Preberali svoje šance na prežitie. Mormont navrhol, aby pozabíjali bielych chodcov, ale Beric v diaľke zbadal lepšie riešenie. Na koni tam sedel Nočný kráľ. Ak padne on, musia padnúť všetci. Lenže dostať sa k nemu nebude zrejme vôbec jednoduché, keď je obklopený najväčšou armádou, akú kedy Sandor videl.

Snow im zatiaľ objasnil, že keď zasiahol bieleho chodca, ostatní zrejme zomreli preto, že ich stvoril on. A keďže všetkých v podstate stvoril Nočný kráľ, tak ak zomrie on, naozaj padnú všetci.

Sandor zodvihol zo zeme kameň a hodil ho celou silou dopredu. Zasiahol jedného mŕtveho do tváre, ale ten sa len zatriasol a nič sa nestalo. Potom hodil ďalší kameň a ten už k mŕtvym nedoletel a nikoho netrafil. Dopadol pred nich a posunul sa po ľade bližšie k ním.

Voda zamrzla. Ľad bol späť a mŕtvi už mali znova vybudovanú cestu k ním.

„Kurva!" zanadával Sandor.

Ako to dopovedal, mŕtvi začali kráčať smerom k ním. Znova tasili svoje zbrane a začali sa brániť. Sandor v ruke zovrel kladivo, ktoré mu dal Tormund, ktorý ho vzal Gendrymu, keď ho poslali na Východnú hliadku. Bez kladiva bol rýchlejší.

„Seriem na vás!" skríkol Sandor a rozbehol sa proti mŕtvolám. Udieral ich hlava-nehlava a oni padali na zem, ale potom sa znova postavili a útočili ďalej. Nemali proti ním šancu. Boli ich tisícky a ich bolo pár. Sandor udrel kladivom do zeme a niekoľko mŕtvol znova pohltila voda. Nebola však šanca znova rozbiť celý ľad, hoci by im to získalo čas, pre prípadnú pomoc, ktorá možno bola na ceste.

Ostatní bojovali tiež, čo im sily stačili. Sandor odhodil kladivo a vybral dýku, ktorou sekal do mŕtvol. Tí, čo sa prepadli do vody, začali znova vyliezať von. Niekoľko z nich sa vrhol na Tormunda a Sandor mu musel pomôcť, inak by ho dostali a stiahli do vody. Vytiahol ho spomedzi mŕtvol a pomohol mu postaviť sa na nohy. Kývol hlavou ako na znak vďaky. Sandor mu podal do ruky kladivo a znova bojovali proti presile.

Boli v riti. Dochádzali im sily.

Sandor sa snažil pobiť tých pankhartov, ale nebolo to vôbec jednoduché. Dokonca musel pomôcť aj Mormontovi, hoci ešte pred pár hodinami plánoval jeho smrť. Teraz mu ale zachránil život, keď sa aj na neho vrhlo niekoľko mŕtvych naraz. Lenže na ako dlho. O chvíľku budú pravdepodobne všetci aj tak mŕtvi. Nemali šancu.

Cítil ako mu po tvári steká krv, ale bolo mu to jedno. Mal aj zranenú ruku, ale bolesť takmer vôbec necítil. Túžba prežiť ich všetkých hnala to nevzdať a nájsť v sebe ešte nejakú silu a energiu k boju.

A potom ich ohromil oheň a zvuk nad nimi. Sandor zodvihol hlavu a nemohol uveriť tomu, čo vidí. Lietali nad nimi draky. Skutočné draky. Ani tie neboli iba legendou. Všetko, čo doteraz považoval za povedačky, bola zrazu pravda. Neuveriteľné, čo sa v tomto svete deje.

Nebol však čas obzerať si ich. Dračí oheň pálil mŕtvoly. Bola to záchrana. Možno tu dnes nakoniec nezomrú.

Draky boli tri, to si stihol Sandor všimnúť. A na jednom z nich letela žena. Dračia kráľovná, ako ju prezývali. Na svojom drakovi zletela až k ním a oni sa postupne vyštverali na jeho chrbát. Už sa čakalo len na Snowa, ktorý ešte stále bojoval s mŕtvymi, ktorí na nich útočili.

„Jon, rýchlo!" kričal na neho Mormont.

Snow sa snažil k ním prebojovať, ale mŕtvi ho obkľúčili a keďže mu všetci venovali pozornosť, nikto z nich si nevšimol, o čo sa snaží Nočný kráľ, až keď sa to stalo.

Oštepom z ľadu trafil jedného z drakov Dračej kráľovnej a drak sa zrútil do vody. Bola to hrozná rana, ktorou takmer otriasol svet. Dračia kráľovná na to hľadela vyjavene a nebola jediná. Drak sa stratil vo vode. Mormont položil ruku na rameno svojej kráľovnej a ona bola biela ako stena. Bol to naozaj veľký šok a veľká škoda, že tak úžasné zviera skončilo mŕtve vo vode.

Nočný kráľ vzal ďalší ľadový oštep a chcel zaútočiť aj na ostatných drakov. To už ale Dračia kráľovná dala svojmu drakovi pokyn k odletu, keď na ňu Snow zareval, aby okamžite zmizli. On však bol stále na zemi a nebola šanca, aby sa k ním už dostal. Museli ho tam nechať, ak sa chceli zachrániť.

Jedna z mŕtvol do neho sotila a Jon Snow im zmizol pod vodou.

Drak vyletel hore a Jorah Mormont sa z neho zošuchol, keď okolo nich preletel ďalší ľadový oštep Nočného kráľa. Sandor ho v poslednej chvíli chytil za ruku a pomohol mu vyštverať sa znova na chrbát draka. Znova mu zachránil život. Boli na jednej lodi. Všetci sa zúfalo chceli odtiaľ dostať, hoci vedeli, že Snowovi sa to už nepodarí.

***

Znova videli Stenu a pristáli pred Východnou hliadkou. To bol koniec ich výpravy. Mŕtveho mali, ale stratili Jona Snowa.

Stále však neopustili hliadku, pretože predsa len dúfali, že sa Snow nejakým zázrakom zachránil. Sandor neveril tomu, že by to bolo možné. Tých mŕtvol tam boli tisícky a on bol niekde pochovaný už navždy pod vodou, rovnako ako drak kráľovnej Daenerys Targaryen. Veľké straty postihla táto výprava.

Sandor sledoval Dračiu kráľovnú, ktorá stála na rozhľadni a čakala, kedy sa objaví. Bola naozaj veľmi pekná, tak ako o nej rozprávali a aj mocná, už len preto, že mala draky. Ale nie, nebola krajšia ako Leona, aspoň podľa neho. Jej sa žiadna žena v jeho očiach nevyrovnala.

Mormont robil spoločnosť svojej kráľovnej. Stál s ňou na rozhľadni a držal ju za rameno. Sandor pochopil, že je zrejme radcom, niekým kto jej je blízky a všimol si, ako zvláštne sa na ňu díva.

Aj slepý by si to všimol.

Túto ženu Mormont očividne obdivoval a spôsob, akým sa na ňu díval svedčil o tom, že sa mu zrejme aj páči. Tak, čo kurva, potom robí s lady Leonou?

Sandor stále nerozumel tomu, ako sa im toto podarilo prežiť, ale zároveň bol rád, že okolo nich nie sú tisícky mŕtvol. Teraz sa mohol pozrieť aj na draky. Boli vážne veľké, hrozivé a svojím spôsobom naozaj pekné. A on sa viezol na chrbte jedného z nich. Keby mu to niekedy niekto povedal, že poletí na drakovi, určite by ho vysmial. Aj teraz sa na tom z chuti zasmial.

Život je však plný rôznych vecí. Ako povedal Thoros – život je zábava.

***

Nakoniec sa predsa len objavil Jon Snow, aj keď to bolo nemožné. Podarilo sa mu ujsť, vďaka pomoci jeho strýka Benjena Starka, ktorý žil za Stenou. Mŕtvych vraj zadržal, aby sa Snowovi podarilo utiecť, ale doplatil na to svojím vlastným životom.

Plavili sa smerom na Dračí kameň a Sandor stále pozoroval Mormonta s kráľovnou Daenerys, aby sa uistil v tom, čo si myslel. Ona o neho ale očividne záujem nemala, pretože každú voľnú chvíľu trávila v kajute Snowa, ktorý bol zranený a ona na neho dohliadala. Bola veľmi nešťastná zo straty jedného zo svojich drakov, ktoré vraj naozaj brala ako svoje deti a preto jej aj hovorili Matka drakov.

Sandor stál na palube a hľadel na šíre more. Ráno dorazia na Dračí kameň a on sa znova po toľkom čase stretne s ňou. Nemohol tomu uveriť.

O chvíľku si ruky o zábradlie oprel aj Jorah Mormont. „Bol si niekedy na Dračom kameni?"

„Nie," odvetil mu Sandor.

„Dlho tam nepobudneme," pokračoval Mormont.

To Sandor vedel, s plánom bol oboznámený. Ich cesta bude smerovať do Kráľovho prístavu. Ale či aj tá jeho bolo ešte otázne. Mal sto chutí odísť. Uniesť Mormontovu ženu a zmiznúť. Utiecť pred armádou mŕtvych, aby už nikdy nemusel čeliť.

„Miluješ ju?" spýtal sa ho Mormont, čím ho vytrhol z myšlienok na plánovanie únosu lady Mormont. „Miluješ moju ženu?"

„Nie," odsekol mu Sandor. „Ale ani ty nie!"

„Čože?"

„Nikdy sa nechcela vydávať," pokračoval Sandor. „Urobila to iba preto, aby sa nemusela vydať za môjho brata, však?"

„Zrejme áno," prikývol Mormont. „Nie je pravda, že ju nemilujem."

„Ale áno je," uškrnul sa na neho Sandor. „Nie je to môj problém."

„Chceš mi ju vziať?" položil mu Mormont ďalšiu otázku.

„Prečo by som to robil? Nebudem musieť pohnúť ani prstom. Málo svoju ženu poznáš. Je priveľmi hrdá, aby ti tolerovala to, že chceš inú ženu, ktorá ťa očividne nechce. Smutné. Stačí jedno slovo lady Leony a odídeme niekam preč. Môžem sa vysrať na váš boj s Nočným kráľom. Vezmem ju ďaleko..."

„Nepôjde s tebou," poznamenal Mormont. „Aj ty málo poznáš moju ženu..."

Sandor napokon prikývol. Mormont mal v skutočnosti pravdu. Leona by s ním nikdy neušla. Už jej to raz navrhol a nesúhlasila. Nikdy by neopustila svojho otca, pretože to bol jediný človek, ktorého milovala. Poznal ju až priveľmi dobre, ale nemal záujem o tom presviedčať Mormonta.

„Budem rád, ak sa od nej budeš držať ďalej!" Mormont mierne zodvihol hlas a pozrel sa mu do očí.

„Prečo by som to robil?"

„Nezaslúži si to..."

„Nezaslúži si niekoho, kto myslí na inú ženu, keď je v posteli s ňou!"

„Stále je to moja manželka!"

„No a?" posmešne sa zasmial Sandor a potom si odpľul do mora. „V skutočnosti to je ešte vzrušujúcejšie. Rád obšťastním tvoju manželku, viem ako to má rada. Poznám každý centimeter jej nahého tela. Po toľkom dlhom čase, čo ubehol, ju pretiahnem tak, ako ešte nikdy nikoho!"

Potom sa na neho uškrnul a pobral sa do podpalubia lode.

***

Leona stála na pobreží a zúfalo čakala. Daenerys odišla ešte včera cez deň, keď jej prišiel havran z Východnej hliadky, že sú všetci v nebezpečenstve. Tyrion ju varoval, aby nikam nešla, ale nepočúvla ho. Odletela aj s drakmi a nebolo po nich ani chýru, ani slychu. A to už svitol nový deň.

Vyzerala ich. Draky, alebo loď. Hocičo. Hocikoho.

Ale dlhé hodiny nevidela nič z toho.

Až potom ich konečne zbadala. Draky sa blížili k nej a doleteli až na skalu nad ňou. Avšak boli len dva. Kde je, do čerta, ten tretí? A kde je Daenerys, keď ani na jednom z nich ju nevidela. Zvykla letieť na Drogonovi a ten bol jeden z tých dvoch, ktorý sa vrátil. Po ich matke ale nebolo ani stopy.

Potom si všimla loď. Chvíľku trvalo, kým sa posádka dostala do člnov, ktoré by ich previezli na pevninu.

Všimla si, že niekto je ranený, keď ho ukladali do člna viacerí muži, ale nevidela o koho ide. Ponáhľala sa k člnom, keď si všimla Joraha, ako vystupuje z jedného z nich. Bol v poriadku. Vystúpil z člnu a Leona sa k nemu rozbehla.

„Jorah!" zvolala v jeho náručí. Pozrela sa mu do tváre. Bol samý šrám a vôbec sa neusmieval. Jeho tvár bola ako kus kameňa, ale to si veľmi nevšímla, pretože sa skutočne potešila tomu, že ho vidí živého a zdravého.„Si v poriadku?"

„Áno," prikývol a pobozkal ju na čelo.

„Kde je tretí drak? Čo sa stalo?" Zasypala ho otázkami, ale Jorah od nej mierne odstúpil a neodpovedal ani na jednu z otázok.

A vtedy si ho Leona všimla. Muža, ktorý ako posledný vystúpil z člnu. Mal o niečo viac jaziev na tvári, bol zarastený, trochu zostarol, ale nebolo pochýb o tom, že to je on. Zamrzla v pohybe, nebola schopná žiadneho slova. Ako to vôbec bolo možné? Mal byť predsa mŕtvy! Zrejme sa musela zblázniť, že ho vidí. Nebolo to možné. Muselo sa jej to celé snívať.

Jorah jej položil ruku na rameno, čím ju ubezpečil, že nesníva. „Sandora Clegana ti predstavovať nemusím!"

Leona zachytila Cleganov pohľad. Mračil sa na ňu. Ako inak, zrejme vedel o Jorahovi. Stále nebola schopná žiadneho slova. Keď Sandor urobil niekoľko krokov k nej, srdce jej takmer vyskočilo z hrude, ako jej šialene bilo, keď na nej spočinul pohľadom. „Clegane," šepla napokon.

„Lady Mormont," precedil pomedzi zuby, kývol hlavou na pozdrav. Potom okolo nej prešiel, akoby bola len vzduch.

Pozn. autorky:

áno, ja viem - hip, hip, hurá :D  24 kapitol boli od seba :D do dnes nechápem, ako ste to vydržali až sem, ale ďakujem Vám za to a dúfam, že vydržíte až do konca :)