„V živote si už vymyslel veľa plánov, ale toto je hlúposť!" zhodnotila Leona situáciu, keď sa Tyrion vrátil z Kráľovho prístavu, kde si pohovoril s Jaimem, aby presvedčil Cersei, že Nočný kráľ je realita. „Ak tam všetci umrú, aký to bude mať zmysel?"

„Nikto neumrie, Leona. Jon Snow už za Stenou bol, poradí si," vravel jej Tyrion, keď schádzali schody a ponáhľali sa na pobrežie rozlúčiť sa s tými, ktorí odchádzali na Východnú hliadku, odkiaľ sa poberú za Stenu, ktorá roky chránila Sedem kráľovstiev od nájazdníkov a to hlavne Divokých, ktorí za Stenou žili. Až posledných udalosti, kedy tieto dva svety Jon Snow spojil. Teraz ich Stena mala chrániť pred Nočným kráľom a jeho chodcami.

„Alebo to je celé plán, ako zabiť Jona Snowa a mať o kráľa menej, vzhľadom na fakt, že doteraz nepokľakol pred Daenerys?" spýtala sa Leona a vôbec nie potichu.

„Leona, netáraj nezmysly," riekol jej otec a vážne sa na ňu pozrel.

„Nemusím sa s tebou rozprávať vôbec," odvrkla.

„To by si nevydržala. Si presne ako ja. Ústa sa ti nezavrú..."

„Vážne som zvedavá, ako toto celé dopadne." Leona ignorovala jeho poznámku o tom, že veľa hovorí, pretože o tom vedela. Vždy a všade musela rozprávať a všetkým to vadilo. Ale rozhodne to mala po kom zdediť. Zodvihla si sukňu od šiat, keď jej nohy dopadli na piesok a v diaľke už videla pripravenú loď a pár člnov, ktoré ich mali premiestniť k nej.

Jorah práve niečo nakladal do člna a Leona sa zamračila. Napokon však nasledovala otca, ktorý k nemu kráčal.

„Asi tomu nebudeš veriť, ale chýbal si mi, Mormont," riekol Tyrion. „Nikto sa nevie mračiť ako ty. Dokonca ani Šedý červ."

Leona sa uškrnula. Na ňu sa Jorah mračiť nezvykol, ale o Šedom červovi to rozhodne bola pravda.

Tyrion vytiahol akúsi mincu, keď Jorah mlčal a iba krútil hlavou. „Túto mincu nám dal ten otrokár, keď som navrhol, aby nás oslobodil a vyplatil."

„Mala nám vystačiť po zvyšok života," povedal Jorah a premeral si Tyriona pohľadom.

Tyrion sa usmial a potom mu mincu podal. „Zober si ju." Vložil ju Jorahovi do rúk. „A prines ju späť. Kráľovná ťa potrebuje a moja dcéra tiež."

Leona sa zamračila, že na prvé miesto dal Daenerys a nie ju. Nijak ale do ich rozhovoru nevstupovala. Ani nemala šancu, pretože k ním kráčala kráľovná a zamierila priamo k Jorahovi. Usmiala sa na neho, chytila ho za ruku a adresovala mu tieto slová: „Snáď už nám lúčenie pôjde lepšie..."

„Výsosť ja..."

Stisla jeho ruky v tých svojich a on na ne pobozkal. Potom prišiel Jon Snow a pohľad Daenerys patril iba jemu.

Leona sa znova zamračila. Pocítila akúsi žiarlivosť, keď videla Joraha s Daenerys, hoci to celý čas vedela. Nuž keď to mala pred očami, hnevalo ju to. Rovnako ako ju hnevalo celé jej manželstvo s Jorahom. Keď tu nebol, bolo jednoduché myslieť na to, že ju už nezaujíma. Ale keď sa vrátil, už to také jednoduché nebolo a to hlavne, keď bol v prítomnosti kráľovnej. Zmocňoval sa jej nepríjemný pocit.

Pokrútila hlavou sama nad sebou. Jorah bol stále jej manžel a ak chcela byť v živote aspoň trochu šťastná, asi by mu mala dať šancu. Už nemôže čakať na niekoho, kto nepríde, pretože je mŕtvy.

Jorah žije. Aspoň zatiaľ.

„Ak by som sa nevrátil, aspoň si nemusíš robiť starosti s kráľom Severu," povedal Jon Snow, keď zastal pri Daenerys a pozrel sa jej do očí.

Mierne sa uškrnula a odpovedala: „Zvykla som si na neho."

„Prajem ti veľa šťastia v nasledujúcich vojnách," dodal a potom mierne kývol hlavou na pozdrav a ona tiež. Pobral sa do člnu a Davos ho nasledoval.

Jorah si všimol svojej manželky a pristúpil k nej. „Vrátim sa."

„Kiežby," šepla.

„Dobre to dopadne, neboj sa," povedal jej a potom sa na ňu usmial. „Zatiaľ dovidenia, moja lady," uklonil sa jej.

„Zbohom," odvetila Leona, urobila krok k nemu a pobozkala ho letmo na pery.

Potom už len spoločne s otcom a kráľovnou Daenerys sledovala, ako sa pár mužov pobralo na podľa nej samovražednú misiu. S pohľadu Daenerys vyčítala, že ani jej to nie je dvakrát jedno a možno si myslí to isté.

„Vrátia sa," riekol Tyrion obom.

***

Cesta na východnú hliadku trvala dlho a Jorah už dávno nebol na Severe. Bol to zvláštny pocit, aj keď od domova bol stále ďaleko. Medvedie ostrovy a celý Sever nevidel už niekoľko rokov. Niekedy mu to chýbalo a niekedy vôbec. Myslel na otca a na to, aký z neho bol sklamaný a že sa mu nikdy nestihol ani len ospravedlniť. Veľmi ho to mrzelo a vôbec Leone neklamal, keď jej povedal, že na túto výpravu ide aj z úcty k otcovi, ktorý slúžil na Čiernom hrade a bol lordom veliteľom Nočnej hliadky.

Celú cestu premýšľal nad chladným správaním jeho manželky a v podstate jej nemohol nič vyčítať. Ale neklamal jej, vrátil sa kvôli nej a teraz mal v pláne sa vrátiť znova. Chýbala mu, často na ňu myslel a uvedomil si, že ak by ho niekto niekedy mohol milovať, tak by to bola iba ona. Bolo na čase vypustiť Daenerys zo svojich myšlienok.

Lenže to nevedel, že mu osud do cesty niekoho privedie, kto jeho plány na šťastie s Leonou Lannister zmarí už navždy.

Teraz sedel v pevnosti východnej hliadky a počúval rozhovor Jona Snowa s Tormundom, Divokým a evidentne priateľom Jona. Vedel, že slobodní ľudia, ako sa zvyknú Divoký nazývať, teraz žijú aj v ich končinách. Bolo to pochopiteľné, keď za Stenou bol ich spoločný nepriateľ – Nočný kráľ a jeho armáda mŕtvych.

„To chceš naozaj ísť tam von?" Tormund krútil hlavou nad Jonom. „Znovu?" Jon prikývol. „Neprišli ste jediní."

A potom ich vzal do pivnice, kde bolo niekoľko ciel a v jednej sa vyvaľovali traja muži. Jorahovi sa jeden z nich zdal povedomý, ale v tej tme ho veľmi nevedel zaradiť.

„Moji muži ich našli asi míľu južne od Steny," vravel Tormund. „Vraj boli na ceste sem."

Jorah nakukol znova do cely, aby si mužov lepšie prezrel, keď Tormund zodvihol fakľu s ohňom vyššie a na mužov bolo lepšie vidieť. Vedľa neho sa ozval Jonov hlas. „Ty si Sandor Clegane! Videl som ťa raz na Zimohrade!"

Muž sa naklonil smerom k svetlu a teraz Jorah videl jeho tvár. Polku jeho tváre zdobili jazvy z popálenín. Vedel, čo sa mu stalo. Už o ňom počul. Teraz, keď tak na neho hľadel, ostal prekvapený. Tyrion mu stihol povedať, že by tento muž mal byť mŕtvy. Ale nebol. Jorah dobre vedel, o jeho minulosti s Leonou a nechápavo na neho hľadel.

„Aj oni chcú ísť za Stenu," povedal Tormund.

„Nechceme, my musíme," riekol ďalší z mužov v cele. „Náš Pán povedal, že sa blíži veľká vojna!"

„Never mu, nikomu z nich never!" zvolal Gendry, chlapec, ktorý išiel na misiu s nimi a pozrel sa na Jona. „Sú z Bratstva. Minule im ich Pán povedal, že ma majú predať Červenej kňažke, aby ma zabila!"

Až teraz si Jorah uvedomil, prečo mu posledný muž je povedomý. Bol to Thoros z Mýru a poznal ho z pár turnajov, ktorých sa spoločne zúčastnili. Už vtedy bolo o ňom známe, že si rád vypije. Kedysi to bol veľký bojovník. „Thoros? Skoro by som ťa nepoznal!"

„Ser Jorah Mormont," oslovil ho Thoros z Mýru. „To bude tým, že odkedy som tu, nedali nám nič na pitie." Uškrnul sa.

To však nebol ten dôvod. Thoros zostarol, v podstate ako aj samotný Jorah. Už ani jeden z nich nebol tým bojovníkom ako kedysi. Najlepšie časy už zrejme mali za sebou, ale predsa len ešte bolo o čo bojovať.

„Ty si Mormont? Ako posledný lord veliteľ?" Zaujal Jorah Tormunda.

„Bol to môj otec."

„Štval nás ako zvieratá!"

„A ja som počul, že ste mu to vrátili!"

„Tak sme tu všetci na konci sveta a pozeráme sa jedným smerom z rovnakého dôvodu," vravel Beric Dondarrion z Bratstva a zabránil tak hádke medzi tými dvoma.

„Naše dôvody nie sú také ako tie vaše," povedal Davos rozhodne.

„Nie je dôležité ako vnímame vlastné dôvody. Vždy existuje vyšší dôvod a spoločne mu slúžime," rozprával zaujato. „Nech už ho poznáme, alebo nie. My robíme kroky, ale Pán svetla ich čistí..."

„Sakra, zavri si už hubu!" skríkol na neho Clegane. „Ideme s vami, alebo nie?"

„Nechceš vedieť, čo budeme robiť?" spýtal sa Jorah, pretože nemal ani najmenšiu chuť tráviť čas s týmto hrozným chlapom.

„Je to horšie ako sedieť vo vymrznutej cele a čakať na smrť?"

„Má pravdu. Sme všetci na jednej strane," povedal Jon Snow a pozrel sa na Dondarriona.

Gendry sa na neho zamračil. „Akoby sme mohli?"

„Všetci dýchame," riekol Jon a pokynul Tormundovi, aby celu otvoril a vypustil tých troch mužov, ktorí chceli ísť s nimi.

Jorah to nepovažoval za dobrý nápad. Naozaj nechcel ísť tam von po boku Sandora Clegana. Už teraz ho nemal rád. Samozrejme, že za to mohla žiarlivosť, ktorú pociťoval, keď o neho zavadil pohľadom. V mysli sa mu vynárali otázky. Čo na ňom Leona videla? Mohla by k nemu stále niečo cítiť?

„Tak čo tam ideme robiť?" spýtal sa Thoros, keď opustil celu.

Jon im to v krátkosti vysvetlil a všetci traja na neho vyjavene pozerali.Thoros si odpil z čutory a stále dosť nechápavo hľadel na Jona.

„Koho posraný nápad toto celé je?" spýtal sa Clegane.

Jorah mal toho chlapa už teraz plné zuby. Bol ako zviera, rozprával oplzlo a správal sa príšerne. Nech rozmýšľal, ako rozmýšľal, nedokázal prísť na to, čo Leona mohla vidieť na tomto chlapovi.

„Tyriona Lannistra," povedal mu Jon Snow. „Je teraz pobočníkom Daenerys Targaryen."

Na Cleganovej tvári sa zjavil úškrn, keď započul Tyrionovo meno. „Mohol som si myslieť, ten idiotský zmok má samé skvostné nápady. Kto iný by vôbec vymyslel niečo také?"

A očividne predsa len chcel ísť s nimi.

„Počul som, že Tyrion Lannister má peknú dcéru." Pridal sa k rozhovoru Dondarrion a pohľadom spočinul na Cleganovi, ktorý si to musel uvedomovať, ale vôbec sa nepozrel jeho smerom. Len sa zamračil.

„To ťa nemusí zaujímať!" odsekol mu Jorah okamžite a pri srdci ho pichlo.

„A prečo nie? Ty ju vari poznáš?"

„Je to moja žena!"

***

Sandor na moment zamrzol v pohybe.

Leona žije!

Leona sa nevydala za jeho brata!

Ale je vydatá!

Pohľadom spočinul na Mormontovi a premeral si ho. Bol to rytier, to pochopil, keď ho Thoros oslovil týmto titulom. Presne Leonin typ. Zamračil sa. Toľko času ubehlo a ona sa nakoniec predsa len vydala. Nech hľadel na Mormonta, ako chcel, uvedomoval si aspoň jednu vec. Tento chlap nevyzeral, že by Leone ubližoval. A to bolo dobré. Dobré aspoň pre ňu.

„Žije," šepol Thoros, keď okolo neho prešiel a tým ho vytrhol z myšlienok.

„Je vydatá!" Odsekol mu Sandor.

Ich rozhovor nik nepočul, lebo ostatní už stáli pred veľkou bránou a čakali, kým sa otvorí a oni prejdú za Stenu.

„Vidím, že teraz budeš zdutý ešte viac ako obyčajne," zasmial sa Thoros. „Ale pomysli na jednu dôležitú vec."

„Akú vec?"

„Ak to prežijeme, ak sa vrátime..., potom ju aspoň znovu uvidíš. Vidíš, Bohovia ťa koniec koncov naozaj potrestali. Opäť sa stretneš s ňou a budeš sa musieť pozerať na to, ako je so serom Jorahom Mormontom. Bohovia vedia, čo robia!"

„Choď do riti, Thoros. Nemal by si veriť iba v jedného Boha?"

„Poďme, Clegane!" Pobádal ho Thoros.

Brána sa zdvíhala a on videl svet za Stenou. V podstate videl iba haldy snehu. Výprava sa mohla začať. 

Pozn. autorky:

Keď už je ten piatok, tak nová kapitola - Ako Sandor stretol Joraha a konečne dostal odpovede - je tu a teraz ešte výlet za Stenu, ktorý je inak celkom slušne vtipný, lebo však Tormund a iné záležitosti, nebudem vám hovoriť dopredu, ale podľa mňa sa zasmejete ako ja, keď som to písala :D a už potom vážne budeme tam, kde všetci byť chceme :D

Keď už tu vypisujem poznámku, tak jedna menšia reklama, možno niekoho zaujme :) na mojom profile som začala uverejňovať aj vlastný príbeh (žiadna FF po dlhej dobe) - SVET SA ZBLÁZNIL, KEĎ NÁS DVOCH DAL DOKOPY. Ak máte chuť na nejakú tu romance, tak myslím, že by sa Vám to mohlo páčiť. 

Užite si víkend :) a po víkende pôjdeme za Stenu!