Sandor sa pozeral z hradieb na nádvorie. Koľko času im ostáva, kým príde armáda mŕtvych? Bol sám, vedel, že Leona potrebuje stráviť nejaký čas so svojím otcom a strýkom. Nezazlieval jej to, ale dúfal, že ju ešte predtým všetkým uvidí. Sadol si na zem a odpil si z vína, ktoré mal vo svojej čutore. Nevedel si predstaviť, že by mali znova bojovať proti mŕtvym. Ešte živo mal v pamäti výpravu za Stenu, ako ich obkľúčili a ako zázrakom sa odtiaľ vtedy dostali. Aj teraz na nich bude čakať nejaký zázrak, alebo nie?

Spozoroval blížiace sa kroky. Bola to Arya. Podišla k nemu a potom sa zošuchla vedľa neho a oprela sa o stenu. Podal jej čutoru a ona sa napila.

„Tiež si nikdy hubu nezavrela a teraz tu sedíš ako nemá!"

Ani nevedel, ktorá z nich rozprávala viac. Keď nad tým tak rozmýšľal, naozaj si nevedel vybrať. Obe dve mali večnú potrebu rozprávať.

„Asi som iná," poznamenala. Po chvíľke ticha sa ho spýtala. „Čo tu vôbec robíš? Pridal si sa k Bratstvu, išiel si s Jonom za Stenu. Prečo? Kedy si vôbec bojoval za niekoho iného ako za seba?" vypytovala sa ho.

Otočil svoju tvár k nej. „Bojoval som za teba, no nie? A bojoval som aj kvôli nej."

„Všetko to je pre ňu?" spýtala sa jej Arya.

„Áno," prikývol. „Je to pre ňu."

„Vážne ju miluješ," riekla Arya a mierne sa na neho usmiala a potom si znova odpila z vína. „Či aj teraz povieš, že láska je pre sráčov?"

„Sme tu na konci sveta, blíži sa k nám samotná smrť, dobre si uvedomujem, že som sa mýlil, keď som si myslel, že nemám srdce," povzdychol si.

„Mal by si jej to povedať," povedala mu Arya. „Ak dnes večer zomrieme, mala by to vedieť."

Ďalšie kroky. Prišiel Dondarrion a usadil sa oproti ním dvom.

„Ale, do riti, už je tu ľudí ako na svadbe!" zanadával Sandor, keď ho zbadal. Akosi nemal potrebu tráviť s ním posledné hodiny svojho času.

„Toľko ľudí na tej tvojej nebude," ubezpečil ho Donddarion a potom sa uklonil Aryi. „Moja lady, rád ťa zase vidím. Mrzí ma, ako sme sa rozišli."

Arya nad ním pokrútila hlavou a Sandor sa k nej nahol a spýtal sa jej: „Bol na tvojom zozname?"

„Chvíľku áno."

„To je v poriadku," riekol Beric a nespúšťal z oboch zrak. „Pán svetla nás nakoniec všetkých zviedol dohromady. Toto je jeho chvíľa a až svetlo..."

„Thoros tu nie je, tak dúfam, že modlitba nebude!" ohriakol ho Sandor nahnevane. Teraz naozaj nemal náladu počúvať o Pánovi svetla. „A ako áno, Pán svetla sa bude diviť, prečo ťa toľkokrát vrátil späť, až sa bude pozerať, ako ťa hodím cez túto stenu!" Ukázal za stenu za sebou.

Beric sa na neho uškrnul a Sandor mu hodil svoju čutoru. Arya sa prudko postavila na odchod.

„Kam zase ideš?" spýtal sa jej Sandor.

Otočila sa, na oboch sa pozrela a potom s úškrnom poznamenala: „Nebudem tráviť posledné hodiny svojho života s dvoma otravnými dedkami!"

***

Leona vybehla na nádvorie, aby pohľadala Sandora. Čas sa im určite už krátil a ona chcela byť s ním. Namiesto toho narazila na Joraha, ktorý sa hádal so svojou sesternicou malou Lyannou Mormont, ktorá sa očividne ničoho nebála.

„Prosím, počúvaj ma, si budúcnosť nášho rodu," naliehal na ňu Jorah, aby nebojovala a schovala sa v krypte. „V krypte budeš v bezpečí. To, proti čomu bojujeme..."

„Ale ja sa pod zem neschovám!" Trvala na svojom. „Zaviazala som sa bojovať za Sever a to aj budem!"

Leona sa pousmiala a vtedy si ju Jorah všimol a kývol jej na pozdrav. Lyanna sa otočila a zbadala ju tiež.

„Prepáčte, nechcela som," ospravedlňovala sa Leona, že vyrušila ich dôverných rozhovor.

„V poriadku," povedala jej Lyanna a premerala si ju pohľadom. Leona nemala poňatie či vie, aký vzťah ju stále spája s jej bratrancom. „Skončili sme!" Otočila sa späť k Jorahovi. „Veľa šťastia, bratranec!"

„Ďakujem, moja lady," uklonil sa jej Jorah a potom sledoval, ako odchádza. Potom pohľadom spočinul na svojej manželke. „Lady Leona," oslovil ju.

„Tvoja sesternica je veľmi zaujímavá mladá dáma," usmiala sa Leona. „Tá sa ničoho nebojí, však?"

„Očividne," prikývol.

„Chápem, že máš starosť," riekla a podišla k nemu bližšie. „Ale ona sa očividne vie o seba postarať," dodala.

„Myslel som si, že budeš s ním..."

„Chystala som sa," priznala sa. „Doteraz som bola s otcom a strýkom."

„Dúfam, že budeš v poriadku, Leona," povedal jej Jorah a potom ju pohladil po líci.

„Aj ja pevne verím, že ty tiež," šepla a pozrela sa mu do očí. „Veľmi sa bojím..."

Jorah sa na ňu smutne usmial. „Rád by som ti povedal, moja lady, že všetko bude v poriadku, ale..."

„Nemusíš ma upokojovať," odvetila mu. „Len sa pokús prežiť, dobre?"

„Tvoje prianie mi bude rozkazom," prikývol a uklonil sa jej. Potom ju chytil za ruku a pobozkal jej ju. „Ráno rád znova uvidím tvoje pekné oči."

Leonu pichlo pri srdci. Kedysi mali nádej, ale teraz vedela, že tam žiadna nie je. Nuž aj tak dúfala, že Jorah Mormont bude v poriadku. Po tom všetkom, čo si už prežil. „Veľa šťastia, rytier môj," šepla a ešte chvíľku mu dovolila, aby ju držal za ruku.

***

Nakoniec Leona vyšla na hradby a po pár minútach blúdenia našla Sandora. Spoločnosť mu robil Beric Dondarrion a ona sa k obom vybrala. Samozrejme, že spolu pili víno, ale ani trochu im to nezazlievala.

„Ale, ale, krásna lady!" Všimol si ju ako prvý Beric, vytiahol sa na nohy, aby sa jej mohol ukloniť.

„Lord Beric," prikývla mu na pozdrav a potom vyhľadala Sandorove oči. Vyzeral akosi zvláštne smutne a ona na tom nebola o nič lepšie. „Ešte ostalo nejaké víno?"

Beric otočil čutoru dole hlavou, nič z nej nevytieklo a jej otázka bola zodpovedaná. „Smiem sa ťa niečo opýtať, lady Leona?"

„Čo?"

„Vždy ma to zaujímalo a teraz, keď nikto z nás nevie, či sa dožije rána..., rád by som to vedel," uškrnul sa na ňu a potom pokračoval. „Už som sa to pýtal tuto Clegana, ale ten mi povedal, že sa to mám opýtať teba."

„Drž hubu, Dondarrion!" skríkol na neho Sandor.

„Stále si mi nepoložil tú otázku." Leona nadvihla obočie.

Beric sa pozrel na Sandora, ktorý ho preklínal pohľadom a potom pohľad stočil k Leone a spýtal sa jej. „Čo na tomto chlapovi vidíš, moja lady?"

Leona by klamala, keby túto otázku od neho nečakala. A už ju mierne unavovalo na to odpovedať. Ľudia to nechápali a ona zase nechápala ich. Všetci jej vraveli, že si zaslúži lepšieho a ona nikoho iného nechcela. Pretože ho považovala za najlepšieho, koho by pri sebe mohla mať.

„Každá žena chce len niekoho, kto ju bude ochraňovať a pre koho bude to najkrajšie na svete," povedala úprimne a potom sa usmiala na Sandora. „Stačí ti to ako odpoveď, lord Beric?"

„Prirodzene," prikývol Dondarrion a prestal jej dávať doplňujúce otázky, aj keď ich isto mal mnoho na jazyku. „Vybrala si si dobre, nikdy som nepochyboval o tom, že si to najkrajšie v jeho živote."

„Mohol by si ísť už do riti, Dondarrion?" Navrhol mu Sandor.

„Uvidíme sa, moja lady." Uklonil sa jej Beric.

„V to naozaj dúfam, lord Beric," prikývla.

Keď odišiel, so Sandorom osameli. Leona sa nahla cez stenu hradby a pozrela sa dole na nádvorie. Vojaci sa už chystali a jej z toho prebehol mráz po chrbte, ale potom jej na tele nabehli zimomriavky, pretože cítila Sandorovo mocné telo za sebou. Odhrnul jej vlasy z ucha a potom jej pošepkal. „Pamätáš si, keď som prvýkrát za tebou takto stál?" spýtal sa jej a ona pocítila na krku jeho teplý dych. „Už vtedy si sa chvela." Dodal a ruky jej položil na boky.

„Pamätám sa," prikývla a privrela oči. Boli to jej obľúbené spomienky a áno, mal veľkú pravdu. Už vtedy sa chvela, keď sa jej dotýkal a šepkal jej do ucha.

„Páčilo sa mi to..."

„Aj mne. Vtedy som sa ti začala páčiť?" spýtala sa ho, pretože doteraz nevedela, kedy v ňom vyvolala záujem.

„Nie," odvetil jej a pobozkal ju jemne na krku. „Páčila si sa mi hneď ako som ťa uvidel. Keď si sa mi pozrela do očí a ja som v nich nevidel zdesenie a nechuť."

„Sú to len popáleniny a jazvy, Sandor," odvetila mu. „Nebol dôvod na strach, hoci si chcel, aby som sa ťa bála."

„Ty sa ale nebojíš ničoho," namietol. „Keď si sa postavila Joffreymu a bránila Starkovske dievča..."

„Dúfala som, že mi Joffrey neublíži, ale mýlila som sa. Keby si tam nebol, zrejme by som dostala rovnako ako Sansa," povzdychla si Leona smutne. Tieto spomienky nepatrili medzi jej obľúbené. „Prečo si sa pozrel ako ju bijú a mňa si bránil?"

Sandor si povzdychol. „Nemohol som sa priečiť kráľovi, milady. Nedopadlo by to dobre. V tvojom prípade to bolo iné. Bola si jeho sesternica, a si Lannister, veril som, že mi to prejde. Keby sa ťa Meryn bol dotkol, zabil by som ho!"

„Vidíš, nakoniec sme obaja chránili Starkove dievčatá," odvetila a ešte stále mala privreté oči a užívala si jeho mocné telo, ktoré ju ochraňovalo v náruči. „Arya sa mi páči, je milá."

„Je otrasná!" Namietol.

Leona sa zasmiala, nič iné od neho ani nečakala. Zaviedla tému ale späť na ich dvoch. „Takže som sa ti páčila hneď, ako si ma uvidel?"

„Naozaj ti to mám opakovať?"

„Ó, áno."

„Páčilo sa mi, ako mi dokážeš bez problémov hľadieť do očí a neprivieraš ich, keď vidíš moju tvár. Už vtedy si ale bola príšerne zvedavá a nezatvorili sa ti ústa. Potom si ma presvedčila, že si odvážna..."

„Daroval si mi ružu." Zaspomínala si. „Bol si prvý muž, čo mi dal ružu."

Sandor ju pobozkal do vlasov. „Ľutujem iba jednu jedinú vec, Leona."

„Akú?" spýtala sa ho a potom sa k nemu otočila.

„Že som ťa, do riti, nenaučil bojovať," povedal jej. „Vtedy, keď si ma o to žiadala. Keby som ťa aspoň niečo naučil, nemal by som teraz o teba taký príšerný strach. Mala si pravdu, ihlami na vyšívanie by si nikdy protivníka nezabila a už vôbec nie je protivníka, pred ktorým stojíme!"

„Ja som ti hovorila, že ma máš naučiť bojovať!" Pousmiala sa. „Ale asi by som to nezvládla. Našťastie mám teba. Ochrániš ma."

„A čo ak nie?" spýtal sa jej a potom ju pohladil po líci.

„Ale áno," usmiala sa na neho a oči jej zvlhli. Potom sa mu schúlila v náručí a on ju pohladil po vlasoch. „Som si istá, že áno," ubezpečila ho.

Chvíľku ju objímal a potom sa od nej odtiahol a podával jej dýku. „Dal som ti ju vyrobiť. Je z dračieho skla," vravel jej. „Chcem, aby si ju mala pre istotu. A aby si ju použila v prípade nebezpečenstva. To zvládneš, stačí ak ňou budeš pichať do nepriateľa, skoro ako s ihlou..."

Leonu to takmer rozosmialo, ale keď videla ako vážne to myslí, tak iba prikývla a dýku si vzala a strčila do vrecka na kabáte. Potom sa znova oprela rukami o hradby. Znova ju chytil za boky a položil si hlavu na jej rameno. Chvíľku nehovorili vôbec nič.

„Ak to prežijeme, dievčatko moje..."

„Tak?"

„Pôjdeme na Casterlyho skalu," pokračoval a rukou ju hladil po krku. Stále sa chvela. „Budeš lady z Casterlyho skaly, ako si si vždy priala."

„To bude pekné," prikývla a cítila ako jej slza steká po líci. Ešte stále nechcela, aby ju niekto videl plakať. Rukou si ju zotrela. Strach, ktorý teraz cítila sa jej zmocňoval stále viac a viac. Videla, ako Nepoškvrnení zbroja, ako sa Dothrakovia premávajú na koňoch hore-dole. Bála sa, že predstavy, ktoré mala, sa jej už nesplnia. „Sandor!" Náhle ho oslovila a otočila sa k nemu tak prudko, že do neho narazila.

„Čo sa deje, milady?"

Leona sa rukami dotkla jeho hrude a potom zodvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. Cítila ako jej slzy stekajú po lícach, ale už jej bolo jedno, že ju vidí plakať. Nebolo to prvýkrát, plakala aj vtedy, keď ju zachránil v Kráľovom prístave pred násilníkmi. Vedela, že on by sa jej nikdy neposmieval sa za jej slzy. Bývala silná, ale teraz by bola naivná, keby naďalej bola. Sám si uvedomoval pred čím stoja, už pred tým raz stál. Rozprával jej o tom.

„Nechcem, aby si plakala," povedal jej nežne.

„Nechcela som plakať..."

„Strašne by som ti, do riti, chcel sľúbiť, že to dobre dopadne!" zvolal rázne a potom jej prstom zotrel slzu z líca. „Ale niečo ti sľúbiť chcem!"

„Čo?"

Chytil ju za ruky a potom si pred ňu kľakol na jedno koleno. „Ak toto prežijeme, milady," riekol a pozrel sa jej do očí. „Vezmem si ťa za ženu a do konca života s tebou budem váľať v posteli na Casterlyho skale! Budeme jesť hrozno a šukať do odpadnutia!"

Leone vyhŕkli ďalšie slzy, ale aj zvuk, ktorý bol niečo medzi smiechom a povzdychom. Srdce jej bilo ako splašené, keď jej povedal, že si ju chce vziať za manželku. Nikdy predtým nad tým neuvažovala. Teraz si uvedomila, že by po ničom inom ani netúžila. Bola by doma a bola by s ním. Navždy. „Do riti, aj s veľkou vojnou!" zanadávala a potom sa na neho usmiala. „Už nech je po nej, pretože tento sľub je najkrajší, aký si mi dal."

Zrazu sa ozvalo zatrúbenie na roh. Leona sa mykla, keď počula výkriky.

„Do formácie! Pripravte sa!"

Bolo to tu. Armáda Nočného kráľa sa blížila a im ostávalo pár spoločných minút, kým všetko vypukne.

Sandor sa znova postavil a potom ju pritiahol k sebe do náručia. Vtisol jej vášnivý bozk na pery a ona nechcela, aby ten bozk niekedy skončil. Lenže všetko má svoj koniec. Pozrel sa jej do očí a pohladil ju po líci. „Choď sa ukryť, dievčatko," požiadal ju.

„Pôjdem," prikývla.

„Musím ísť, Leona," povedal jej a akosi bolestivo sa na ňu pozrel.

„Dávaj si pozor, prosím ťa. Pokús sa zachrániť svoj život, aby si sa vrátil ku mne, aby si splnil svoj sľub..."

„Nenechám sa zabiť nejakou pojebanou mŕtvolou!"

Leona prikývla. Potom hľadela, ako sa otočil, aby mohol odísť a pripojiť sa k armáde, ktorá sa mala postaviť armáde Nočného kráľa. Po pár krokoch sa ale zastavil. Otočil sa k nej. Ona znova plakala a iba na neho hľadela. O pár sekúnd bol znova pri nej a opäť ju zovrel vo svojom náručí. Pozrel sa jej do očí, znova jej bruškami prstov zotrel slzy z tváre. „Milujem ťa!"

Celý svet ňou otriasol. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Usmiala sa na neho a rukou mu pohladila zjazvene líce. Prstami mu prešla po perách. „Tiež ťa milujem," šepla. „Tak sa mi, prosím, vráť živý, Sandor..."

Pozn. autorky:

Trebalo Long Night na to, aby si títo dvaja priznali city :D tu sa Sandor stáva malinko OC, ale dúfam, že mi to odpustíte. Hlavne s tou svadbou, to asi nie je úplne reálne (uvidíme, či z toho vôbec niečo bude, všakže ...)