„Tak, povieš mi, čo sa ti všetko stalo?" spýtala sa Leona, nadvihla hlavu, ktorú mala doteraz položenú na jeho hrudi a vyhľadala jeho oči. On ju zatiaľ hladil po chrbte. Stále sa chvela pod jeho dotykom. „Od začiatku najlepšie."

„Si strašne zvedavá."

„Vždy som bola," prikývla. „Tak už hovor, chcem to vedieť! Viem, len pár vecí. Prečo si uniesol Aryu Stark? Ako to, že ťa porazila Brienne z Tarthu? Ako si došiel k tej jazve na krku? A ako si sa ocitol za Stenou?"

Sandor sa zasmial. „Ako si to doteraz vydržala nespýtať sa?"

„Ťažko," povzdychla si.

„Tú jazvu mi urobili muži tvojho starého otca," povedal jej nahnevane. „Snažili sa ma dostať a jeden z nich ma pohrýzol do krku. Mal som tú ranu vypáliť, ale nemohol som..., nechcel som vidieť oheň."

Leona súcitne prikývla a rukou ho pohladila po zjazvenom líci. „Tú jazvu máš kvôli mne," prikývla akosi smutne. Nepáčilo sa jej, že mu pribudli nové jazvy, veď ich už mal aj tak dosť veľa, a že ona je dôvodom jednej z nich.

„Kvôli tebe by som mal aj tisíc jaziev," odvetil jej Sandor bez váhania.

Usmiala sa na neho. Niekedy presne vedel, čo povedať, aj keď nebol mužom slov, ale skôr činov. „Tak, čo sa stalo? Povieš mi celý príbeh?"

„Evidentne sa tomu nevyhnem," prikývol a dal sa do rozprávania. „Keď som opustil Kráľov prístav dostal som sa do pazúrov Bratstva bez zástavy. Dondarrion bol jeden z ich členov a ešte ten večne ožraný kňaz Thoros z Mýru. Tí bastardi ma chceli zabiť, potrestať za hriechy môjho brata. Bojoval som s Dondarrionom o svoju slobodu a porazil som ho. Zabil som ho."

„Ale on žije..."

„To ten ich zasraný Pán svetla, privádzal ho späť."

„Takže je to pravda," usúdila Leona. Doteraz si myslela, že Dondarrion si nej robil žarty, ale vedela, že Sandor by jej v tomto neklamal. „Beric vravel pravdu, keď mi povedal, že zomrel už šesťkrát. Zaujímavé."

„Na Dondarrionovi nie je nič zaujímavé!" odsekol jej Sandor nahnevane, ako keby žiarlil. „Nemám ho rád!"

Leona nezisťovala, prečo ho nemá rád, divné by bolo, keby ho rád mal. Rukou mu hladila chlpy na hrudi a radšej zmenila tému a pýtala sa ďalej: „Vybojoval si si svoju slobodu a čo bolo ďalej?"

„Nemal som žiadne prachy, dievčatko moje," pokračoval a rukou ju pohladil po vlasoch. „A v noci som natrafil na Aryu Stark. Aj ju vzalo Bratstvo, chceli ju vrátiť jej matke. To isté som mal v pláne aj ja. Zaniesť ju na Dvojičky, kde sa nachádzala jej matka a brat. Vypýtať si za ňu slušné prachy a odísť niekam ďaleko. Lenže jej matku a brata zabili na hrade Waldera Freya."

„Áno, viem," prikývla Leona smutne. Toho času ešte bola v Kráľovom prístave a presne si spomínala na nešťastnú Sansu Stark, keď sa to udialo. Bolo to skutočne nešťastie a mohol za to všetkého iba Tywin Lannister. Koľkým ľuďom zničil život, aby dosiahol svoje?

„Tak som ju chcel zaniesť k jej tete do Údolia," pokračoval Sandor.

Leona ho vyrušila, keď sa pretočila a zadívala sa na stôl, kde ešte stále bol strapec hrozna. „Smiem si dať hrozno?" spýtala sa ho.

„Veď je pre teba," odvetil jej. „V Kráľovom prístave som ťa nikdy nevidel jesť nič iné. Dondarrion ho chcel zjesť, ale udrel som ho po ruke. Je tvoje."

Zasmiala sa a potom vstala z postele. Ešte stále sa jej triasli nohy. Cítila na sebe jeho pohľad, ako sleduje jej nahé telo, ktoré kráčalo k stolíku, kde bolo jej milované hrozno. Pamätal si takýto detail, ako má hrozno rada. Odtrhla si jednu bobuľku hrozna a dala si ju do úst. „A prišli ste do Údolia?" spýtala sa Leona a odtrhla si ďalšiu.

„Ani sme tam nešli," odvetil jej Sandor. „V krčme po ceste sme stretli mužov môjho brata. Zabil som ich hneď po tom, čo mi povedali, že sa má Gregor ženiť. Že si má vziať teba!"

Leonu na okamih striaslo od zimy, keď to spomenul. Vzala do rúk tanierik s hroznom a otočila sa smerom k nemu. Teraz sledoval jej prsia a pritom pokračoval v rozprávaní. „Tak sme išli do Kráľovho prístavu."

„Prečo?" spýtala sa, keď prišla k posteli a sadla si na kraj. Tanier s hroznom zvierala v ruke, ale nedokázala jesť, keď si spomenula na tie hrozne chvíle, ktoré prežívala, keď ju starý otec chcel vydať za Horu.

Nahol sa k nej a chytil jej tvár do svojich rúk. „Radšej by som zomrel, akoby som ťa nechal jemu. Nevzal mi toho už vari dosť?"

Leonino srdce splašene bilo. Chcel sa vrátiť, aby zabránil tej svadbe. Chcel sa vrátiť kvôli nej a riskovať svoj život. „Naozaj?"

„Nikdy by som to nedopustil," prikývol. „Zničil by ťa a skôr či neskôr by ťa zabil, keby si ho prestala baviť ako všetky jeho hračky. Vážne som veril tomu, že to stihnem. Bol som ochotný pre to zabiť aj samotného Tywina Lannistra, bolo by mi to jedno. Gregor by nikdy nemohol dostať niečo, čo je moje!"

Leone po tele nabehli zimomriavky, ale tento raz nie od strachu. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude a vedela, že sa na neho zamilovane pozerá. Položila tanier s hroznom na zem a potom sa k nemu pritúlila a pobozkala ho na pery. „Dúfala som, že prídeš," šepla mu pri perách. „Sľúbil si mi, že zabiješ každého, kto mi bude chcieť ublížiť."

Sandor sa zasmial a rukou jej prešiel po líci. „Svoj sľub som chcel dodržať. A prečo to hovoríš? Aj ty máš nejaký prekliaty zoznam?"

„Zoznam?"

„Tá Starkovska malá ho mala. Zoznam ľudí, ktorých chcela zabiť."

„Bol si na ňom?" spýtala sa zaujato a bozkávala ho na krku.

„Áno a predsa len ma nezabila, keď som to po nej chcel. Mrcha malá!"

„Ja zoznam nemám," šepla Leona. „Verím, že ma dokážeš zachrániť pred každým, kto by ma chcel zabiť." Perami mu prechádzala po hrudi a on si rukami našiel cestu k jej prsiam. Vzdychla a vedela, že sa v rozhovore na chvíľku ďalej nepohnú a vôbec jej to neprekážalo.

Preto s bozkami pokračovala nižšie k jeho bruchu a smerovala nižšie až medzi jeho nohy.

„Milady!" Hlasno vzdychol.

Leona sa zatvárila spokojne a pokračovala v jeho uspokojovaní. Nenechal ju však až do konca. Pritiahol ju k sebe a potom si ju znovu vzal. Leone sa tak veľmi páčilo, ako po nej túžil. Presne toto potrebovala. Chcela mať pri sebe niekoho, pre koho bola jediná. Hoci vedela, že by jej to nikdy nepovedal, dokonca nečakala ani romantické gestá a vyznania lásky. Bola však jeho jediná. Cítila to z každého jeho bozku, dotyku a hlavne pri každom akte.

Opäť si ju vzal tak intenzívne, akoby to malo byť naposledy.

Keď o pár minút znova spokojne ležala v jeho náručí, zatvorila oči a užívala si túto chvíľu.

„Mám pokračovať?" spýtal sa jej.

„Čože? V čom?" spýtala sa a precitla. Nohy sa jej zatriasli a spokojne sa usmiala.

„Na pár minút v rozprávaní," zasmial sa a privinul si ju k sebe bližšie. Odhrnul jej vlasy nabok a do ucha jej pošepkal. „Potom ťa pokojne pretiahnem znova, milady. Viem, že sa ti to páči."

A ako veľmi. Leona sa zachvela a on bola si istá, či to cítil. Pobozkal ju do vlasov a ona znova zatvorila oči. „Čo sa stalo po ceste do Kráľovho prístavu?"

„Brienne z posratého Tarthu!" Odsekol nahnevane. „Zmyslela si, že potrebuje chrániť malú Starkovskú. Vraj to sľúbila jej materi, predtým ako zomrela. Ale kam ju chcela vziať? Kde bolo pre to dievča bezpečno? Otec mŕtvy, matka mŕtva, brat mŕtvy. Zo Zimohradu bolo hovno. Vážne si myslela, že ju ochráni?"

Leona z jeho slov pochopila, že tie týždne, čo strávil s malou Aryou Stark mu na dievčati začalo záležať. Bojoval pre ňu a snažil sa ju ochrániť. Ľudia mohli o ňom vravieť zlé veci a v mnohých mali určite pravdu, ale Leona poznala skutočného Sandora Clegana, ktorý mal srdce. „Tak ste mali súboj? Kvôli nej?"

„Áno a bol som ešte značne oslabený z toho zranenia na krku. Brienne z Tarthu je posraná mrcha!" zanadával. „Mlátili sme sa mečmi, aj rukami a potom ma sotila zo skaly dole. Vážne som si myslel, že zomriem. Žiadal som tú malú mrchu, aby ma zabila, ale ona mi len vzala prachy a zmizla nevedno kam."

A Leona jej bola naozaj vďačná, že to neurobila, hoci ako Sandor povedal, bol na jej zozname. „Prečo si bol na jej zozname?"

„Kedysi som zabil jedno decko, bol to jej priateľ. Rezníkov syn. Napadol kráľa! Musel som ho zabiť!" Povedal a ona pochopila. „Nakoniec sa ukázalo, že Joffreyho napadla ona."

„Každý mal aspoň raz za život chuť napadnúť Joffreyho," podotkla Leona.

Sandor s ňou súhlasil a prikývol. Potom pokračoval v rozprávaní: „Zomieral som a vieš ako hovoria, že sa ti pred smrťou odohrá celý tvoj život? Nie je to, kurva, našťastie pravda! V mysli som mala iba to pekné, čo som v živote zažil. Iba teba. Umierať s pocitom, že si bola moja, bolo najkrajšie umieranie..."

„Nezomrel si," pousmiala sa a srdce jej znova išlo vyskočiť z hrude, keď tak o nej hovoril. S každým jeho slovom sa do neho zamilovávala stále viac a viac. „Zrejme s tebou Bohovia naozaj mali plány."

„Ak toto boli tie plány, potom som spokojný!" Žmurkol na ňu. „Našiel ma akýsi septon a bol som na tom naozaj zle. Trvalo dlhé týždne, kým ma dal do poriadku a ja som sa cítil otrasne. Áno, všetko ma bolelo, ale ten pocit, že ubehlo toľko času a ja som do Kráľovho prístavu neprišiel..., mučili ma myšlienky, že ťa Gregor dostal."

„Nedostal ma. Nie si jediný, kto by niečo také nedopustil," povedala mu a rukou mu vošla do vlasov. „Je mi ľúto, že si trpel."

„To je už jedno. Potom som tomu septonovi pomáhal stavať septum s jeho ľuďmi. Dlžil som mu to a nemal som iný cieľ. Samozrejme, mal som nutkanie vrátiť sa, dokonca som chcel ísť na panstvo môjho brata, ale neurobil som to. Dúfal som, že si živá a že si v poriadku. Nenávidel som sám seba..."

„Sandor," šepla smutne a oči jej zvlhli.

„Ach, dievčatko moje," usmial sa na ňu a ukradol jej bozk. „V jeden večer všetkých zabili a septona povesili. Boli to muži z Bratstva. Mal som v pláne vykuchať ich, keď ich stretnem. A aj som ich stretol. Ich kumpáni ich akurát vešali. Tak som sa znova stretol s Dondarrionom a s Thorosom z Mýru. Chceli ich zabiť za to isté a dovolili mi porátať sa s dvoma z nich. Tretieho zabil Dondarrion. Vtedy som sa pridal k ním. Mali jedno a víno a kopu zasraných rečí..."

„Vtedy si im porozprával podrobnosti o mne?" spýtala sa.

„Nemusel som im nič hovoriť, Leona," zamračil sa. „Ľudia vždy rozprávali o tom, aká si krásna. V Kráľovom prístave po tvojom príchode sa o ničom inom ani nerozprávalo. Bola to pravda. Aj slepý by si to všimol."

„Tak si im nič nepovedal?" Vyzvedala ďalej.

„Nemám potrebu rozprávať dákym idiotom o tom, čo som s tebou robil v Kráľovom prístave!"

„Verím ti," šepla a zasmiala sa. Istým spôsobom bol skutočný muž, lebo iba tí nehovoria o tom, čo sa deje v ich intímnom živote, obzvlášť, ak majú pomer s lady zo známeho rodu. „Čo bolo ďalej?"

„Nič zaujímavé. Išli sme na Sever. Ten ich zasraný Pán svetla im vraj ukazoval cestu. Jedného večera som to tiež v plameňoch videl. Armádu mŕtvych. Na Východnej hliadke nás ale odchytili a zavreli do cieľ. Až kým neprišiel Snow a nešli sme na výpravu s ním, keďže sme všetci boli na jednej lodi. A ďalej to už poznáš, lady."

„Viem," prikývla. „Vážne tam je. Nočný kráľ a jeho armáda mŕtvych."

„Áno, sú."

„Znie to hrozne."

„Môžeme odísť niekam ďaleko. Za Úzke more. Cez vodu nedokázali prejsť. Utiecť môžeme pokojne aj hneď teraz a nebudeme musieť bojovať s tými zmrdmi," navrhoval jej.

Leona sa posadila na posteli. Čakala to. „Sandor," oslovila ho nežne. „Už som raz som odmietla s tebou utiecť a to rozhodnutie som ľutovala. Často som na teba myslela, dúfala som, že má nájdeš, že sa stretneme. Stalo sa tak a ja som šťastná. Tak veľmi by som chcela ísť..., aj teraz s tebou preč. Viem, že by si ma ochránil, ale nemôžem..."

„Nečakal som, že povieš niečo iné," odvetil jej, ale neznel urazene.

„Môj otec..."

„Nikdy ho neopustíš," prikývol.

„Nemôžem. Je to môj otec, milujem ho aj napriek nezhodám, ktoré máme. Nemôžem ho tu nechať bojovať s armádou mŕtvych. A nielen jeho. V Kráľovom prístave mám rodinu," vravela Leona smutne. Jaime a Cersei. Aj ona pre nich niečo znamenala? „Nemôžem utiecť."

„Naša ďalšia cesta bude smerovať do Kráľovho prístavu. Neznášam to zasrané miesto!" zanadával, ale zmieril sa s tým, čo povedala.

„Ďakujem," šepla Leona.

„Oľutujeme to," odvetil jej.

„Ale budeme spolu," dodala. Zohla sa pre tanier s hroznom, ktorý bol na zemi a vložila si jednu bobuľku do úst. Potom sa na neho usmiala. „Chceš?" spýtala sa a ponúkla mu zo svojho hrozna. Prikývol. Odtrhla ďalšiu bobuľku a vložila ju do úst jemu. Takto ho ešte niekoľko minút kŕmila a seba tiež.

Leona nevedela, či aj toto rozhodnutie oľutuje, ale naozaj nemohla len tak utiecť. Zbláznila by sa od strachu, keby nevedela, čo je s jej otcom. Bol to jediný človek, ktorý ju bezvýhradne miloval a aj ona jeho. Dobre, nejaké výhrady poslednú dobu mal, ale na tom nezáležalo. Leona ľutovala, že neušla so Sandorom už vtedy, ale mohlo to dopadnúť inak. Možno by boli mŕtvi a už by tu neboli spolu takto v posteli.

„Chceš vedieť, čo sa stalo za tú dobu mne?" spýtala sa ho, aby zmenila tému.

„Ani nie," pokrútil hlavou. „Viac menej som si všetko vydedukoval."

Leona nadvihla obočie a keďže mu chcela povedať svoju verziu, začala rozprávať. Začala tam, ako opustila Kráľovom prístav počas Joffreyho svadby a zanadávala, že nevidela, ako umiera. Sandor sa na ňu uškrnul, pretože zrejme aj on ľutoval, že to nemohol vidieť na vlastné oči. Opisovala mu cestu loďou, ale pochybovala, že ju počúval. Keďže stále sedela na posteli, pohľadom skúmal jej prsia a potom ich zovrel vo svojich rukách. Posadil sa k nej a umlčal jej rozprávanie bozkom.

„Mlč, milady," prikázal jej. „Nechcem počúvať ako si sa zoznámila s manželom."

„To som chcela vynechať a mal by si vedieť..."

„Nechcem vedieť už nič..." stopol ju a znova ju pobozkal. „Chcem ťa znova ošukať a potom môžeme ísť spať!"

Leona sa pousmiala a prikývla. Pôvodne mu chcela povedať, že darovala Jorahovi slobodu a že nájde spôsob ako už nebyť jeho ženou, ale keď ju nechcel nechať dopovedať, to bol jeho problém.

V skutočnosti akékoľvek myšlienky vypustila zo svojej hlavy, keď ju zovrel vo svojej náručí a znova ju pretiahol, ako jej sľúbil. 

Pozn. autorky:

Túto kapitolu mám rada, Sandor rozpráva čo sa mu stalo a keď mu Leona chce vylíčiť, čo sa stalo jej, je mu to je jedno :D 

Ale milujem tú vetu, keď jej povie, že by kvôli nej mal aj tisíc jaziev <3

Och, no ja sa idem pustiť do epilógu, už teraz viem, že poviedka má 50 kapitol + epilóg :)