Leona sa uprostred noci zobudila na nočnú moru. Opäť nad ňou stáli tí smradľaví chlapi a rozťahovali je nohy, dýchali jej do tváre a ona cítila ten smrad. Zúfalo plakala, volala o pomoc a keď sa prebudila, zistila, že plače naozaj, že je celá spotená a keďže Clegane behom sekundy vošiel do jej komnaty, zrejme aj kričala.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jej a prezeral si miestnosť, akoby hľadal útočníka. Už-už siahal na svoj meč.

„Len nočná mora," šepla Leona a hľadela kamsi do prázdna.

Clegane za sebou zavrel dvere a zvuk jeho čižiem sa ozýval po izbe. Napokon si sadol na okraj jej postele. „Váš krik by prebudil aj mŕtveho," povedal a vrátil sa k formálnostiam.

„Spali ste?" spýtala sa ho a pozrela sa na neho.

„Áno," priznal.

„Bola to iba nočná mora, spomienka..., ale našťastie sa nič nestalo," šepla Leona.

„Príliš na to myslíte," povedal jej, keď si uvedomil, o čom hovorí. „Nič sa vám predsa nestalo," dodal.

„Bohovia nedopustili, aby sa mi niečo stalo..."

„Bohovia, ach, tí vaši Bohovia!" zaškeril sa na ňu.

„Zabudla som, že vy na Bohov neveríte!" zamračila sa Leona a odhrnula si spotené vlasy z tváre.

„Nie, neverím," povedal jej a postavil sa z postele. Behom sekundy sa týčil nad ňou. „Prečo by som na nich mal veriť? Akí Bohovia by dopustili toto?" Ukázal na svoju tvár.

Leona sa mykla a odtiahla, keď zvýšil hlas. „Ne...neviem..."

„Sedem Bohov, sedem pekiel, seriem na to!" odpľul si na kamennú zem. „Existuje iba jedno peklo. Viem to, bol som v ňom! A vy už konečne spite!" dodal.

„Myslím, že už sotva zaspím," šepla Leona a vyhrabala sa z prikrývok. Potom sa postavila z postele a prešla okolo neho, aby si obliekla župan, lebo jej bola zima. Vonku bola ešte poriadna tma.

„To je váš problém," povedal jej a pobral sa na odchod z jej komnát, ale zatarasila mu cestu. „Nie, nemienim sa s vami znova rozprávať," dodal rázne, keď otvárala ústa. „Stačilo!"

„Ste neslušný k dáme," pripomenula mu Leona a zodvihla hlavu, aby mu mohla hľadieť do očí. „A plný nenávisti. Smutné. Počujte, naozaj mi je ľúto, čo vám brat ako dieťaťu urobil. Naozaj som to nečakala, myslela som si, že sa vám to stalo pri obliehaní, alebo vám to urobil nejaký protivník. Asi by som neverila, keby som ten príbeh počula od niekoho iného." Dodala a rukou sa k nemu načiahla a opäť ho chcela chytiť za popálené líce.

Avšak on chytil jej ruku poriadne silno, trhol s ňou a otočil ju k sebe chrbtom, až zjajkla od bolesti. Zovrel ju a druhou rukou jej odhrnul vlasy z ramena a zavrčal jej do ucha. „Pokúste sa to urobiť ešte raz a naozaj to oľutujete!"

„To..., to bolí," šepla Leona a keď ju pustil, otočila sa k nemu a päsťou ho udrela do hrude. Nebolo jej to nič platné, lebo to akurát tak bolelo ju. „Ste násilník a hulvát!"

„A vy sa ma stále nebojíte," skonštatoval.

„Nie!" sykla. „A ani vám neurobím tú radosť!"

„Máli ste len jedno jediné šťastie, lady Leona," povedal jej a chladne sa na ňu pozrel. „Keby ste neboli, kým ste, nechal by som vás tam, nech vám urobia, čo chcú, bolo by mi to jedno. Istú chvíľku by som možno zvažoval, že by som sa k ním pridal. Naozaj neviem, čo si o mne myslíte, ale niečo vám poviem!"

„Čo?"

„Nie som iní, ako boli tí chlapi," povedal jej zlovestne. „Myslite si, že som nikdy v živote neznásilnil žiadnu ženskú? Omyl, slečinka. Urobil som to veľakrát. Páči sa mi, ako škemrú o milosť, ako kričia, ako sa bránia, aké sú ženy naivné a hlúpe... A keď je po všetkom, tak najlepšie na tom je, keď im podrežem hrdlo, čím im robím láskavosť, aby s tým nemuseli žiť celý život!"

Leona od neho odstúpila. „Prečo?" zašepkala.

„Čo prečo?" zavrčal.

„Prečo znásilňujete ženy?" spresnila svoju otázku.

„Pretože to je jednoduchšie ako míňať peniaze na kurvy a úprimne povedané, nijaká by som mnou dobrovoľne nešla!" zasmial sa. „Predo mnou žiadna nikdy neutiekla. Ženy sú pomalé a slabé."

„Ale..."

„Ale, ale, ale," zaškeril sa na ňu. „Neviem, akú mienku ste o mne mali doteraz, ale dúfam, že ste si už konečne uvedomili, že ja nie som nijaký poslušný psík, ktorý vám bude verný a bude váš vznešený guľatý zadok neustále zachraňovať. Ste mi ukradnutá, ako celá vaša rodina. Avšak dobre mi platia. Ak mi raz platiť prestanú-"

„Tak čo?" spýtala sa ho, keď mu skočila do rečí. „Nájdete si ma a znásilnite ma?" Hlas sa jej zatriasol z tej predstavy.

„Nie je to najhoršia predstava!" Opäť sa zarehotal.

„Nebudem kričať," povedala vzdorovito. „Ani žiadať, ani prosiť. Nebude vás to baviť," dodala.

„Vy si neustále myslíte, že ste nad vecou, však?" spýtal sa jej.

„A vy sa ma neustále snažíte vystrašiť, aby som vás videla iba v tom najhoršom svetle a neustále sa vám to nedarí!" Oplatila mu to rovnakou mincou.

„Mýlite sa!"

„Naozaj?" spýtala sa ho a rozviazala si župan a nechala ho spadnúť k svojim nohám. To isté urobila aj s nočnou košieľkou. Potom ju prekročila, čím sa k nemu ešte viac priblížila. „Tak mi dokážte, že ste také zviera, ako o sebe hovoríte! Že vo vás nič nezastaví, keď pred sebou vidíte korisť!"

Sama sebe nerozumela, prečo to robí. V jeho očiach videla túžbu a to naozaj obrovskú. Vôbec si nechcela pripustiť myšlienku, že by ju teraz a tu znásilnil. Pretože mu klamala. Určite by kričala, aj by sa bránila a najhoršie na tom bolo, že by s tým musela žiť celý svoj život, pretože by si pravdepodobne nemohol dovoliť podrezať jej po tom len tak hrdlo.

Stále na ňu lačne hľadel, skúmal pohľadom každý centimeter jej nahého tela a potom k nej urobil krok.

Leona chcela cúvnuť, keď ju premkol strach, že to naozaj ide urobiť, že jej teraz navždy vezme nevinnosť a ešte krutým spôsobom, ktorý jej opisoval. Zavrela oči.

A tak nevidela, ako sa zohol k zemi a zodvihol jej župan. Otvorila ich, až keď jej ho prehodil cez plecia. „Do pekla, ženská, oblečte sa!" sykol na ňu. „Už ma prestaňte provokovať!"

Leone spadol kameň zo srdca a okamžite si zaviazala župan. „Idem spať."

„To je najlepší nápad, aký ste dnes v noci dostali, gratulujem!" Odsekol jej, keď vychádzal z jej komnaty.

***

Tyriona prebudil krik pre jeho dverami. Počul nejaký nahnevaný hlas a potom svoju stráž ako odpovedal: „Pobočník spí."

„Vyzerám, že ma to zaujíma?" Soptil muž za dverami a potom sa zrejme prebil cez jeho stráž, ale následne vošiel dnu.

Tyrion už stál na nohách a mračil sa. „Čo sa deje, Clegane?"

Ten mu iba hodil mešec s peniazmi. „Nechaj si svoje všivavé prachy, zmok a nájdi si iného poskoka."

„Čo urobila?" spýtal sa Tyrion. Zrejme niečo veľmi vážne, keď dokázala vytočiť aj Sandora Clegana. Mlčal, nič mu neodpovedal. „Ja viem, je protivná. Je drzá a spurná, ale človek si zvykne. Každopádne aj tak ďakujem za jej záchranu, znova."

Clegane nerozumel, prečo mu to trpaslík rozpráva. „Ak to je všetko...,kurevsky sa nudím."

„Nie, nie je to všetko!" rázne ho zastavil.

„Nemám na teba celú noc, Lannister, si sráč!"

„Zachraňovať moju dcéru nemáš v náplni práce a predsa len si to urobil. Keby išlo o kráľa, alebo Cersei, alebo to Starkove dievča, tam by boli dôvody, prečo by si ich zachraňoval, ale úprimne okrem mňa by Leona asi nikomu nechýbala. Možno Jaimemu, a možno ani tomu nie," vravel. „Tak moja otázka znie, prečo, Clegane, prečo si sa vrátil a zachránil ju? Prečo si súhlasil, že na ňu v noci dozrieš, aby sa nebála?"

„Nikam som sa nevrátil," odsekol mu. „Videl som ju, ako ju prenasledujú, len som šiel za nimi." Druhú otázku ignoroval.

„Leona má talent dostávať mužov tam, kam potrebuje. So mnou to robí celý život. Aj s Jaimem. S otcom sa jej to nedarí, žiaľ. Zaujme, však? Je ku všetkým v rámci možnosti milá. Niekedy mám pocit, že to ľudí vidí ako nejaká čarodejnica. Musí to byť zvláštny pocit, keď na teba žena hľadí, keď sa nebojí tvojej popálenej tváre, keď ťa nesúdi a nevypytuje sa. Poznám ten pocit. Málokedy sa mi to stáva, ale poznám to. Netvrď mi, že si jej po turnaji na deň Joffreyoho mena daroval ružu preto, lebo ju nebolo komu darovať. Daroval si jej tú ružu preto, lebo si ju pokladal za najkrajšiu ženu, ktorá sa na ten súboj dívala. Nevrav mi, že si sa jej zastal pred Joffreym z dôvodu, aby sa nerozpútalo peklo medzi mnou a Cersei a rovnako mi nevrav, že si ju celý ten čas nemal na očiach počas vzbury tých ľudí. Je zvláštne vedieť, že máš srdce, Clegane. Doteraz som si myslel, že si naozaj iba prašivý pes. Zabijak a násilník. Ale stačí jedna nevinná žena a aj tí najtvrdší z nás zmäknú..."

„Táraš nezmysly!"

„Nie, netáram, ja nikdy netáram," uškrnul sa na neho Tyrion. „Ale je tu niečo, čo ti chcem povedať!" Dodal a pozrel sa mu priamo do očí. „Dotkni sa mojej dcéry a zabijem ťa!"

„Vyhrážaj sa mi ďalej, zmok a vrátim ti tvoju lady po kúskoch! A predtým si s ňou pekne užijem!"

Tyrion chcel po ňom niečo hodiť, ale po ruke mal iba čašu s vínom a to by nebolo nijako účinné. „Vypadni!"

„S radosťou, trpaslík!" A potom naozaj vypadol.

Tyrion mal sto chutí vybrať sa za dcérou, aby mu vysvetlila, čo sa zase stalo. Napokon usúdil, že ráno je múdrejšie večera.

***

Keď opustil pobočníkovu vežu, predsa len sa vrátil ku komnatám lady Leony. Nedokázal odísť a nechať jej komnaty nestrážené. Každopádne chcel, aby si to myslela. Že tam už nie je, že odišiel. Dúfal ale, že zaspala a že si konečne pospí aj on a nezobudí ho o chvíľku ďalší jej neznesiteľný krik. Jej krik ho priam už mučil. Dokázala veľmi kričať a tak veľmi zranene a ublížene.

Oprel sa o stenu a zavrel oči. A to bola chyba, lebo v tej chvíli sa mu vybavilo, ako si vyzliekla župan i nočnú košeľu a ostala pred ním stáť nahá. Ak bola jej tvár dokonale krásna, čo by sa asi tak dalo povedať o jej tele. Zavrčal, keď otvoril oči. Vedel, že myšlienku na ňu nedostane tak skoro z hlavy. Pritom stačilo urobiť iné rozhodnutie a mohol ju mať. Sám seba v tomto nechápal. Neváhal by, prečo sa teraz rozhodol inak?

Neznášal sa za to.

Pozn. autorky:

Leona je celkom slušný psychopat, ale tak myslím, že to k Lannistrovcom patrí :D ale aspoň je s ňou zábava. 

Budem rada, ak mi napíšete, či Vás poviedka baví :) o Lannistrovcoch som toho moc nečítala tu, ale mňa tento rod vždy bavil najviac ... 

A ak máte nejaký tip na dobrú GoT poviedku tu na Wattpade, môžete mi odporučiť. Márne tu už mesiace niečo dobre hľadám.