Leona istú chvíľu ležala na posteli a chvíľku jej trvalo, kým precitla. Potom sa postavila, napravila si šaty a ťarbavým krokom sa dostala do kúpeľne. Akosi ju všetko bolelo. Vo svojom vnútri neuveriteľne zúrila, pretože tento raz sa cítila ako nejaká pobehlica a koniec koncov dostala iba to, čomu sa tak veľmi chcela vyhnúť. A to ten muž ani nebol jej manžel. Chcelo sa jej plakať, ale Cersei jej raz povedala, že plačú iba malé dievčatá, slabé dievčatá, ktoré v živote nič nedokážu. Veľmi dávno sa rozhodla, že takým dievčaťom ona nikdy nebude. A okrem toho už dávno dievča nebola, bola žena.

„Lady Leona?" oslovila ju Shae, ktorá sa objavila v kúpeľni. „Chcete si dať kúpeľ pred spaním?"

„Áno," prikývla Leona. Chcela zo seba všetko zmyť, hoci si bola istá, že to nepomôže. Nič nezmaže toto poníženie.

„Cítite sa dobre?" spýtala sa jej Shae a premeriavala si ju pohľadom. Neverila jej, ale Leone to bolo jedno.

„Som len unavená," zaklamala Leona, keď jej Shae pomáhala dostať sa zo šiat. Leona sa strhla, keď jej chcela pomôcť so spodničkou. „Urobím to sama! Bež preč, už ťa nepotrebujem!"

Shae bola pripravená namietať, ale Leona jej venovala zamračený pohľad. „Ako rozkážete, lady Leona." A potom odišla.

Leona ponorila svoje telo do teplej vody a zavrela oči. Za toto je zaplatí. O to sa postará. Nie je žiadna lacná štetka, aby si s ňou mohol robiť, čo chce.

***

Keď sa ráno Leona prebudila, ležala v posteli a rozmýšľala, koľko rán ešte bude, čo sa prebudí predtým, ako do Kráľovho prístavu padne vojsko Stannisa Baratheona a či sa aj potom ešte niekedy prebudí. Do vojnových záležitosti sa veľmi nevyznala, ale počula už na kráľovskom dvore kadečo o tom, aké silné vojsko a aj loďstvo Stannis má. Nuž napriek tomu dúfala, že jej otec má nejaký plán, s ktorým sa s ňou rozhodne podeliť pri raňajkách nechcel.

„Nechaj boj na mužov, princezná," povedal jej otec, keď opúšťala jeho komnaty.

Dokonca sa aj čo to snažila dostať z otcovho panoša Podricka Payna. Bol to mladý muž, ktorý sa jej hanbil, čo i len prihovoriť. Leona o ňom veľa nevedela, iba toľko že je rodinou kata kráľovskej rodiny, sera Ilyna Payna. Toho sa pravdepodobne bál tiež.

„Vážne neviem, lady Leona, či váš otec niečo plánuje," povedal jej Podrick a ona videla, že jej klame. Prezradila ho reč tela, trasľavý hlas, aj keď ten sa dal pripísať aj jej prítomnosti. Samozrejme, že jej ani len nepozrel do očí.

„To je ale škoda. Keby som bola na jeho mieste, určite by som sa ti zdôverila s mojimi plánmi. Ako mu máš potom slúžiť, keď nevieš poriadne do čoho ideš?" Nadhodila otázku a potom sa na neho usmiala.

Podrick sa začervenal, keď do neho zapichla svoje oči a usmiala sa na neho. „Lord Tyrion ma určite oboznámi so všetkým, keď pôjde do tuhého."

„To môže byť pokojne aj teraz," riekla Leona. „Stannis sa môže pred hradbami objaviť už doslova každú minútu."

„My to zvládneme, lord Tyrion to určite zvládne," riekol Podrick a Leona uvažovala, či sú to nacvičené frázy, alebo či naozaj verí tomu, že ich jej otec spasí a podarí sa mu vyhrať nad nepriateľom.

Podrick sa Leone uklonil a potom sa veľmi rýchlo pobrať preč, aby s ňou nemusel ďalej viesť konverzáciu. Aspoň bol natoľko múdry, že to ukončil skôr, kým by z neho naozaj niečo vydolovala.

Ani u Bronna neuspela, dokonca ani so svojimi úsmevmi a jemnými dotykmi. Nepomohli ani vyzývavé červené šaty, ktoré na sebe mala, hoci Bronnov pohľad neustále unikal do jej výstrihu, namiesto toho, aby sa jej díval do očí. „Nemala by si si lámať svoju krásnu hlávku nad bojovými záležitosťami, lady Leona." Riekol jej a zastrčil jej neposlušný vlas za ucho.

„Čiže si nezaslúžim vedieť, či máte nejaký plán?"

„Plán je vždy, nie vždy ale vyjde ako má," odvetil jej Bronn. „Dúfajme, že tento vyjde podľa našich predstáv."

„Stannis má viac lodí..."

„Ty všetko ovládaš, však?" zasmial sa. „Ubránime Kráľov prístav, nemusíš sa báť, lady Leona, pri troche šťastia sa Stannisovi Baratheonovi ani nepodarí vylodiť v Čiernom zálive," dodal, keď sa jej uklonil a tiež sa jej čím skôr zbavil.

Príšerní chlapi, príliš verní otcovi, pomyslela si Leona a vrátila sa do svojich komnát, kde našla Shae, ktorá jej upravovala stôl.

„Shae?"

„Áno, lady?"

„Chcem, aby si sem priviedla Clegana. Vieš, ktorý to je, však?"

„Áno, lady Leona," prikývla Shae. „Čo mu mám povedať?"

„Že s ním potrebujem hovoriť. Máme nevybavené účty. A varujem ťa, Shae," vravela Leona a potom k nej podišla. Rukou jej zodvihla bradu. „Nech sa nik nedozvie, že som ťa pre neho poslala. Najlepšie by bolo, keby vás spolu ani nikto nevidel."

„Vykonám všetko podľa vašich rozkazov, lady Leona," prikývla Shae, potom sa jej ťarbavo uklonila a opustila jej komnaty.

Čas zúčtovania prichádzal.

Leona podišla k svojmu upratanému stolu, naliala si do pohára víno z čaše, ktorú tam musela Shae pred chvíľkou doniesť. Jeden pohár vypila ihneď a potom si znova naliala a hľadela von oknom na pokojné more. Nikde v diaľke zatiaľ nevidela Stannisove loďstvo. Len na ako dlho? Čo ak sa pozrie o pár minút a tie lode tam budú? Čo bude potom?

Vo veľkom zrkadle na stene skontrolovala svoj vzhľad. Dlhé plavé vlasy mala rozpustené a červené šaty so zlatým lemom jej dokonale obopínali postavu.

Som lev, opakovala si vo svojom duchu. Aj keď to mnohí neustále popierali, bola Lannister, bola lev. A Lev sa ničoho nebojí a so všetkým si poradí, nie nadarmo je kráľ celej džungle.

Keď sa ozvalo zaklopanie na dvere, povolila vstup.

„Nie som váš sluha, aby som plnil vaše rozkazy!" Podráždene jej oznámil, len čo vošiel dnu a zatvoril dvere Shae rovno pred nosom. Tá sa už nepokúšala dostať sa dnu.

„A ja nie som kurva, aby ste si so mnou robili, čo chcete!" Odsekla mu v sekunde Leona a podišla k nemu. „Či si to vari nepamätáte, keďže ste boli opitý?"

„Pamätám si to veľmi dobre!" Sykol a premeral si ju pohľadom. Rovnako ako Bronnovi mu sa mu pohľad zastavil v jej výstrihu, ale na rozdiel od Bronna on dobre vedel, čo sa tam ukrýva.

Leona dopila zvyšok vína vo svojom pohári a vrátila sa položiť ho na stôl. Potom sa k nemu znova otočila a zamračila sa na neho. „Už nikdy viac..."

„Nikdy viac, čo?" Skočil jej do rečí a silno ju pritiahol k sebe do náručia. „Nevyzerali ste, že by sa vám to až tak nepáčilo. Chveli ste sa v mojom náručí, počul som vás vzdychať, tak sa nehrajte na urazenú, slečinka! Okrem toho, ja nie som žiaden nežný Kvetinový rytier!"

„Nie som nejaká tvoja fena, Pes!" Skríkla. Ako sa vôbec opovažuje takto sa s ňou zhovárať?

„Vy neviete, čo chcete, ženská!" Usúdil a potom ju pustil. „Ale áno, vy ste lev, všakže?"

„A vy si priveľmi dovoľujete!" Trocha sa jej zaplietli nohy, ale udržala rovnováhu. „Áno, som lev, som viac ako si ktokoľvek myslí!"

„Čo ešte chcete?" Spýtal sa jej nazlostene.

„Urobili ste to poslednýkrát, dúfam, že vám to je jasné!" Skríkla na neho.

„Nie ste kráľovná, aby ste mi niečo prikazovali!" Pripomenul jej s úškrnom na perách. „Hoci ste natoľko protivná, že by ste ňou byť mohli!"

„Ak by som ja bola kráľovná, už by si bol bez hlavy!" Uškrnula sa na neho i ona. „Pozerala by som sa na to bez mihnutia oka!"

„Zomrel by som s pocitom, že som pichal kráľovnú. Pekná pocta!" Na všetko mal odpoveď.

Leona vo svojom vnútri zúrila. Tento chlap ju tak neuveriteľne vedel vytočiť. Nedokázala pri ňom ovládať žiadnu svoju vášeň. Predstavovala si tento rozhovor inak, predstavovala si, ako ho potrestá, ako mu vynadá, ako ho poníži, ale nič z toho sa jej nedarilo. Priveľmi dlho pracoval pre Lannistrovcov, takže v nej zrejme videl viac, ako by mal. Poznal ich správanie, ich taktiky, či triky. Bola bezradná. A zo všetkého najviac aj preto, že keď sa mu dívala do očí, videla ako ju bozkáva. To bolo to, po čom túžila, hoci si to nechcela priznať. „Neznášam ťa!" Sykla a pery sa jej spojili do tenkej čiary.

„Mám ti pripomenúť, že si to bola ty, kto za mnou v noci prišiel?" spýtal sa jej, keď k nej podišiel bližšie a znova ju jednou rukou chytil do svojho náručia. Druhú jej vnoril do vlasov. „Alebo ti mám pripomenúť, ako si sa predo mnou vyzliekla? Ako si ma doslova žiadala, aby som ťa pretiahol? A keď to urobím vtedy, keď mám na to chuť ja, tak sa ti to nepáči? Nemala si ma provokovať!"

„Ja som nikoho neprovokovala!" Bránila sa Leona a pozrela sa mu hrdo do očí. „Akoby som si to vôbec mohla dovoliť," dodala ironicky. Bola presvedčená, že naráža na to, ako sa včera prechádzala s Bronnom po záhrade. A možno ju dnes s ním videl znova, alebo videl, ako sa úsmevmi snaží niečo vymámiť s Podricka. Veď ju sledoval ako taký pes. Neustále, pravdepodobne vo dne i v noci.

„Kurva, už ťa mám vážne dosť, dievčatko!"

„Aj ja teba, Clegane! Neznášam ťa!" Uškrnula sa na neho a snažila sa dostať sa z jeho náručia, ale to bolo priam nemožné. Očividne nemal v pláne ju pustiť, ani keď mu chrstla do tváre: „Skončili sme!"

Nie, nepustil ju. Vrhol sa jej na jej pery, tento raz ju dlho bozkával, kým ju znova sotil na posteľ. Nebránila sa, chcela ho tak veľmi, ako chcela dýchať. Pritom ako ju bozkával, počula ako sa roztrhla znova látka na jej šatách. Zničil jej ďalšie, keď ich z nej jednoducho strhal ako nejaké zviera. A tieto patrili medzi jej obľúbené. Cítila sa v nich ako skutočný lev.

Keď bola znova v jeho náručí, mala pocit, že jej nik nemôže ublížiť, pokiaľ s ňou bude on. 

Pozn. autorky:

Ja tých dvoch milujem :D haha ... za dve kapitoly sa končí prvá etapa príbehu.