7. Kapitola
Po pár dňoch sa už Leona začala cítiť lepšie a na naliehanie svojho otca dovolila Majstrovi, aby sa na ňu pozrel. Nakoniec sa však sama vo svojom vnútri rozhodla, že sa nemôže v izbe schovávať večne. Urobila dobre, lebo čerstvý vzduch jej pomohol a už ani toľko nebočila od mužov, ktorých stretla na chodbách Červenej bašty, alebo na nádvorí.
Všade počúvala iba o tom, ako sa na nich blíži Stannisovo loďstvo a naozaj dúfala, že jej otec má nejaký plán. Pretože bola pravda to, čo mu pred pár dňami povedala. Ak Stannis príde a vyhrá, zabije ich mihnutím oka. A možno ju ako preddavok hodí svojim vojakom. Znova ju oblial studený pot pri tejto predstave. Čo ak jej otec nemá riešenie? Nebude potom lepšie vyskočiť z pobočníkovej veže?
Do toho všetkého, akoby toho nebolo málo, sa Cersei znova pokúšala riadiť jej život. Každý deň jej dávala prednášky a vymenúvala rôznych idiotov, ktorí prejavili záujem o jej ruku. Do toho hlasno komentovala, aké majú daní lordi, či rytieri vady a hlasno sa smiala.
„Nikoho takého si nevezmem!" skríkla na ňu jedného dňa Leona.
„Ale áno vezmeš," zasmiala sa Cersei, chytila ju za bradu a silno ju zovrela vo svojej ruke. „A porodíš mu deti. Tak to býva. Niečo ti poviem, moja drahá. Kedy som si bola šťastná, že som si mala vziať Roberta. Samozrejme, že to bolo ešte predtým, ako sa z neho stal tučný ožran. Pamätám si, ako som sa na to tešila. Na našej svadbe sa opil a počas svadobnej noci urobil, čo mal, zvalil sa vedľa mňa ako vrece zemiakov a potom ma nazval menom ženy, ktorú celý čas miloval, aj keď bola mŕtva!" A pustila ju.
Leona cúvla pred ňou krok dozadu. O tom nevedela, a zároveň vôbec nevedela, čo jej má na to odpovedať a tak sa rozhodla mlčať a nechať ju pokračovať.
„A aj tak som sa stala kráľovnou," doplnila Cersei. „Tak to býva, moja krásna. Vari si myslíš, že si niekoho vezmeš z lásky ako naivná Sansa? Nevezmeš!"
„Nie," pokrútila Leona okamžite hlavou. Ale aspoň z úcty, to áno.
„Tak vidíš, holubička," uškrnula sa na ňu Cersei. „Čoskoro sa za niekoho vydáš a počas svadobnej noci budeš radšej povoľná, bo inak to bude veľmi bolieť! Niektorých chlapov vzrušuje, keď sa žena bráni a pritom kričí. Potom ju však zvyknú aj zbiť. Daj na moje rady, moja drahá."
Tvoje rady by boli tie posledné, na ktoré by som dala, pomyslela si Leona v hlave, aj keď musela uznať, že v niečom môže mať Cersei pravdu. Počas svadobnej noci by sa sotva vyhla sexuálnemu styku so svojím manželom a byť spurná a brániť sa, sa nie vždy vypláca.
Leona však nič také nechcela. Nedokázala si ani len predstaviť, že by si mala ľahnúť do postele s cudzím a ešte k tomu aj odporným chlapom, ktorý by ju v podstate vždy iba znásilňoval, pretože len sotva by s ním išla dobrovoľne do postele. Takého muža doposiaľ nepoznala a keďže takého nepoznala, nemohla si ho vziať.
Naozaj ocenila, keď jej Cersei konečne dovolila odísť z jej komnát a prestala ju strašiť tými príšernými predstavami o svadbe a svadobnej noci, z ktorých sa jej chcelo iba vracať. Chvíľku ju trápila aj tým, ako jej vravela, že keď svojho manžela omrzí, bude kade tade naháňať kurvy. Čo sa jej tiež z duše protivilo.
A tak sa Leona pristihla pri myšlienke, že by Stannis mohol dobyť Kráľov prístav a zabiť ju behom sekundy. Rozhodne jej to prišlo teraz ako lepšie riešenie.
***
Leona mala aj večer pred spaním plnú hlavu slov od Cersei, až ju z toho začala statočne bolieť.
Vedela, že jedného dňa sa tomu celému naozaj nevyhne. Aj keď jej otec sľúbil, že ju nevydá len tak za hocikoho, predsa len mala Leona strach, že ju nedokáže ubrániť pred starým otcom, alebo Cersei.
Keď zavrela oči, predstavovala si muža s neznámou tvárou, ako ju noc, čo noc znásilňuje, až ju z toho naplo.
„Nie!" prikázala sama sebe. „To nemôžeš dopustiť, Leona!"
Vstala z postele, obliekla si župan na nočnú košeľu a potom sa postavila k otvorenému oknu, aby sa nadýchla čerstvého vzduchu. Keď znova po stojačky zatvorila oči, nevidela už toho neznámeho, práve naopak zjavila sa jej dosť známa tvár. Čím viac o ňom vedela, tým viac ju fascinoval. Posledné dni sa jej vyhýbal a ona sa v podstate vyhýbala jemu. Nechcela vidieť, akoby sa na ňu díval, keď ju videl nahú. Dala mu možnosť, aby jej ublížil, ako sa jej vyhrážal a aj tak to neurobil. A ona netušila prečo. Samozrejme, že ju to veľmi zaujímalo. Nenaskytla sa jej príležitosť spýtať sa ho, prečo to neurobil.
Aj tak na neho myslela skoro celé dni. Ak existoval muž, ktorý by ju dokázal ochrániť pred tými, ktorí by jej chceli ublížiť, tak by to bol jedine on. Veď na vlastne oči videla, ako bez mihnutia oka zabil tých mužov, ktorí ju chceli znásilniť a to o niečom svedčilo.
Leona vyšla zo svojich komnát a vybrala sa na po chodbách Červenej bašty. Bola jej zima, ale aj tak kráčala poriadne ani nevedno kam. Dúfala, že na neho narazí ako väčšinou obyčajne, ale nestalo sa tak.
Už sa dostala dosť hlboko do chodieb Červenej bašty a bola rozhodnutá vrátiť sa späť, keď ho videla vchádzať do jedných dverí. Podišla k ním a zaklopala. Otvoril jej dosť prekvapene.
„Ako ste sa sem dostali?" spýtal sa jej.
„Záleží na tom?" spýtala sa a potom rýchlo dodala. „Smiem ísť ďalej?"
„Nie!" odsekol jej.
„Nepatrí sa odmietať lady," uškrnula sa na neho.
„Lady by sa mala správať inak," povedal jej priamo, aj keď to neznelo ako poúčanie. „A už vôbec nemá čo robiť tu uprostred noci."
„Nie som lady," prikývla. „Nechcem byť lady."
„Mne je fuk, čo chcete, alebo nechcete!" zavrčal.
„Tak môžem ísť ďalej?" Nevzdala sa Leona. Zvyčajne dostala, čo chcela. Zaklipkala mihalnicami, hoci pochybovala, že by to na neho urobilo dojem. Pravda bola, že ani nevedela, čo od neho chcela, len nechcela byť sama, pretože tak by myslela na to, čo ju v budúcnosti čaká. To sa radšej chcela celú noc dohadovať s Cleganom.
„Čo odo mňa chceš?" spýtal sa jej a nakoniec ju vpustil do žalostne malej izby.
Bola v nej posteľ, malý stolík, hŕba špinavého oblečenia, krb v ktorom nehorel žiaden oheň, takže niektoré veci rozoznala iba vďaka mesačnému svetlu, ktoré prenikalo cez maličké okno. Leona sa zatriasla od zimy a potom sa pozrela na Clegana. „Tak toto je príšerne malá izba."
„Už mi povieš, čo tu robíš?" spýtal sa jej znova.
Leona sa zasmiala. „Je to príjemné, keď ti človek odpovedá na otázky, však?"
„Nemám náladu na tvoje somariny," podotkol Clegane.
„Rozmýšľala som-"
„Áno? O čom dievčatko rozmýšľalo?" zasmial sa tento raz on.
„Cersei mi povedala, že keď sa vydám, tak či budem povoľná, alebo nebudem, tak či tak ma môj manžel v svadobnú noc znásilni," povedala Leona bez okolkov a pozrela sa mu do očí.
„A čo odo mňa chceš? Aby som ho zabil predtým, alebo až potom?" Nadhodil s úškrnom na perách.
Leona si na malý moment pomyslela, že mu v skutočnosti na nej ani za mak nezáleží. Dokonca ľutovala túto svoju nočnú vychádzku, pretože bola sama v malej kutici s jedným z najhroznejších mužov, ako ho mnohí opisovali. Trocha sa zatriasla, ale nasledujúce vety ju zbavili všetkých obáv.
Podišiel k nej bližšie a ona necúvla dozadu. Srdce jej akosi rýchlo bilo. Chytil ju za bradu a donútil ju, aby sa na neho pozrela. Cítila z neho víno, bol mierne opitý. Sykol: „Zabijem každého, koho si budeš priať! Pred svadbou, po svadbe, je mi to jedno!"
„To sa potom za nikoho nevydám."
„Ešte stále si mi nepovedala, čo tu robíš," pripomenul jej.
Leona sa mu dívala do očí a rukou sa chcela znova dotknúť jeho popáleného líca, ale znova jej to nedovolil. Silno ju chytil za ruku a pritiahol ju k sebe do náručia. „Áno, ja viem, au...," zamraučala od bolesti. „Nemám to robiť, lebo ma zabiješ i mňa!"
Potom ju pustil. „Si nepoučiteľná, otravná ženská." Podišiel k malému stolíku a vzal z neho čašu s vínom, aby sa napil. Neponúkol ju však. „A áno, ešte raz sa o to pokúsiš a prisahám, že ti podrežem hrdlo dýkou!"
„Nie som," zamračila sa na neho. „A ty ma aj tak nezabiješ. Už si na to mal veľa príležitostí a neurobil si to. Nie je to prvýkrát, čo sme spolu sami."
„Nemal by som z toho také potešenie," povedal jej ľahostajne. „Už som ti sľúbil, že zabijem chlapa, ktorého si budeš musieť zobrať, tak ak to je všetko, lady Leona, rád by som išiel spať. Došlo víno."
„A z čoho by si mal potešenie?" spýtala sa ho, absolútne ignorujúc jeho prianie o spaní. Nestihol odpovedať, keď pokračovala. „Nechcem, aby ma niekto počas svadobnej noci znásilnil. Nedovolím to," dodala a potom si rozviazala župan, ktorý znova spadol na studenú kamennú podlahu. „Povedal si mi, že znásilňovať ženy je jednoduchšie, ako si platiť kurvy. A že doteraz žiadna za tebou neprišla dobrovoľne..."
„Do pekla s tebou, ženská!" zanadával Clegane, keď sa na ňu zahľadel. „Obleč sa!"
„Nepáčim sa ti?" spýtala sa ho, keď celkom slušne zranil jej ego. A nie po prvý raz.
„Čo by si sa mi, do riti, nepáčila!" zvolal dosť hlasno. „Už ma vážne, serieš, maličká!"
„Áno?" opýtala sa nevinne, keď k nemu urobila pár krokov. Chcel ju a s tým bola spokojná. „Chceš ma, však ma chceš?" dodala opäť nevinným hláskom. Ľutovala, že si neodpila z toho vína tiež, aby mala viac odvahy, pretože stále nerozumela tomu, čo to do nej samotnej vošlo. Čo asi tak urobí teraz?
Nemusela dlho čakať. Rukou ju chytil za vlasy a mierne ju za ne potiahol. Druhou rukou ju pritiahol k sebe do náručia a potom sa lačne vrhol na jej pery. Leona by stratila rovnováhu, keby ju nebol držal. Chvíľku ju bozkával a potom jednou rukou roztrhol jej nočnú košieľku. A potom ju chytil do náručia a preniesol do postele.
Leona v tej tme videla iba toľko, ako jeho oblečenie dopadá na zem. Keď sa k nej znova sklonil, bol už kompletne nahý. Chytil jej tvár do svojich rúk, pobozkal ju na krk a potom jej šepol do ucha. „Mal som ťa pretiahnuť už dávno."
„Tak už to urob," vzdychla, keď ju naďalej bozkával na krku a rukou ju hladil po prsiach. Cítila ako jej stuhli pod jeho dotykom a ako veľmi túžila po niečom viac. Aj keď z toho mala prirodzene strach. Ešte nikdy to nerobila a on nebol práve z tých najjemnejších mužov. Avšak nezoberie si ju na silu, pretože sa mu oddala dobrovoľne. „Som celá tvoja, celá tvoja..."
„Do riti, si ty vôbec pri niečom ticho?"
„Nemyslím si, že by sa ti páčilo, keby som pritom bola ticho," poznamenala s úškrnom na perách a potom ho vášnivo pobozkala ona.
Keď do nej konečne vnikol, spočiatku ju to dosť bolelo. Nebral na ňu takmer žiaden ohľad, asi ho vzrušovala predstava, že je s ním konečne nejaká žena dobrovoľne. Leona zarývala svoje nechty do prikrývky, aby nekričala od bolesti. Napokon sa pokúsila uvoľniť a o chvíľku to začalo byť o dosť viac príjemnejšie aj jej samotnej. Prechádzala mu rukami po chrbte, sem tam ho poškriabala nechtami a niekoľkokrát hlasno vzdychla. Páčilo sa mu to, pretože vtedy prirazil o dosť silnejšie a Leonu zaplavoval pocit tepla.
Potom ju pretočil a ona sa ocitla na ňom a dotýkala sa rukami jeho hrude. Videla ako očami skúma jej prsia, vzdychla, keď jej ich zovrel vo svojich rukách, privrela oči. Chcelo sa jej vzývať všetkých Bohov, starých i nových. Potom sa k nemu zohla a pobozkala ho na pery. Rukou ho pohladila po líci, perami skúmala jeho krk a potom ju chytil za ruku. Chvíľku ju len držal v tej svojej a potom si ju položil na popálené líce a dovolil jej, aby sa ho dotkla. Leona mu jemne prechádzala po všetkých tých jazvách a potom ho aj bozkala svojimi horúcimi perami.
„Nemysli si, že si vyhrala, dievčatko," šepol jej do ucha, keď sa behom sekundy znova ocitla pod ním. Dorážal hlbšie a hlbšie, Leona vykríkla a on o chvíľku tiež. Potom sa zvalil vedľa nej.
Otočila sa k nemu, bol horúci ako oheň, pobozkala ho na líce a povedala: „Ale áno, vyhrala som," zasmiala sa.
„Si naozaj hrozná ženská!" zasmial sa a pritiahol si ju do náručia.
„Nebola som hrozná!" zamračila sa na neho.
„Máš sa ešte čo učiť, milady," uškrnul sa na ňu. „A teraz skús byť aspoň desať minút ticho. Potom ťa ošukám znova. Odzadu."
Leona potichu prikývla a prechádzala mu rukou po hrudi, zatiaľ čo on mal ruku ponorenú v jej plavých vlasoch a oči mal zatvorené. Spokojne zložila hlavu na jeho hruď a počúvala pravidelne údery jeho srdca.
Pozn. autorky:
Ahojte, viem, že dlho nebola kapitola, ale po pravde z tejto kapitoly som mala strach :D je to GoT FF a chcela som, aby tam sexuálna scéna bola uveriteľná a nie nejako obabraná ... a zase samozrejme, že nie veľmi porno ... (už za toto tu sa hanbím ako pes :D ) ... takže som to opravovala x tisíckrát a hlavne som sa bála, to pridať :D nie, poriadne sexuálne scény mi ozaj nejdú. Asi sa zahrabem :D
Každopádne, čo hovoríte na vývoj situácie?
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro