Sandor ju z diaľky pozoroval. Stále stála na tom istom mieste, ako keď okolo nej prešiel. Ani sa nepohla, možno ani nedýchala. Bola ešte krajšia, ako si ju pamätal. Na sebe mala šaty vínovej farby, čím sa odlíšila od všetkých posluhovačov Daenerys Targaryen, ktorí boli v tmavomodrom. Veľmi rýchlo pochopil, že Leone sa jej nová kráľovná nepáči. Už len tie šaty o tom vraveli všetko.

Plavé rozpustené vlasy jej viali vo vetre a Mormont jej znova položil ruku na rameno. Vtedy sa Leona strhla. Niečo jej zašepkal do ucha.

Sandor bol nahnevaný. Nepáčilo sa mu, čo videl. Ako sa rozbehla za svojím manželom, ako ho objímala a bola šťastná, že tú nezmyslenú výpravu prežil. Doteraz totižto nepočítal s tým, že by Leona mohla Mormonta milovať. Ale jej správanie si nevedel vysvetliť. Leona bola vždy hrdá a nikdy nebola naivná. Musela vedieť o oddanosti svojho manžela inej žene. Tak prečo potom bola taká šťastná, že Mormonta vidí?

Neznášal, keď sa okolo nej motali iní chlapi. Spomenul si, ako to neznášal aj vtedy v Kráľovom prístave, keď sa okolo nej motal zasraný Bronn a ona s ním okato flirtovala pred jeho očami. Alebo keď jej dvorili iní lordi a rytieri. Všetkých ich mal chuť zabiť. No zo všetkého najviac mal teraz chuť zabiť Joraha Mormonta a to čo najrýchlejšie.

Nedokázal tam už ďalej postávať a hľadieť na nich. Otočil sa smerom k pevnosti na Dračom kameni. Mormontovi neklamal, ešte nikdy tu nebol, ale dosť veľa o Dračom kameni počul. Niesli sa k nemu aj zvuky, ktoré vydávali draky. Zrejme boli nešťastné, že stratili jedného z nich, pretože ich zvuky boli neznesiteľné, ako ženský vzlykanie.

Sandor sa rozhodol, že sa prejde kúsok okolo pevnosti. Aj tak nemal, čo iné na práci.

***

Leonou stretnutie so Sandorom Cleganom zamávalo. Bola nahnevaná, pretože si myslela, že jej otec zámerne klamal o jeho smrti. Ale zároveň bolo neuveriteľné, že ho po takej dlhej dobe znova vidí.

Je živý!

Kričalo celé jej vnútro.

Ale nenávidí ma, ozvalo sa jej svedomie. Evidentne ma nenávidí.

Jorah jej položil svoju ruku na rameno a mierne jej ho stisol. „Au!" Zháčila sa.

„Nemysli si, že to neviem."

„A čo?" spýtala sa ho.

„Tvoj otec mi o ňom povedal." Jorah sa k nej nahol a šepkal jej to do ucha. „Nezabúdaj, že si moja manželka."

Leona sa strhla a otočila sa smerom k nemu, aby sa mu mohla pozrieť do očí. „Myslíš, že som štetka?"

„Nie," pokrútil hlavou.

„Nie som ani tvoj majetok. Uvedom si, čo si všetko urobil ty počas nášho manželstva, tak sa prestaň takto ku mne správať!" Takmer to vykríkla, ale keďže na pobreží neboli sami, vravela tichšie, ale predsa len sa na neho neskutočne mračila. „Clegana som nevidela veľmi dlho. A povedala som ti, že to nič neznamenalo."

„Ale pre neho áno," odvetil jej Mormont.

Leone sa znova rozbúchalo srdce. „Čože?" Dúfala, že jej otázka neznie príliš zvedavo, ale to čo jej Jorah povedal, ju prekvapilo.

„Miluje ťa..."

„To nie je pravda," povedala Leona rozhodne. Vedela, že Clegane nie je človek, ktorý by dokázal milovať. Vždy bola pre neho iba zábava a vtedy to rovnako brala aj ona. Až neskôr pochopila, koľko pre ňu znamená, hoci to neustále popierala pred všetkými. „On nevie milovať," dodala.

Čo si medzi sebou s Jorahom povedali, keď si to Jorah myslel? Mohol mu Clegane naozaj povedať, že ju miluje? Z toho jej srdce takmer vynechalo úder. To isté srdce, ktoré umieralo od lásky k nemu. Ktoré bolo zlomené, keď sa dozvedelo o jeho smrti a teraz znova ožilo.

„Musím ísť." Jorah ukončil ich rozhovor. „Musíme naplánovať cestu do Kráľovho prístavu."

„Áno, samozrejme," prikývla. „Idem aj ja."

Jorah na ňu nečakal, pretože sa pobral k člnu, odkiaľ pomohol Davosovi a Gendrymu s Jonom Snowom. On bol ten, čo ho zranili. Leona sa ani nestihla spýtať, čo sa vlastne stalo. Daenerys už dávno zmizla na ceste k pevnosti. Videla ju však smutnú a slzy mala na krajíčku.

„Ty budeš zrejme tá slávna Leona Lannister, však moja lady?" Oslovil ju za jej chrbtom muž.

Leona sa otočila a spočinula na ňom pohľadom. Bol to starší muž a cez oko mal pásku, čo bolo na ňom najviac výrazné. Nepamätala si, že by ho niekedy videla. „Slávna?"

„Som Beric Dondarrion," predstavil sa jej. „Odišiel som z Kráľovho prístavu skôr, ako si tam prišla, moja lady."

„Ste lord?" spýtala sa a podala mu svoju ruku, ktorú jej on pobozkal a zároveň prikývol. „Kto vám o mne hovoril?" Zaujímala sa okamžite.

Dondarrion sa usmial. Premeral si ju pohľadom. Ako každý muž sa zastavil pohľadom na jej prednostiach a zvláštne sa uškrnul. „Muži veľa hovoria o ženách, ktoré mali možnosť spoznať..."

„A čo konkrétne?" spýtala sa rozhorčene. Jediný kto o nej mohol rozprávať podrobnosti, bol Clegane. Dúfala, že niečo také by ale nikdy neurobil, ale koniec koncov, mohol o nej hovoriť naozaj veľa. Štvalo ju to.

„Iba o tom, že si nesmierne krásna, moja lady a to rozhodne bola pravda," povedal a potom sa jej mierne uklonil.

„Bol si s nimi na výprave, lord Beric?"

„Áno, je to dlhý príbeh, lady Leona, nebudem ťa ním nudiť," odvetil jej Dondarrion. „Nehnevaj sa na môjho drahého priateľa, že okolo teba len tak prešiel. Je len nesmierne sklamaný."

„Priateľa?"

„Ty veľmi dobre vieš, o kom hovorím."

Leona prikývla, pretože to bola pravda. Samozrejme, že vedela, že sa rozprávajú o Cleganovi, ale netušila, že má priateľov. „Prečo je sklamaný?"

„Na to sa budeš musieť spýtať jeho," žmurkol na ňu zdravým okom.

„Kto ti to urobil?" spýtala sa Leona a ukázala na jeho oko.

„Hora."

„Ako to, že si neumrel?"

„Umrel som už šesťkrát," zasmial sa Beric. „Dokonca ma raz zabil aj Clegane. Ale Pán svetla ma so mnou iné plány. Avšak kňaz, ktorému sa podarilo ma vždy oživiť, zomrel za Stenou. Rovnako ako drak Daenerys Targaryen. Ospravedlň ma, lady, ale cesta bola dlhá..."

Leona si nebola istá, či o tých smrtiach iba nežartuje. Vravel to vážne, ale akoby niečo také mohlo byť možné? Nikto kto zomrie sa predsa nemôže vrátiť medzi živých.

A čo, do pekla, mu Clegane o nej rozprával?

***

Leona sa dozvedela, čo všetko sa stalo za Stenou. Ako Nočný kráľ dostal Viseriona, jedného z drakov kráľovnej. Ako ich napadla armáda mŕtvych, ako kráľ Severu takmer tiež zomrel a z celého toho všetkého ju priam mrazilo.

„Oklamal si ma," sykla Leona, keď osamela s otcom.

„Nevedel som, že žije, vážne som počul iba o tom, že ho dostala Brienne z Tarthu," odvetil jej. „O niečom takom by som ti nikdy nemohol klamať, Leona. Samého ma prekvapilo, že žije."

Leona prikývla, poznala že jej hovorí pravdu. „Áno, žije..."

„Leona," oslovil ju Tyrion. „Prosím, správaj sa rozumne."

Pokrútila nad ním hlavou a nasledovala ho do miestnosti, kde sa plánovalo všetko dôležité. Dlho tam však nezotrvala, pretože na to teraz nemala žiadne myšlienky. Neustále myslela iba na Clegana a na to, že je živý a v poriadku. Musela sa s ním rozprávať, musela vedieť, čo sa stalo.

Umierala túžbou vidieť ho. Umierala aj túžbou bozkávať ho.

Vlny udierali do skál a ona nasledovala stopy v piesku, ktoré videla. Stál tam, hľadel na šíre more a ona nevedela, čo mu povedať po toľkom čase, čo sa nevideli. A predsa len vedela, kde ho má hľadať a srdce jej išlo vyskočiť z hrude od chvíle, kedy ho zbadala a zistila, že je nažive.

Mlčala, keď zastala kúsok od neho. Vôbec nevedela, čo mu má po takej dlhej dobe povedať.

„Ústa sa ti nikdy nezastavili a teraz mlčíš," povedal, keď zrejme pocítil jej prítomnosť.

„Myslela som si, že si zomrel," hlesla.

Neotočil sa na ňu. „Umieral som," odvetil jej. „Ale prežil som to zázrakom."

„To ma teší," riekla Leona a trocha sa zatriasla od zimy. Bol to naozaj znak toho, že zima bola veľmi blízko.

„Keď som umieral, myslel som na teba," pokračoval a potom sa otočil a ich pohľady sa stretli. „Mali sme utiecť, kým bol ešte čas, dievčatko moje. Umieral som a ľutoval som iba to, že som ťa neošukal vždy, keď som na to mal príležitosť!"

„A keď si sa pridal k Bratstvu, tak si všetkým o mne porozprával, však? Videla som, ako sa Beric na mňa pozerá. Čo si mu o mne povedal?" Zamračila sa.

„Prečo sa nepochváliť tým, čo bolo moje!" uškrnul sa na ňu a behom pár sekúnd zbúral vzdialenosť medzi nimi a schytil ju do náručia. „Šukať ťa bolo to najlepšie, čo sa mi v živote stalo!"

„Pusti ma, Clegane," šepla a snažila sa ho od seba odtisnúť, ale bolo to na nič, keďže mal ďaleko viac sily ako ona.

„Prečo si tu? Prečo nie si pri svojom manželovi, lady Mormont?" spýtal sa jej a potom jej splnil prianie a pustil ju.

„Radia sa o veciach, ktoré ma nezaujímajú," povedala.

„Počul som, že tvoj manžel by radšej pichal Targaryenovskú štetku, ako teba," uškrnul sa na ňu Clegane a jeho pohľad bol akýsi tvrdý. „Nepríjemné."

„Si taktný ako vždy," povedala Leona a pokrútila nad ním hlavou. Napokon mu však úprimne odpovedala: „Ale áno, zrejme máš pravdu. Určite to tak bolo predtým, ako ma spoznal. Či je to tak aj teraz, neviem..., nezaujímam sa. Život je tak jednoduchší. Už nie som to naivné dievčatko, ako si mi zvykol hovoriť. Pochopila som, že to čo som chcela, som dostať nikdy nemohla..."

„Kto by to bol povedal, že sa stretneme znova..."

„Ubehlo veľa času..."

„Tiež som si myslel, že si mŕtva," povedal jej napokon.

„A to ti nedávalo žiadne právo rozprávať o mne..."

„Rozprávať o tebe, čo?" spýtal sa jej a znova ju chytil do svojej náruče, až Leona takmer stratila rovnováhu. Avšak nechcela, aby ju ešte niekedy pustil. Uškrnul sa na ňu, odhrnul jej neposlušný vlas z tváre. „Ako sa chveješ, keď si v mojom náručí, presne ako teraz? Alebo ako vieš vzdychať, keď ma cítiš v sebe? Alebo o tom, že máš tie najkrajšie kozy v Západozemi? Hovoril som im pravdu, nič z toho nebolo klamstvo. V živote som nezažil takmer žiadne pekné momenty, o ktoré by som sa s nimi mohol podeliť. Až na teba, dievčatko."

„Strašne si mi chýbal!" Priznala sa, celé telo sa jej chvelo a rukou ho pohladila po zjazvenom líci. Dovolil jej to.

„Thoros vravel, že Pán svetla nás necháva na žive z nejakého dôvodu," riekol jej a potom sa na ňu uškrnul. Leona netušila kto je Thoros a ani sa ho to nestihla spýtať, lebo ihneď znova pokračoval. „Smial som sa, keď som si pomyslel, že mňa možno necháva na žive z dôvodu, aby som ťa našiel a aby som ťa pichal až do odpadnutia, milady."

„To určite nebude ten dôvod," šepla mu pri perách.

„A komu, kurva, na tom záleží? Seriem na všetko, seriem na všetkých. Chcem ťa!" Lačne sa vrhol na jej pery.

„Počkaj!" Odtiahla sa od neho po chvíľke, čo si vychutnávala po toľkých rokoch jeho bozk, ktorý zatočil s celým jej svetom. „Tu nie, tu nás môže hocikto vidieť."

„Seriem ti na to, Leona!"

„Nie," pokrútila hlavou. „Ja prídem, prisahám, že prídem... Sandor, prosím."

Neodporoval jej a pustil ju. Nechcela odísť a ani ho nechala prestať bozkávať, ale tu to naozaj nebolo vhodné. Umierala túžbou byť s ním ešte viac, teraz keď vedela, že mu naozaj nie je ľahostajná. Usmiala sa na neho a potom predsa len veľmi neochotne odišla.  

Pozn. autorky:

Čo dodať :) dúfam, že vás to potešilo :D