Bol to zvláštny pocit byť znova v Kráľovom prístave. Leone hlavou prebehlo mnoho spomienok na hlavné mesto Siedmych kráľovstiev. Istým spôsobom sa jej zdalo, akoby ho opustila iba včera a pritom to bolo naozaj tak dávno. Keď jej nohy dopadli na pevninu, mala pocit, akoby bola doma. Bolo to podľa nej preto, lebo Kráľov prístav na rozdiel od Dračieho kameňa dôverne poznala. Cítila akýsi zvláštny pokoj, aj keď istým spôsobom sa obávala, ako bude prebiehať stretnutie so Cersei a či bude chcieť pomôcť v boji s Nočným kráľom. Nebola si istá, ako jej teta zareaguje, od Cersei človek občas naozaj nevedel, čo môže čakať.

Teraz smerovali peši do oblasti, ktorú kedysi dávno vystavali pre draky. Leona kráčala vedľa svojho otca. Toľko času strávila v Kráľovom prístave, ale nikdy sa tam pozrieť nebola. Nikto tam v podstate nikdy nechodil, preto jej to zrejme vtedy ani nenapadlo.

„Prečo to tu postavili?" spýtala sa Missandei, ktorá kráčala pri nich.

„Draci nerozlišujú medzi tým, čo im patrí a čo nie," odvetil jej Jorah, ktorý išiel za nimi aj s Jonom Snowom. „Zem, dobytok, deti. Nechať ich lietať nad mestom prinášalo problémy."

„Ku koncu to už bol iba zlý vtip," poznamenal Tyrion. „Celá oblasť pre pár chorých stvorení, ktoré neboli väčšie ako pes. Hoci na začiatku to bol domov desivého Baleriona. Vtedy to bolo najnebezpečnejšie miesto na svete."

Pred ním kráčalo pár Dotrakov, ktorí Leone ešte stále naháňali istý strach. Vždy sa vyhýbala ich pohľadom.

„Možno je do dnes," poznamenal Davos, keď spozorovali vojakov kráľovnej Cersei, na čele ktorých kráčal Bronn.

Vyzeral presne tak, ako si ho pamätala. Kráčal hrdo smerom k ním a potom keď vojaci zastali, podišiel bližšie a vravel: „Vitajte, moji lordi," riekol a pohľadom si premeral Dothrakov. Ani jemu sa veľmi nepozdávali, to si Leona ihneď všimla. „Vaši priatelia dorazili pred vami."

Ukázal na ženu a jedného muža. Leona oboch okamžite spoznala. Muž bol Podrick Payne, bývalý panoš jej otca. Vyzeral trochu mužnejšie, ale stále to bol ten mladý chlapec, ktorý vždy pri rozhovore s ňou očervenel. Žena bola Brienne z Tarthu, ktorá sa tvárila zamračene. V podstate sa tak tvárila aj predtým.

Leona zodvihla hlavu a spočinula na nej pohľadom. Pomyslela si, ako jej pred pár dňami sľúbila pomstu. Teraz už na to ale nebol žiaden dôvod. Sandor žil a stál iba kúsok od nej a ťahal koňa s povozom, na ktorom bola debna s mŕtvym.

Všimla si, že sa Sandor pozrel na Brienne a ona mu pohľad prekvapene opätovala. Zrejme nečakala, že ho ešte niekedy uvidí živého.

„Mám vás odprevadiť na miesto schôdzky," riekol Bronn a ukázal, aby pokračovali v ceste.

Jej otec kývol pohľadom na Dothrakov a tí sa pobrali smerom, ktorý ukázal Bronn a potom vykročili aj všetci ostatní. Potom sám zastal, aby sa mohol zvítať s Podrickom. Leona zaostala s ním.

„Moja lady," oslovil ju Bronn s úsmevom a uklonil sa jej.

„Ser Bronn," odvetila mu a podala mu svoju ruku, ktorú jej následne pobozkal. Bolo naozaj milé znova vidieť známe tváre.

„Vedel som, že sa ešte uvidíme," riekol, premeral si ju dôkladne pohľadom. Spoločne pokračovali v ceste. „Musím sa priznať, že si mi tu náramne chýbala."

„Počula som, že si sa mal ženiť."

„Žiaľ, zišlo z toho, pretože som sa musel vybrať na istú misiu s tvojím drahým strýkom," vravel jej Bronn s úškrnom na perách. „Ja som zase počul o tvojom sobáši."

Leona prikývla a pozrela sa dopredu. Jorah bol na začiatku skupinky a v podstate sa jej celý čas vyhýbal. Niežeby mu to zazlievala. Bolo to takto o dosť lepšie. Hoci stále jej to bránilo, kráčať po ceste so Sandorom a rozprávať sa s ním. Nebolo to vôbec vhodné a ona nechcela, aby to niekto zneužil proti ním.

„Je to dlhý príbeh, ser Bronn," šepla Leona a na malý moment sa zastavila a on tiež. „Nemyslím si, že by ťa to zaujímalo. Každopádne to nevyšlo." A zadívala sa znova dopredu, ale tento raz pohľadom vyhľadala Sandora.

Bronn si to všimol. „Vidím, že ho nedostali," poznamenal. „Stále je to tvoj strážny Pes?"

„To ťa nemusí zaujímať," riekla a nadvihla obočie.

„Takže opäť u teba nemám šancu, moja lady?" žmurkol na ňu. „Nezabúdaj, že ešte nie je všetkým dňom koniec."

Leona nad ním pokrútila hlavou. „Rada som ťa opäť videla, ser Bronn z Čiernej vody."

„Aj ja teba, moja lady," prikývol a znova sa jej úctivo poklonil.

Leona mierne pridala do kroku, pretože si všimla, ako sa Sandor rozpráva s Brienne. Bola zvedavá a tak sa pomaly ale isto dostala až za nich a počúvala ich rozhovor.

„Nie si mŕtvy," poznamenala Brienne.

„Ešte nie," odvetil jej. „Ale skoro sa ti to podarilo."

„Iba som sa ju snažila chrániť," pokračovala Brienne a hovorila o Aryi Stark.

„To sme boli dvaja," povedal jej priamo.

„Žije! Arya!" oznámila mu.

„Kde je?" spýtal sa jej zaujato.

„Na Zimohrade," odvetila Brienne.

Ako dobre pre Sansu, pomyslela si Leona. Má pri sebe svoju malú sestru. Leona bola pre to naozaj rada.

„Kto ju chráni, keď si tu?" spýtal sa Sandor vyčítavo Brienne.

„Ochranu skôr potrebuje ten, kto by jej skrížil cestu," odvetila mu a potom sa na neho pozrela a mierne sa pousmiala. Leona prvý raz videla na jej tvári náznak úsmevu.

„Nuž ja to nebudem," poznamenal Sandor.

„Lady Brienne?" Oslovila ju Leona.

Brienne i Sandor zastavili, keď začuli jej hlas. Sandor na ňu žmurkol, pohľad mu na chvíľku skĺzol do jej výstrihu. Keď sa jej znova pozrel do očí, v očiach mu horela túžba a to sa jej náramne páčilo. Vždy, keď ju vyzliekal pohľadom. Už teraz sa nemohla dočkať cesty späť na Dračí kameň, ktorá bude opäť dlhá a oni si nudu skrátia.

Brienne na nej spočinula pohľadom. „Lady Leona Lannister."

„Áno," prikývla Leona.

„Rada ťa opäť vidím, moja lady." Sklonila Brienne hlavu.

„Smiem s tebou hovoriť, lady?" spýtala sa jej Leona. Vedela, že ju nemôže odmietnuť a preto, keď Brienne prekvapene prikývla, usmiala sa na Sandora. „Smieme mať k tomu súkromie?" spýtala sa ho nevinne.

„O čom sa s ňou chceš rozprávať?" Mierne sa zamračil.

„To bude medzi mnou a lady Brienne," odvetila mu Leona a zaklipkala na neho mihalnicami. „Prosím," dodala, pričom si jemne hrýzla spodnú peru. Následne pohodila plavými vlasmi a mala ho tam, kde ho mať chcela.

Brienne ich oboch prekvapene sledovala, ale nijako to nekomentovala, hoci spozorovala dôverný vzťah medzi nimi.

„Ako chceš, milady," povedal napokon Sandor, popohnal koňa a vyrazil dopredu.

„O čom sa chceš zhovárať, moja lady?" spýtala sa jej ihneď Brienne.

Leona si uhladila sukňu šiat a potom sa pozrela na Brienne. „Ešte nedávno si u mňa mala dlh, lady Brienne," riekla Leona a vykročila dopredu. „Avšak našťastie pominul."

„Prečo on?" spýtala sa jej Brienne, keď pochopila o čom hovorí. Leona doteraz s ňou mnoho času nestrávila, ale zrejme bola Brienne z Tarthu inteligentná žena.

„A prečo nie?" Nadhodila otázku a pozrela sa jej do modrých očí. Potom sa usmiala a pokračovala. „Videla som ako behom pár sekúd zabil štyroch mužov, ktorí ma chceli znásilniť a zabiť, lady Brienne," rozprávala. „Urobilo to na mňa dojem. Nie som naivná lady, ktorá túži po princovi z piesni. Som iná, páčia sa mi mocní muži, takí čo by ma za každú cenu ochránili..."

„Si zaujímavá," zhodnotila Brienne.

„Asi áno," prikývla Leona. „Keď mi povedal, čo sa mu v detstve stalo..., určite si o tom počula," pokračovala a Brienne prikývla. „Pochopila som, aký smutný život mal. Jeho otec chránil jeho brata. A z neho sa stal zabijak. Celé tie prekliate roky slúžil mojej rodine, plnil rozkazy a potom ma zachránil. Ja viem, že to neurobil preto, lebo by chcel, ale preto že sa to od neho očakávalo. Nemusel sa pre mňa vrátiť a dopadlo by to veľmi zle."

„Vďaka Bohom, že sa ti nič nestalo, lady."

„Chcela som, aby mal v živote niečo pekné," usmiala sa Leona. „Povedal mi, že jeho spomienky na mňa sú tie najkrajšie v jeho živote. Keď kvôli tebe takmer umrel, myslel na mňa..."

„Lady Leona..."

„Keď si ich stretla, Aryu a Sandora, išli do Kráľovho prístavu. Kvôli mne. Starý otec ma chcel vydať za jeho brata a on to nechcel dopustiť. Chcel ma prísť zachrániť, hoci som tu už nebola. V podstate ti dlžím poďakovanie, lady Brienne. Keby si ho na jeho ceste nebola zastavila, prišiel by sem a kto vie, čo by sa stalo. Starý otec ho mohol pokojne zabiť. Som istá, že aj vtedy by myslel iba na mňa..."

„Zaslúžila by si si lepšieho, moja lady," odvetila jej Brienne otvorene.

„Ale ja iného nechcem," povedala Leona úprimne a zahľadela sa dopredu, kde ho videla kráčať. „Chcem byť naďalej to pekné v jeho živote. Mohla som mať hocijakého lorda, alebo rytiera, pre ktoré by som nemusela nič znamenať, iba by som bola jeho ženou. Jedného rytiera som si vzala. A výsledok? Miluje inú!" Vravela nespokojne, ale potom dodala: „Avšak pre Sandora Clegana som jediná. Som to najkrajšie, čo v živote mal. Povedz mi, lady Brienne, čo by si si ty vybrala na mojom mieste?" Položila jej otázku.

„Rozumiem ti, lady," prikývla napokon a v tvári sa jej niečo zvláštne mihlo, čo Leona nevedela identifikovať, ale usúdila, že srdce lady Brienne očividne niekomu patrí.

„Stretla si tiež niekoho takého?" vyzvedala.

„Áno," prikývla. „Poznám niekoho, kto celý svoj život miluje jednu ženu a pritom to nie je jeho manželka." Dodala akosi trpko.

Leona pochopila jej slová. Lady Brienne tiež niekoho milovala, ale ten muž mal oči pre inú.

Celý život.

Nebolo ťažké dať si dve a dve dohromady. „Jaime..."

„Neviem o čom hovoríš, moja lady," zahovárala Brienne.

Leona sa na ňu zadívala. Brienne jej bola sympatická, ale musela uznať, že pre mužov veľmi príťažlivo nevyzerala. Bola priveľmi vysoká, mala krátke vlasy, tvárila sa skoro stále nahnevane a nedostupne. Avšak mala veľmi pekné modré oči. Leona nechcela byť krutá, ale neverila, že by si strýko Jaime niekedy všimol ženu akou jej Brienne, za to veľmi rýchlo pochopila, prečo sa ona zamilovala do neho. Zlatý lev. Tak mu kedysi hovorili. Veľmi veľa ženám sa páčil, aj slúžky na Casterlyho skale o ňom básnili a vzdychali, keď ho videli. To však bolo hrozne dávno. Leona si pomyslela, že sa Brienne musela zahľadieť do jej strýka v čase, keď ho mala priviesť na príkaz Catelyn Stark do Kráľovho prístavu. Vtedy sa vrátil v žalostnom stave bez jednej ruky.

„Nevyberáme si koho milujeme," riekla Leona a venovala lady Brienne úsmev. Pomaly sa blížili k brlohu drakov. „Rada som sa s tebou porozprávala, lady," dodala smerom k Brienne, tá prikývla a pokračovala v ceste.

Sandor pri skale odstavil koňa a Leona sa pobrala smerom k nemu.

„Ak na to niekto siahne, ihneď ho zabijem!" Výhražne sa pozrel na pár Lannistrovských vojakov, ktorí pohľadom skúmali debnu s mŕtvym. Potom si ju všimol a jeho výhražný tón hlasu zmizol. „Už si jej vynadala?" Žmurkol na ňu.

„Nie." Pokrútila hlavou. „Bola som milá."

Podišiel k nej, keď už skoro všetci zmizli z dohľadu až na pár vojakov od Lannistrovcov, ale tí im boli úplne ukradnutí. „O čom ste sa zhovárali?"

„O tebe." Žmurkla na neho aj ona. „Och, nemrač sa, Clegane," zasmiala sa.

„A o čom si sa rozprávala s tým idiotom?" dodal ešte viac zamračene.

Leone pár sekúnd trvalo, kým si uvedomila, že vraví o Bronnovi. Myslela si, že ich nevidel, ale očividne mal oči všade pokiaľ išlo o ňu. „Nič zaujímavé, len sme sa zvítali."

„Neznášam ho!"

„Áno, ja viem," prikývla pobavene, keď si všimla, ako zase žiarli. Potom si obmotala ruky okolo jeho krku. „Nemusíš žiarliť."

„Ja nežiarlim!" odsekol jej.

Leona ho jednou rukou pohladila po líci. „Už sa na mňa toľko nemrač. Radšej sa na mňa dívaj tak, ako pred chvíľkou."

„Neviem o čom hovoríš."

„Ale áno vieš," zasmiala sa a letmo ho pobozkala na pery. „Páči sa mi, keď ma vyzliekaš pohľadom."

„Po ceste späť to nebude iba pohľadom," prisľúbil jej a konečne sa prestal mračiť. Zovrel ju vo svojom náručí a potom ju vášnivo pobozkal.

Keď bozk skončil, obaja sa pobrali do brlohu drakov. Bolo to obrovské miesto. Vyzeralo ako rozbité kamenné koloseum, podobne aké Leona videla v Meereene, kde boli bojové jamy. Tu občas nejaký kameň chýbal, zrejme ho spálili draci svojím ohňom, ale predsa len kamenné steny držali. Uprostred už bolo všetko pripravené na stretnutie. Nechýbali stoličky a všade navôkol stálo lannistrovské vojsko s červenými zástavami so zlatým levom uprostred.

„Na koho strane vôbec si?" šepol jej Sandor do ucha. Očividne jej túto otázku chcel položiť skôr, ale akosi sa k nej nedostal.

Jej šaty ladili so zástavami, o tom nebolo žiadnych pochýb. „Na žiadnej," odvetila mu úprimne. „Pre mňa za mňa, nech sa ten trón aj rozpadne!" dodala s úškrnom a potom vykročila smerom k stoličkám, lebo z toľkého chodenia ju už boleli nohy.

Všimla si, že všetci sa rozhliadajú okolo seba, zaujatý miestom, ktoré kedysi slúžilo pre draky slávneho rodu Targaryenovcov. Uprostred boli aj schody do podzemia, kde zrejme tieto tvory zvykli uväzovať tak, ako to urobila Daenerys v Meereene, keď uväznila dva z nich, ktoré nevedela kontrolovať. Bolo tomu aj vtedy tak?

Sandor ju nenasledoval iba rozhliadal okolo seba a pozrel sa na zmoka, ktorý stál hneď vedľa neho. „Opustil som toto posrané mesto, pretože som v ňom nechcel umrieť. Umriem tu dnes?"

„Možno," odvetil mu zmok.

„A všetko to je tvoj nápad. Za každým tupým nápadom stojí Lannistrovský sráč!" ozrejmil mu to Sandor. A za každým dokonalým nápadom jedna Lannistrovská mrcha, ako Leonu kedysi zvykol nazývať.

„A Cleganovský sráč ho pomáha dotiahnuť do konca," poznamenal Lannister a Sandor sa pozrel jeho smerom. Kráčala tam kráľovná Cersei a vedľa nej kráčal on. Jeho brat Gregor. Mal čiernu zbroj, vyčnieval nad ostatnými vojakmi a ruku mal položenú na svojom meči. Chýry o tom, že ho Oberyn Martell zabil, boli očividne nepravdivé.

Sandor stočil pohľad na Leonu, ktorá bola bledá ako stena, keď si všimla jeho brata. Tiež si svoju ruku položil na meč, aby ho dokázal vytiahnuť čím skôr, keby to bolo nutné. Podišiel k nej, aby ju mohol chrániť.

Leona sa však rýchlo postavila zo stoličky. Tiež sledovala ako k ním kráča Cersei, samozrejme, že si všimla aj Horu a na okamih ju to vydesilo, naozaj si myslela, že zomrel, ale nebola to pravda. To už však bolo dávno za ňou. Teraz by na ňu nemal žiaden nárok a hlavne bolo tu priveľmi veľa ľudí. Potom si však všimla Jaimeho a preto sa postavila.

Keď Jaime Lannister prechádzal okolo Brienne venoval jej dlhý pohľad a ona mu ho opätovala. Leona si to všimla a potom sa za strýkom rozbehla a skočila mu do náruče. Bolo to tak dávno, čo ho nevidela a jednoducho ho potrebovala objať. Bolo jej jedno, ako sa tvári Cersei, či sú ostatní nahnevaní, keď prišla s jednou skupinkou a pritom objíma niekoho z tej druhej. Jaime bol jej strýko, bol jej rodina, krv jej krvi. Mala ho tak veľmi rada a ona mu tiež nebola ľahostajná. Pocítila jeho ruku na svojom ramene a potom keď sa od neho odtiahla, rukami ju pohladil po vlasoch.

„Som rád, že si v poriadku," povedal a venoval jej úsmev.

„Aj ja som rada, že ťa vidím, strýko Jaime," prikývla a vtisla mu bozk na líce.

„Si vážne krásna." Zložil jej lichôtku.

„Ďakujem."

„Už ste dohrkútali?" spýtala sa Cersei rozhorčene.

Jaime pohladil svoju neter po líci, potom sa jej mierne uklonil a pobral sa k Cersei, ktorá sa na všetkých mračila a pritom si sadla na svoje miesto. Takmer všetci sa usadili a aj Leona sa vrátila na miesto, kde sedela, pričom pohľadom zavadila o Horu. Mala pocit, akoby mal niečo divné s očami, ale neodvážila sa znova na neho pozrieť.

„Kde je?" spýtala sa Cersei.

„Hneď tu bude," odvetil Tyrion, keď sa opýtala na Daenerys. Samozrejme, že na ňu bola zvedavá.

„Necestovala s vami?"

„Nie."

Leona sledovala jej nahnevaný pohľad. Cersei vyzerala inak. Už nemala dlhé vlasy, mala ich dosť krátke. Na sebe mala čierne šaty a vyzerala ešte nahnevanejšie ako obyčajne. Pozerala sa okolo seba zhnusene, akoby to bolo všetko pod jej úroveň. Akoby všetci ľudia okolo nej boli pod jej úroveň. Párkrát pohľadom spočinula aj na nej a Leona jej ho opätovala. Párkrát otvorila ústa, keď prešla pohľadom z nej na Sandora, ktorý stál za jej stoličkou a držal sa jej. Nakoniec si však Cersei svoje urážky nechala pre seba.

Keď Sandor sám seba presvedčil, že jeho brat sa nepokúsi nič teraz urobiť, odišiel skontrolovať debnu s mŕtvym. Leona sa nedočkavo pomrvila na stoličke, lebo aj ona už očakávala príchod kráľovnej.

Potom konečne začula drakov. Všetci sa okolo seba obzerali. Tí, čo ich poznali prekvapení neboli, ale Cersei a jej posluhovači boli v miernom šoku, keď sa draci zniesli až k ním. Na jednom z nich sedela kráľovná Daenerys. Cersei bola šokovaná a možno aj vystrašená. Jaime tiež hľadel s rešpektom na zvieratá, ktoré sa zniesli do dračieho brlohu. Drogon vychrlil trochu ohňa a zareval, až sa to otriasalo. Takmer všetci sa postavili, keď sa kráľovná Daenerys zošuchla z draka na zem a fascinovane hľadeli na ňu. Iba Cersei a Leona sedeli. Leona bola natoľko na draky zvyknutá, že ju síce stále fascinovali, ale prejaviť úctu Daenerys naozaj nepotrebovala.

A Cersei bola predsa kráľovná, ona sa nevstala predsa nikdy. Bolo by to pod jej úroveň.

Daenerys kráčala smerom k ním, zaujala svoje miesto a keď sa posadila, posadil sa aj všetci ostatní.

„Už tu chvíľu čakáme!" Vytkla jej Cersei.

„Ospravedlňujem sa," odvetila jej Daenerys hrdo. Jedna premeriavala pohľadom tu druhú. Potom Daenerys spočinula pohľadom na Tyrionovi a ten sa chopil slova.

„Sme skupina ľudí, ktorí sa navzájom nemajú radi. Jeden druhému sme spôsobovali utrpenie. Jedni druhých pripravovali o ich milovaných. Ak by sme všetci chceli to isté, nebolo by pre podobné stretnutie dôvod," vravel, pričom sa postavil a podišiel pred svoju sestru. „Dokážeme proti sebe viesť vojnu a pritom sa nemusíme takto stretnúť..."

„Tak čo chceš? Urovnať spory, aby sme spolu po zvyšok našich dní žili v harmónii?" Vyštekla na neho Cersei.

„Všetci vieme, že k tomu nepríde..."

„Tak prečo sme tu?" spýtala sa ho tvrdo a pohľadom ho priam zabíjala.

Potom sa postavil kráľ Severu. Kráčal smerom k Cersei. „Nejde tu o život v harmónii. Ide o prežitie. To, čo sa blíži, si ide pre všetkých. Generál, s ktorým nemôžeme vyjednávať. Lord Tyrion mi povedal, že v tomto meste žije milión ľudí a čoskoro sa z nich môže stať iba milión vojakov v armáde mŕtvych..."

„Ak si väčšinu predstavím, asi by to bolo dobre," uškrnula sa Cersei.

Snow podišiel bližšie k nej. „Toto je vážne. Inak by som tu vôbec nebol!"

„Nepovedala by som, že je to vážne, skôr hlúpy vtip. Ak ma Jaime správne informoval, žiadate ma o mier."

„Áno!" zvolala Daenerys. „To je všetko."

„To je všetko? Ja stiahnem svoje vojská a vy budete mať voľnú cestu. Ťažko povedať, čo sa stane, keď svoje vojská stiahnem!" Uškrnula sa Cersei a nahla sa smerom k Daenerys.

Leonu jej reakcia neprekvapila. Myslela si, že tomu nebude veriť. V podstate by tomu sama neverila, keby neboli ľudia, ktorí to naozaj zažili a nepresvedčili by ju o opaku.

„Tvoje mesto bude v bezpečí, pokiaľ nevyriešime hrozbu zo Severu," povedala jej Daenerys. „Máš moje slovo."

Cersei otvorila ústa, ale Tyrion jej do toho skočil. „Chceme ti niečo ukázať."

Vtedy sa tam objavil Clegane aj s debnou, v ktorej bol mŕtvy. Takto jedine sa dala Cersei presvedčiť. Jej otec mal pravdu, že obyčajným slovám by neverila. Sandor dal dole všetky reťaze z debny a potom ju otvoril. Ruku si položil na svoj meč. Všetci na to hľadeli a boli znepokojení. Mnoho ľudí, ktorí tu boli to tiež uvidia prvý raz ako Cersei. Dokonca aj samotný Tyrion.

Keď Clegane kopol do debny, prevrhla sa a z nej vyšlo niečo neopísateľné.

Leona vykríkla a vôbec sa za to nehanbila. Jej reakcia bola úplne normálna.

Mŕtvola! Škriekala a rozbehla sa smerom k Cersei, ale keďže bola na reťazi, nič jej neurobila. Cersei hoci nevydala ani hlások, bola tiež pekne vydesená a nebola jediná.

Leona takmer nedýchala, iba zarývala svoje nechty do stoličky. Mala strach. Bolo to naozaj skutočné. Sledovala Sandora, ako potiahol reťaz, ako sa mŕtvy zložil na zemi, ale ihneď sa postavil a Sandor musel tasiť svoj meč, keď sa rozbehol smerom k nemu. Zasiahol ho mečom a jeho telo sa roztrhlo na polovicu. Stále však žil. Obe kusy tela sa hýbali a Leona sa takmer povracala. Chcela si zakryť oči, ale nedokázala to. A mala strach, že tá mŕtvola znova zaútočí na Sandora. On ju však znova zasiahol mečom a odrezal jej ruku, ktorá skončila niekoľko metrov ďalej. Mŕtvola sa stále plazila po zemi.

Pobočník Cersei vstal a zobral ruku zo zeme, ale Jon Snow mu ju vytrhol. Davos mu zapálil fakľu ohňom a on upieral pohľad na Cersei, keď povedal: „Zničíme ich tak, že ich spálime!" A potom ruku mŕtvoly nechal zhorieť. „A môžeme ich zničiť dračím sklom," dodal a vybral svoju dýku. „Ak boj nevyhráme, tak je toto osud každého človeka na svete!" Ukázal na mŕtvolu a potom to konečne ukončil, keď dýku do nej vrazil.

Všetci boli bez slov, keď sa Snow priblížil k Cersei a povedal jej. „Je to jediná vojna, na ktorej záleží! Veľká vojna! A je tu!"

Pozn. autorky:

Pokec v Kráľovom prístave je tu a ešte bude pokračovať v ďalšej kapitole. Milujem tú scénu s Brienne a čo Leona rozprávala o Sandorovi <3 ako chce byť to jediné pekné v jeho živote, čo bez pochýb je :)

Ďalšou kapitolou sa končí siedma séria a posledných deväť je potom počas ôsmej série a ešte aj niečo, čo sa udialo potom :) ale o tom potom.

Keďže tento príbeh pomaly končí, rada by som Vás pozvala (tých, čo ešte nečítate) aj k mojmu vlastnému romantickému príbehu SVET SA ZBLÁZNIL, KEĎ NÁS DVOCH DAL DOKOPY. Nájdete ho na mojom profile a budem rada, keď dáte šancu aj niečomu, čo nie je FF :)