ešte vždy budíš strach vo všetkých mojich vazaloch. Našťastie si ešte nikoho z nich nemusel kvôli mne zabiť," uškrnula sa.

„Neraz som na to chuť mal," podotkol Sandor a pobozkal jej ruku.

„A to, čo sme si nikdy nepriali," riekla a pozrela sa mu do očí, „je na tom celom to najlepšie."

„Áno, to je, lady Leona," prikývol, keď svoju ruku premiestniť na jej bruško.

***

Veľká oslava Joanninho mena sa skutočne podarila. Joanna bola veľmi spokojná a šťastná, lebo bola obklopená celou svojou rodinou. Dokonca jej mama dovolila, aby si mohla dať aj pohár vína.

„Kedy dostanem lepší meč?" vyzvedala Joanna od svojho otca. Stál v rohu uvítacej miestnosti a sledoval Leonu ako sa zhovára so svojím otcom a Brienne z posratého Tarthu, hoci tam už roky nežila. Rytierka Šiestich kráľovstiev sa istým spôsobom stala jeho rodinou. Kto by to kedy povedal?

„Keď budeš dostatočne vedieť ovládať ten, čo máš," spočinul pohľadom na svojej jedinej dcére.

„A to vari stále neviem? Nie som žiaden sráč!" pokračovala so svojimi otázkami.

„Stále máš medzery, Joanna."

„Som stále lepšia a lepšia," bránila sa jeho dcéra.

„Si utáraná ako tvoja matka!" zhodnotil. Áno, to bola jedna veľká pravda. Leone dokázal pri istých činnostiach ústa zatvoriť, inak by rozprávala nonstop. Joanna bola rovnaká, aj ona mala vždy ku všetkému, čo povedať. Mierne sa na neho zamračila, keď to povedal a on vedel, že má zo svojej matky ďaleko viac. Spôsob, akým sa dívala, úsmev, ktorý vedela vyčariť a dokonca vedela s ním aj slušne manipulovať, rovnako ako jej matka. Obe si ho slušne podmanili a on sa už ani nebránil.

Vedel jedno, že aj kvôli nej by bol schopný zabiť každého, kto by sa jej pokúsil ublížiť.

„Nie som utáraná," namietla Joanna.

„Ale áno si, maličká!"

„A nie som už maličká, veď mám už trinásť rokov," zamračila sa na neho dcéra, „za chvíľku môžem vstúpiť do kráľovskej gardy."

„Nechcela si najprv cestovať?"

„Ale áno," prikývla Joanna, „teta Arya mi sľúbila, že ma najprv vezme do Bravosu."

Sandor si nevedel predstaviť, že by mal Joannu stratiť zo svojho dosahu. Určite sa jej pokúsi tu cestu do Bravosu, alebo hocikam inam, rozhovoriť. Aj tú kráľovskú gardu. Veď to by žila v hlavnom meste, ktoré bolo stále dosť ďaleko od nich. Možno by ju mal zamknúť niekam do veže, aby mu nikdy neodišla. „Vážne si ako tvoja matka."

„Nie som, ja nie som lady," namietla Joanna a pokrútila pritom hlavou.

Sandor spočinul rukou na jej tmavých vlasoch. Tie nemala plavé ako jej matka. Ale na tom vôbec nezáležalo. Bola rovnako krásna. Nikdy by nebol veril, že by mohol vytvoriť niečo také krásne a nevinné ako bola Joanna. „Ak ti niekedy niekto ublíži, zabijem ho!"

„To si mi povedal už veľmi veľakrát, otec," pousmiala sa Joanna.

„Iba chcem, aby si si to navždy pamätala!"

„Viem sa o seba postarať aj sama," namietla a usmiala sa na neho matkiným úsmevom. Potom odbehla niekam preč a on ešte chvíľku uvažoval nad tým, kedy toľko vyrástla.

Nie, to nevieš, ale od toho tu máš mňa. Navždy.

***

Tri dni po oslave Joanninho mena prišli na svet dvojičky. Chlapci, ktorí dostali mená Tyrion a Jaime, lordi z Casterlyho skaly. Pôrod to bol dlhý a veľmi ťažký, ale nakoniec všetko dopadlo dobre a Leona a Sandor sa mohli tešiť zo svojich synov. Keď držala ich maličké telíčka v náručí, bola obklopená neuveriteľným šťastím.

„Čo ak to stále je iba sen?" spýtala sa ho jedného večera pár týždňov po pôrode. Dvojičky už ticho spali vo vedľajšej komnate, ktorú práve opustila, hoci nechcela, lebo by bola schopná dívať sa na bábätká celú noc. Nakoniec ich nechala spokojne spinkať a pobrala sa za svojím manželom.

„Neprejde rok, čo by si sa ma toto nespýtala," odvetil jej a zazíval.

„A?" Vliezla do postele a pritúlila sa k nemu, pričom mu stihla dať nežný bozk na líce.

„Nie je to sen, milady," pokrútil hlavou a načiahol sa nočný stolík, z ktorého jej podal strapec hrozna.

Leona si ho vzala a kŕmila seba i jeho. „Tak potom to je všetko v poriadku," prikývla a vložila si ďalšiu bobuľu hrozna do svojich úst. Potom položila misku späť na stolík a pritúlila sa k nemu ešte viac. „Zabudla som ti povedať, že sa už cítim o dosť lepšie." Pozrela sa mu do očí. Oblizla si pery a rukou si vošla do vlasov. Naklonila hlavu na stranu a mrkla na neho.

„Určite?"

„Áno," prikývla. Dlhé týždne po pôrode sa cítila stále veľmi vyčerpaná a ubolená. Teraz však bola plná energie a zo všetkého najviac mala na neho chuť. „Tak čo povieš, manžel môj, ošukáš ma a potom pôjdeme spať?"

Túžobne sa na ňu pozrel. Aj po toľkých rokoch ju stále chcel, to veľmi dobre vedela. Keď sa znovu ocitla v jeho náručí, keď jeho ruky a pery blúdili po celom jej tele, vedela, že toto nemôže byť iba sen.

„Vieš čo?" spýtal sa jej, rukami ju hladil chrbte, keď ležala nahá v jeho mocnom náručí a oddychovala.

„Čo máš na mysli?" Nadvihla hlavu, ktorú mala položenú na jeho hrudi a počúvala jeho srdce ako rýchlo bije.

„Láska nie je iba pre sráčov," ozrejmil jej to a vložil jednu ruku do jej vlasov a prehrabol jej ich.

Leona sa hlasno zasmiala, zachvela sa pod jeho dotykom a vtisla mu horúci bozk na pery.

***

„Už mi povieš, kam ideme?" Hlasno zvolala zo sedla svojho koňa.

„Za chvíľku sme tam," odvetil jej Sandor a Leona túto cestu, po ktorej ju viedol, vôbec nepoznala.

Každopádne bola rada, že po toľkých mesiacov znova sedí v sedle koňa a že spolu odišli sami dvaja niekam na prechádzku. Aj keď cesta bola celkom dlhá. Nakoniec pred sebou videla akési veľké panstvo, alebo aspoň to, čo z neho zostalo. Pretože bolo vidieť že muselo pred nedávnom zhorieť. Vôbec tomu nerozumela.

Sandor však zastavil svojho koňa a zoskočil dole. Potom jej pomohol zliezť z toho jej. Keď sa malý moment ocitla v jeho náručí a pozrela sa mu do očí, pocítila, ako sa stále dokáže chvieť, keď je v jeho tesnej blízkosti. Aj po toľkých rokoch.

„Kde sme?" spýtala sa ho zvedavo, keď jej podal ruku a viedol ju kúsok bližšie k vyhoretému domu a stajniam.

„Na panstve môjho brata," odvetil jej.

Leona sa na neho prekvapene pozrela a sledovala tú spúšť, ktorú oheň zanechal. „Tu si vyrastal," uvedomila si náhle a v srdci ju pichlo, „a tu..."

„Áno, tu mi Gregor strčil hlavu do ohňa, zasraný sráč!" zakričal, ale nie na ňu. Neskôr si už lepšie vedel vybaviť chvíľu, keď videl svojho brata konečne umierať. Nakoniec ucítil svoju vlastnú medicínu, keď mu na hlavu padol horiaci trám.

„Dal si to tu podpáliť!" uvedomila si Leona a priložila si ruku k ústam. Rozumela jeho činu, vedela, že to potreboval, aby sa mohol navždy uzavrieť najsmutnejšiu kapitolu svojho života.

„Áno, chcem, aby tu z toho ostal iba popol," prikývol a podišiel k nej. Chytil ju okolo pása a pritiahol k sebe. „Mal som to urobiť už pred rokmi."

„Keď tu z tohto zostal iba popol, zabudol si už na minulosť?" spýtala sa ho a rukou ho pohladila po popálenom líci.

„Nie," pokrútil hlavou, „ale cítim sa lepšie."

„To som rada," nežne šepla pri jeho perách a prešla mu po nich bruškom svojho ukazováka.

„Nemohol by som zabudnúť na minulosť, lady Leona. Keby sa to všetko nestalo, keby som nebol tým, kým som sa po tom všetkom stal, možno by si nikdy nebola moja," povedal jej náhle a ovoniaval jej vlasy, „zapálila si vo mne oheň, ktorý bude horieť navždy, milady. Ten jediný oheň, ktorého som sa nikdy nebál."

KONIEC 

Pozn. autorky:

Verím, že som Vás nakoniec potešila <3 ja som im to akosi nemohla urobiť, že by som nechala jedného bez druhého (a ešte za to môže aj VeronicaElisse že som im to neurobila). Aj keď v pláne som to ozaj mala a naozaj mal Sandor zomrieť, ako v seriály a Leona skončiť s Bronnom. Lenže, keď som sa ozaj striktne držala deja (a koľkokrát som nadávala), tak som si povedala, že aspoň na konci zmením jeden detail. Sandor nakoniec dostal svoju pomstu i svoju lady. A keď sa z tej šlamastiky dokázala dostať Arya, tak hádam že aj oni dvaja. Okrem toho, keď sa to tak vezme okrem Sama a Gilly žiaden pár neskončil spolu :D takže síce to je poviedka na GoT a mala by skončiť zle, nakoniec si myslím, že to bolo aj celkom nečakané, že sú spolu, no nie? A tým splňujem pocit šoku alá GoT, či? :D

Nakoniec sa dočkali svojho šťastia na Casterlyho skale, predpokladám, že sa v tej posteli váľali ozaj až do smrti. Viac detí nemali, pôrod dvojičiek bol ozaj ťažký a to že trinásť rokov po Joanne nemali žiadne iné deti, by som vysvetlila tým, že nie každé tehotenstvo sa končí narodením bábätka :( ale myslím, že toto im bohate stačí, lebo ak sú dvojičky také cute po ockovi ako Joanna, tak ďakujem pekne :D 

Chcela by som sa Vám zo srdca poďakovať, že ste so mnou prežili túto cestu a príbeh týchto dvoch, ktorý som mala v hlave strašne dlho a nakoniec sa mi ho s menšou pauzou podarilo napísať za trištvrte roka :) veľmi som sa vždy tešila na Vaše reakcie a aj keď ich tu ani zďaleka nemám toľko ako pri iných príbehoch, nikdy mi to nevadilo. Ozaj ma to veľmi tešilo, ako ste to s nimi prežívali a že ste si Leonu obľúbili, aj keď nie je typická hlavná hrdinka. A Sandor je love, takže to ani nemusím spomínať <3

Táto poviedka mi vo veľa veciach pomohla. Vďaka nej som sa rozhodla písať vlastne príbehy a prestaň písať Fanfikcie. Čo sa týka GoT FF tak to bola moja prvá aj posledná. Ono už k tomuto svetu nemám čo viac povedať, pretože som tu použila všetky postavy, ktoré mám rada (a tých je ozaj málo a jasne, že tu museli byť aj tie, čo nemám rada). Okrem toho som si na tejto poviedke skúsila aj trochu odvážnejšie scény a už sa toho nebojím (aj keď sa stále hanbím, haha :D) a minimálne tú ich prvú by som teraz prerobila, haha :D

K záveru Vás chcem po ukončení tohto príbehu pozvať k mojim vlastným svetom a vlastným príbehom. K mojej novinke BÁBIKA, z ktorej dve kapitoly nájde už na mojom profile. Alebo k SVET SA ZBLÁZNIL, KEĎ NÁS DVOCH DAL DOKOPY. Myslím, že by Vás mohli baviť, hlavní hrdinovia sú celkom zaujímaví :) a dej hádam tiež.

Ďakujem ešte raz. 

Pusu, NL.