Sandor sledoval spiacu Leonu vo svojom náručí. Svitalo a oni spali možno iba dve hodiny. Boli to však ďalšie krásne chvíle v jeho živote. Stále akosi nemohol uveriť tomu, že je znova s ňou. Po toľkej dobe, čo bol bez nej, nemal ani len pomyslenie na to, že by ju pustil zo svojej náruče.

Užíval si každý jeden moment, keď bola znova jeho. Keď ju počul vzdychať a keď volala jeho meno, to ho dostávalo do úplnej extázy. Nikdy v živote nezažil nič z toho, čo zažíval s ňou. Zbožňoval ako sa chvela v jeho náručí. Veľmi po nej túžil, každú jednu sekundu. Zvláštne bolo, že mal rád aj tie chvíle, kedy mu len tak ležala v náručí a hladila ho. Dokonca mal rád aj rozhovory s ňou. Chýbala mu.

Ale teraz bola znova jeho a on nemal ani najmenšiu chuť sa jej vzdať. Chcel si s ňou užívať ďalšie chvíle uspokojenia.

Uškrnul sa, keď si pomyslel na Mormonta. Mal pravdu, keď mu povedal, že nebude musieť ani len pohnúť prstom, že Leona za ním príde sama. Presne tak to bolo a on si to užíval. Bolo úžasne pichať jeho ženu. Celú noc. Miestami ho ale zožierali pocity, že aj on ju mal. Vo svojom vnútri bol z toho nahnevaný. Leona bola jeho a áno, pokojne si priznal, že je majetnícky, pokiaľ ide o ňu.

Leona sa mu pomrvila v náručí, ale nezobudila sa. Keď spala vyzerala ako anjel, hoci ním nebola. Bola poriadna diablica, čo si overil vždy, keď jej dovolil, aby nad ním prevzala moc. Najmä vo chvíľach, keď na ňom obkročmo sedela a určovala rytmus ona. Alebo keď mala hlavu medzi jeho nohami a v ústach jej prirodzenie. Áno, to bolo neskutočne úžasné.

Pri týchto hriešnych myšlienkach mal chuť ju zobudiť. Užiť si s ňou rannú dávku rozkoše. Nechal ju však ešte spať. Jemne sa dotkol jej pokožky na ramene a pohladil ju. Bola nádherná a on si myslel, že nikdy nepríde deň, kedy by sa jej nabažil.

„Sandor," šepla a pomaly rozlepila oči.

„Dobré ráno, lady," odvetil jej.

Leona si pretrela oči a chvíľku skúmala jeho tvár. „Takže to nebol sen..."

„Nie, nebol," ubezpečil ju a pohladil ju po vlasoch.

„Som unavená," zazívala a potom sa posadila na posteli. „Akoby aj nie, veľa sme toho nenaspali."

To bola pravda. Väčšinu noci strávili lepšími vecami, ako bol spánok a keď na to pomyslel, mal na to znova chuť. Pritiahol ju znova k sebe do náruče. Neprotestovala. Položil jej nahé telo pod seba a ona mu hľadela do očí.

„Čo vôbec povieš svojmu manželovi, keď zistí, že si bola celú noc preč?" spýtal sa jej s úškrnom na perách. Áno, veľmi ho vzrušoval ten fakt, že Mormontova posteľ bola v noci prázdna, zatiaľ čo tá jeho bola plná manželky toho idiotského rytiera. Ani ten zasraný titul mu nepomohol v tom, aby jeho žena nevyhľadala posteľ iného muža.

„Nemusím mu hovoriť nič, nie som jeho majetok," uškrnula sa na neho ona. „Naozaj sa práve teraz chceš rozprávať o ňom?" spýtala sa ho.

„Ten sráč ma nezaujíma!" vyštekol a cítil znova ten hnev, že mu kedysi patrila. Stále mal obrovskú chuť vymazať Mormonta z povrchu zemského. „Keď sme sa plavili na Dračí kameň, tak som mu niečo sľúbil." Jazykom jej prešiel po perách a pokračoval na jej krk a potom sa dostal k jej prsiam.

„Čo si mu sľúbil?" spýtala sa a potom zastonala.

„Že mu pretiahnem ženu," odvetil jej a potom na ňu žmurkol.

Jej telo sa pod ním zachvelo. Vedel, že sa jej páči, keď jej opisoval, čo s ňou urobí. Vzrušovalo ju to. Po celom tele jej nabehli zimomriavky. Znova sklonil hlavu k jej prsiam a ona mu zaryla svoje nechty do vlasov.

„Mal by si vedieť jednu vec," riekla a hlas sa jej zachvel.

„Myslím, že teraz nechcem vedieť vôbec nič, milady," odvetil jej. „Povieš mi to potom."

Nepokračovala, nepovedala nič. Jediné, čo z jej úst vychádzalo boli vzdychy od rozkoše, ktorú jej spôsoboval, keď do nej znova vnikol. A bol za to rád, pretože jej rozprávanie bolo niekedy o hubu. Niekedy mal pocit, že rozpráva ešte viac ako ten jej zasraný otec. Na toho však teraz v tejto chvíli nechcel mať žiadne myšlienky.

Bolo to len oni dvaja. Akoby nič iné neexistovalo. Na celom svete. Nikdy mu na ničom nezáležalo. Iba na nej. Desilo ho to, ako veľmi mu chýbala. Ako veľmi ju chcel mať iba pre seba. Desilo ho to, ale zároveň uspokojovalo.

***

„Aká bola noc s lady dokonalou?" spýtal sa Sandora Beric ďalšieho dňa ráno.

Leona neopustila jeho izbu celý ďalší deň i noc. Nik ich nehľadal a oni nikoho iného k životu nepotrebovali. Ale ráno odchádzali do Kráľovho prístavu. Zatiaľ čo ona si šla pobaliť nejaké veci a upraviť sa, on trávil ráno na pobreží a žiaľ mu spoločnosť robil Dondarrion.

„Vážne si myslíš, že ti to poviem?" Nadvihol obočie a zamračil sa na neho.

„Možno by si sa mohol podeliť s priateľom, čo už dávno žiadnu lady v posteli nemal," zasmial sa Dondarrion.

„Možno by som ťa mal zabiť, Dondarrion! Už by ťa nemal kto priviesť späť a konečne by som nemusel počúvať tvoj otravný hlas!" uškrnul sa na neho Sandor. „A prestaň sa vypytovať!"

„Stále si mrzutý, Clegane," zasmial sa Dondarrion. „Človek by si myslel, že po prekefovaných nociach budeš normálny, ale na teba to zrejme nemá vplyv."

Sandor nad ním iba prekrútil očami, keď si všimol, kto k ním smeruje a na koho vôbec nemal po ránu náladu. Našťastie predtým na neho nenarazil, ale teraz sa očividne rozhovoru s ním nevyhne. Aj on predsa miloval rozprávať, rovnako ako jeho krásna dcéra.

Aj Beric si všimol Tyriona Lannistra a vzdialil sa, keď videl ako sa obaja muži zabíjajú pohľadom.

„Myslel som si, že si mŕtvy!" zvolal zmok hlasno.

„Dúfal si," opravil ho Sandor a zamračil sa na neho. „Ako vidíš, som živý a zdravý!"

„Nebudem klamať, áno dúfal som, že si mŕtvy," prikývol zmok a musel zodvihnúť hlavu dosť vysoko, aby sa mu mohol pozrieť do očí. „A teraz dúfam, že sa nebudeš približovať k Leone. Je to vydatá žena."

„To ma má zastaviť?" Nadhodil s úškrnom na perách. „Koho kedy nejaké prekliate manželstvo zastavilo?"

Lannister vedel, že má pravdu a tak mu to povedal trocha inak. „Nechcem ťa vidieť pri mojej dcére!"

„Seriem na teba, Tyrion Lannister a to naozaj zvysoka! Ty tu nie si od toho, aby si mi niečo prikazoval, alebo zakazoval. Nie som tvoja kurva!"

„Čo na tebe videla?"

„Čo na mne vidí," opravil jeho otázku Sandor.

„Nezaslúžiš si ju," poznamenal.

„Vážne nie? A zaslúži si ju chlap, ktorý by radšej chcel inú?" Položil mu otázku tento raz on. „Obaja vieme, že si zaslúži ďaleko viac. Jeho nie, samozrejme, že ani mňa. Nie som dobrý človek, ale jedno ti poviem, Lannister, keď ju šukám ja, nemyslím pritom na inú ženu."

Zmok prižmúril oči, očividne ho zaplavovala zlosť, ale aj tak by nič nezmohol proti obrovi, ktorý stál oproti nemu. A nemal nič, čím by mohol vyrukovať a čím by ho dokázal držať od Leony, čo najďalej. Nie nemal ho rád, nikdy ho nemal rád a naozaj nerozumel tomu, čo Leona na tomto zabijakovi a hulvátovi videla. Potom mu však napadlo, že predsa len ešte niečo na neho skúsiť môže. Niečo čo Clegane kedysi nikdy neodmietol. „Koľko chceš?"

„Koľko chcem čoho?"

„Prachov."

„Ty nemáš prachy, trpaslík," zasmial sa Sandor a premeral si ho pohľadom. „A nemáš voči mne žiaden dlh, ktorý by si mi mal splatiť. A keby si aj nejaké prachy mal, nevzal by som si ich od teba. Strč si ich do riti!"

„Nechcem, aby si sa k nej približoval!" zvolal na neho Tyrion, keď Sandor ukončil ich rozhovor a vybral sa smerom k člnom.

„Hovoríš neskoro, trpaslík!" odvetil mu zvolaním tiež. „Už som ju pretiahol niekoľkokrát odkedy som tu a nemienim s tým skončiť nikdy. Čakal som na to dlho, kým bude zase zohrievať miesto v mojej posteli!"

„Si kokot!"

***

Leona hľadela na šíre more pred sebou. Opúšťali Dračí kameň a plavili sa do Kráľovho prístavu, aby vyjednávali so Cersei o prímerí a doniesli jej dôkaz, že sa musia spojiť proti spoločnému nepriateľovi na Severe – Nočnému kráľovi a jeho armáde mŕtvych.

Privrela oči a jemný vietor jej rozstrapatil vlasy. Telom jej prebehli zimomriavky, keď si spomenula na dve uplynulé noci a deň, ktoré strávila v posteli so Sandorom Cleganom. V podstate ani nemala chuť jeho posteľ opustiť, ale nemala na výber. Do líc sa jej nahrnula červeň, keď si spomenula na niektoré spoločné momenty. Následne sa striasla ale od zimy, pretože mala na sebe tenšie červené šaty, ktoré ako vždy zvýrazňovali to, kým bola.

Lannister. Lev.

Rozhliadla sa okolo seba. Jej otec o niečom diskutoval s Jonom Snowom a Jorahom. Missandei a Šedý červ sa zhovárali o samote pri kormidle. Kráľovná na lodi nebola. Zvolila si vlastnú cestu, ako sa dostať do Kráľovho prístavu. Davos sa zhováral s Dondarrionom. Leona sa pustila zábradlia lode a pobrala smerom do podpalubia, pričom si posledný menovaný na nej spočinul pohľadom a uprel na ňu svoje zdravé oko. Vždy, keď ho videla, rozmýšľala, ako to je možné, že zomrel a predsa len je tu.

Leona ignorovala jeho pohľad, ktorým očividne znova skúmal, čo má pod šatami ako vždy, keď ju videl a pobrala sa dole schodmi do podpalubia a potom do jednej z kajút, kde v drevenej debni prevážali jedného z mŕtvych, ako dôkaz pre jej tetu. Sandora našla tam. Práve videla ako pohľadom skúma debnu a ona sa trochu vyľakala. Sama ešte mŕtveho nevidela, hoci videla, ako sa tá debna hýbe, ako sa mŕtvy snaží vyslobodiť von. Behal jej z toho mráz po chrbte.

Spozoroval ju, lebo začul jej kroky na schodoch. „Nemala by si tu byť." Odstúpil dosť ďaleko od debny.

„Ani ty nie," odvetila mu starostlivo a potom podišla k nemu. „Nemusíš to tu strážiť," dodala.

„Ak v diaľke uvidím Kráľov prístav, tak sa pogrciam," odsekol jej.

„Mohol si ostať na Dračom kameni."

„Bez teba by som tam neostal!"

„Ale nevrav..." Pousmiala sa a rukami ho objala okolo krku. „To rada počujem."

„Leona," oslovil ju. „Mala by si sa vrátiť hore."

„Môžem byť, kde chcem," odvetila mu a jazykom si prešla po perách. Vedela, že tak si získa jeho plnú pozornosť a nebude ju odhovárať, aby odišla. Sledoval jej pery a potom ju pobozkal. Presne po tom teraz túžila. Aby ju znova zovrel vo svojom náručí a bozkával.

Oplácala mu vášnivé bozky, keď sa ozval zvuk krokov na schodoch.

„Ako vážne? Nemôžete byť menej nenápadní? A neuniklo vám, že je tu s vami aj mŕtvola?"

Leona sa odtiahla od Sandora a uškrnula sa na otca. „Nič sme nerobili," povedala mu a pozrela sa mu do očí, čím mu jasne dala najavo, že nemá právo ju súdiť.

„Tam hore je tvoj manžel! Vysvetli mi, si ty normálna?" spýtal sa jej Tyrion a mračil sa na ňu.

„Predstav si, že som!" Odsekla mu Leona. „Možno by ste obaja mali vedieť tie novinky," dodala a pozrela sa na najprv Sandora a pokračovala: „Ty preto, lebo si ma nenechal za celé dva dni ti to povedať." Potom obrátila pohľad na otca. „A ty preto, aby si ma konečne prestal súdiť. Medzi mnou a Jorahom sa to skončilo. Darovala som mu jeho slobodu. Vzali sme v Essose, možno náš sobáš septon zruší."

Obaja sa na ňu prekvapene pozreli. „Nie som štetka," oznámila obom, keď si zodvihla sukňu od šiat. „Hoci si to o mne obaja myslíte," dodala a potom vybehla hore schodmi.

***

„Jedného dňa sa z nej zbláznim!" Poznamenal Lannister a hľadel za svojou dcérou.

To sme dvaja, ale u mňa to bude z iného dôvodu, pomyslel si Sandor spokojne. Áno, mala pravdu, nenechal ju nikdy dopovedať, keď sa zvrtla reč na Mormonta. Táto nová informácia bola naozaj zaujímavá. „Vyrušil si nás, trpaslík!" odsekol mu.

„To je ale smola," uškrnul sa na neho zmok.

Áno to bola, ale táto kajuta nie je jediná, ktorá sa v lodi nachádza a cesta do Kráľovho prístavu ešte potrvá. Určite sa mu ešte podarí obšťastniť svoju lady. „Čo chceš?" spýtal sa, keď Tyrion Lannister neopúšťal kajutu a iba na neho hľadel.

„Len rozmýšľam," vravel a sledoval jeho tvár. „Už viem, za čo ma Leona trestá."

„Ale nevrav..."

„Pozri sa na mňa," riekol zmok a ukázal svojou rukou od svojej hlavy až po nohy. Potom pokračoval. „Som trpaslík, áno viem. V podstate som to nikdy nijako zvlášť neľutoval. Ženám som sa páčil, lebo mám veľkého vtáka a veľa prachov. Ale keď prišla na svet ona..., bolo to iné. Oproti iným chlapom som beznádejný. Nie som bojovník, viem len piť, kefovať kurvy a rozprávať..."

„A mne sa nechce ťa počúvať!" odsekol mu Sandor.

„Nikdy som ju nevedel ochrániť!" zvolal zmok a hlas sa mu zatriasol. „Keby som vtedy utekal za ňou do tej uličky, čo by som ja zmohol proti štyrom chlapom? Vôbec nič, ešte by ma aj donútili sa na to pozerať..., a ani neviem, koho z nás by to zničilo viac. To je to čo na tebe celý ten čas vidí! Dokážeš ju ochrániť, dokázal si kvôli nej zabiť. Si mocný chlap, ktorý sa ničoho nebojí. Až na ten oheň, samozrejme," mierne sa uškrnul.

„Ubezpečujem ťa, že mám aj iné kvality," Sandor mu opätoval úškrn. Ohňa sa bál, to bolo pochopiteľne a sprevádzal ho aj iný strach. Strach o menovanú lady. „A rozprávaš nezmysly. Bol si to ty, kto ju zachránil pred svadbou s mojím bratom."

„Bol to vlastne Varys," opravil ho Lannister. „A ani to nemala byť záchrana, len jeho ďalší šikovný ťah, ktorý mu nakoniec nevyšiel, pretože podcenil čaro krásnej ženy."

Sandor nad ním pretočil očami, keď vedel, na čo naráža. „Leona ťa netrestá," povedal napokon. „Nedokáže ťa opustiť. Nedokázala to vtedy, nedokáže to ani teraz. Je to najlepšie, čo máš, ty zasraný sráč, tak si to ceň! Možno nie si veľký, čo sa výšky týka, ani obratný v boji, ale si jej otec a ona ťa miluje. Zradil si ju, predal si jej domov a aj napriek tomu všetkému ťa, do riti, zbožňuje a nasleduje tvoje stupídne nápady až sem!"

Zmok na neho vyvalil svoje tmavé oči. „Chcel si s ňou utiecť?"

„Samozrejme, že som s ňou chcel utiecť!" sykol Sandor. „Vážne si myslíš, že sa mi chce bojovať proti armáde mŕtvol, keď môžem byť niekde v Essose a celý deň sa váľať v posteli s tvojou dcérou? Ale vzhľadom na to, že som na tejto zasranej lodi a smerujem do toho zasraného mesta, nestane sa tak. Pretože si zase vybrala teba!" dodal trpko.

Lannister sa na neho zadíval, očami mu mapoval jazvy na tvári a potom si hlasno povzdychol. Pokrútil hlavou. „Nechcel som tomu nikdy veriť, ale ty ju máš naozaj rád!"

A zase sme pritom, povzdychol si Sandor. Príde tá neznesiteľná otázka, ktorú neznášal, keď mu nikto položil.

„Miluješ ju," hlesol zmok. Nie, nebola to otázka, tento raz to bolo úprimné konštatovanie.

„Áno, kurva, milujem ju!" skríkol na neho Sandor rozhorčene, potom ho obišiel a aj on vyšiel hore schodmi z kajuty.

Vyšiel hore na palubu, pobral sa k zábradliu a položil si na neho ruky. Všade bolo iba šíre more a jemu v hlave dunelo. Stále si myslel, že toho nie je schopný. Že jeho srdce v jeho tele síce bije, ale je to iba obyčajný sval a nič viac. Lenže sa stala ona! Zmenila v jeho živote všetko jediným pohľadom, keď sa stretli. Pohľadom, kedy sa na neho nedívala zhnusene a vystrašene ako všetky ženy, ktoré stretol. A všetko menila ďalej, v každej chvíli, kedy bol s ňou.

Jediná žena, ktorá kedy bola skutočne jeho. Všetkými zmyslami. A on sa pri nej cítil ako skutočný muž. Nie iba ako človek, ktorý musí zabíjať na niekoho príkaz. Nie ako niekto, pred kým každý odvracia tvár, keď zbadá jeho popálenú tvár.

Netušil kto poslal Leonu Lannister do jeho života. Nevedel ani to, či je jeho spasenie, alebo prekliatie.

Vedel len jednu jedinú vec.

Miluje ju.

„Pohádali ste sa?" spýtala sa ho svojím medovým hlasom, keď k nemu podišla a položila mu jednu svoju ruku na tú jeho. Jej dlaň bola taká teplá. „Prepáč, že som ti to nepovedala, ale chcela som..., nikdy si ma nenechal dopovedať."

Otočil hlavu smerom k nej. Dnes bola mimoriadne krásna. Červená jej pristala a on vedel, prečo ju tak rada nosila. Šaty mali ako obyčajne hlboký výstrih, ktorý podnecoval jeho hriešne myšlienky. „Páčilo sa mi, že si vydatá!"

„To naďalej som," zasmiala sa.

„Ale už je to menej vzrušujúce." Žmurkol na ňu.

„Ja som vzrušujúca až-až!" Odsekla mu a na oko sa urazila. Pustila jeho ruku a potom mu ju podala. „Môžem ti to dokázať aj hneď. Nenechaj sa prosiť."

„To som nemal v pláne, milady," prikývol a nechal ju, nech ho vedie znova do podpalubia lode. Po ceste si všimol úškrn Dondarriona a mal chuť po ňom hodiť dýku a trafiť to jeho zvedavé oko.

Samozrejme, že ho odviedla do kajuty, kde nebola debna s mŕtvym. Ako ju poznal, ani tam by sa to nestalo. Odtiahla by ho niekam inam, presne ako to urobila teraz.

Zatvorila za nimi dvere a potom sa na neho pozrela. „Keď sa to všetko skončí, keď niekto bude sedieť na tróne a nebude to Nočný kráľ..., potom sa stanem lady z Casterlyovej skaly," vravela mu rozhodne a rukami si na chrbte rozväzovala šnúrky zo šiat.

„Áno..." Sledoval ju zaujato a na okamih prestal dýchať..

„Určite budem mať veľa nepriateľov. Moji vazali ma budú v jednom kuse hnevať," uškrnula sa. Všetky šnúrky boli rozviazané. Sňala si šaty za ramien a potom ich nechala padnúť na zem.

„Zabijem každého, kto ťa vytočí, milady!" Nespúšťal z nej zrak.

„Áno, to som presne chcela počuť," pousmiala sa, stiahla si aj nohavičky a podišla k nemu nahá bližšie. Dotkla sa rukami jeho hrude a potom sa mu pozrela do očí. „Celé dni budeme spolu v posteli a budeme jesť hrozno. Na ničom inom nebude záležať..."

Snažil sa jej hľadieť do očí, ale pohľad mu často unikal na jej prsia. Do bodky s ňou však súhlasil. Dokonalý plán. „Bude z teba krásna správkyňa západu." Rukami ju chytil za zadok, zovrel jej ho a pritiahol si ju bližšie.

„A ty budeš na čele môjho vojska," koketne na neho žmurkla a pohladila ho po zjazvenom líci. „V noci budeš iba so mnou!"

„Ako povieš, milady!" prikývol.

„Výborne, som rada, že sme to prebrali," pousmiala sa. Potom sa postavila na špičky a pošepkala mu do ucha. „Teraz si si mnou môžeš robiť, čo len chceš, vziať si ma ako len chceš... som len tvoja, Sandor." Jazykom mu prešla po uchu a potom ho bozkávala na krk.

„Áno, to si, iba moja," prikývol spokojne, keď ju vzal do náručia a potom ju položil na posteľ. Sklonil sa k nej a ona mu pomohla zbaviť sa oblečenia. „Patríš iba mne, milady."

Neprikývla na jeho slová, iba sa dotkla jeho mocnej hrude a spočinula na ňom pohľadom. Samozrejme, vtedy keď mala naozaj niečo povedať, vedela byť ticho. Zasmial sa.

„Čo je?" spýtala sa ho.

„Mala si súhlasiť," žmurkol na ňu. „Zvyčajne táraš v jednom kuse."

„Ja netáram," uškrnula sa na neho. „Teraz táraš ty. Asi sa odo mňa niečo učíš." Dodala so smiechom.

Keď sa smiala, bola ešte krajšia. Sklonil sa k nej, pobozkal ju letmo na pery a potom jej pošepkal. „Radšej sa uč dovednosti ty odo mňa, dievčatko." Bol už neskutočne vzrušený a nemal chuť už na žiadne ďalšie slová. Začal ju nenásytne bozkávať a dotýkať sa jej všade, kde chcel. Rukami jej oddelil nohy od seba a jednou rukou jej prešiel po vnútornom stehne. Zachvela sa pod ním a tuho zavrela oči. Potom do nej konečne vnikol a ona hlasno zastonala. Presne tak ju chcel mať navždy. Jej nahé roztúžené telo blízko pri sebe. 

Pozn. autorky:

Akurát pozerám, že táto kapitola je fest dlhá a zvyčajne z pohľadu Sandora a nie Leony, ale aj na jeho pocitoch záleží, možno ešte viac ako na tých jej :D  Ospravedlňujem sa za milión vulgarizmov, ale nejako sa to nezaobišlo bez nich v rozhovore Sandora a Tyriona. 

Tyrion okrem všetkého konečne pochopil, za čo ho Leona trestá, aj keď úprimne to bolo smutné a bolo mi ho ľúto. Ale aspoň podnietil Sandora k tomu, aby si konečne uvedomil, že láska nie je iba pre sráčov :D uvidíme, či bude mať príležitosť povedať to aj svojej milovanej lady. 

Nabudúce už dorazíme do Kráľovho prístavu a pomaly sa končí 7 séria :) inak poviedka je už hotová, má 50 kapitol + epilóg a mne je stále smutno, že sa to už skončilo. Aj keď ešte si užívam, že to pridávam sem. Tak som zvedavá na vaše názory ku kapitole ako obyčajne :) a ďakujem za vyše 3000 prečítaní.