Leona dlhú chvíľu sedela opretá o stenu na pobreží a prstom do piesku maľovala srdcia. Potom ich vždy zničila. Tak ako bolo zničené to jej srdce. Chcelo sa jej kričať, chcelo sa jej plakať, ale vedela, že ani jedno z toho by jej nepomohlo. Pár sĺz jej síce po lícach tieklo, ale vždy si ich rýchlo utrela rukou, ktorú nemala od piesku.

Stále nemohla uveriť, že to je skutočnosť. Nedokázala si predstaviť, že by niekto dokázal zabiť niekoho, ako je Clegane. Vždy si myslela, že prežije, že sa mu podarí ujsť. Ale to sa nestalo. A vôbec nerozumela tomu, čo robil s Aryou Stark. Bolo veľmi riskantné priviesť ju Cersei do Kráľovho prístavu a prečo by to vôbec robil? Pre zlato? Iná odpoveď ju nenapadla. Chcel sa vykúpiť, aby sa mohol vrátiť na kráľovský dvor?

Nie, to sa Leone nezdalo. A ďalšia vec, ktorá jej prišla zvláštna bolo to, že ho dostala žena. Áno, videla Brienne z Tarthu v Kráľovom prístave a počula o nej, že je naozaj dobrá bojovníčka, ale aj tak. Nesedelo jej to. Vždy si myslela, že by bola potrebná celá armáda Tywina Lannistra, aby Sandora Clegana zabili.

Mohol jej otec klamať?

Nie, zavrhla v hlave, na to bol až priveľmi šťastný, keď mi to oznamoval!

Okrem iného Leona usúdila, že otec by nemal žiaden dôvod, aby jej v tomto klamal. Hoci jej to dlho tajil a tým jej v podstate klamal tiež. Možno ju len chcel ušetriť a možno dúfal, že Leona sa zamiluje do svojho manžela a osud Sandora Clegana jej bude ukradnutý. Tak sa to ale nestalo.

Leona bola skutočne smutná. Ešte nikdy nestratila niekoho, koho by mala rada. Svoju matku si nepamätala, pretože ju stratila ako malé bábätko. Nevedela, či by ju mala rada, nikdy nič o nej poriadne nevedela. Iba toľko, že sa jej otec do nej skutočne zamiloval. Lenže vedela aj to, že ona do neho nie, hoci pod srdcom nosila jeho dieťa. Leona sa veľakrát zamýšľala, aký by bol jej život, keby jej matka nezomrela. Boli by rodina aj s otcom? Alebo by ju matka vzala niekam preč? Kto vie, ako by to bolo. To sa už nikdy nedozvie. Jej život je taký, aký je.

V tejto chvíli skutočne na hovno.

Pohádala sa s jediným človekom na svete, ktorého bezvýhradne milovala a ktorému dôverovala. On pošliapal jej dôveru a ona bola na neho skutočne nahnevaná.

Bola ďaleko od domova, ktorý už ani nepatril jej rodine.

Jej manžel mal šedý lupus a niekde bojoval o svoj život, alebo sa k nej ešte nedostala správa, že si svoj život vzal.

A aby toho nebolo málo, muž, za ktorým neustále volalo nielen jej telo, ale i srdce, bol mŕtvy a už sa nikdy nevráti, nech by ho čakala kdekoľvek.

Leona sa cítila horšie, ako vo chvíli, keď jej starý otec nariadil vziať si za manžela Horu. Pretože tento raz nebola cesta, ktorou by niekam utiekla. Nemala dôvod, nemala chuť.

„Lady?"

Leona sa otočila za mužským hlasom, ktorý nikdy nepočula. Keď zodvihla hlavu, týčil sa nad ňou starý muž v čiernom plášti.

„Ste v poriadku?" spýtal sa jej.

„Nie," pokrútila hlavou a potom sa postavila na nohy. „Ale to vás nemusí zaujímať!"

„Ospravedlňujem sa," odvetil jej okamžite a mierne sa jej uklonil.

„To nič..., nič sa nestalo," prikývla Leona a rýchlo si zotrela slzy z líc, aby ju ten muž nevidel plakať. „Kto ste? Nikdy som vás tu nevidela."

„Som Davos Morský, prišiel som s kráľom Severu," riekol jej. „Som jeho radca, viac menej. V skutočnosti som bývalý pašerák."

„Kráľ Severu," prikývla Leona. Nie, stále na neho nebola zvedavá. Hoci to bol brat Sansy Stark. „Toľko kráľov, čo som spoznala za posledný rok, som nespoznala za celý svoj život." Uškrnula sa.

„Som na tom podobne," prikývol a usmial sa na ňu. „Predtým, než som spoznal Jona Snowa, patril som medzi radcov Stannisa Baratheona. Vďaka nemu som získal titul ser a volajú ma aj Cibuľový rytier."

„Stannis Baratheon bol hlupák," zhodnotila Leona.

„Poznali ste ho?"

„Z rozprávania," odvetila mu.

„Ste Leona Lannister, však?" spýtal sa jej. Očividne ju spoznal vďaka červeným šatám.

„Áno," prikývla.

„Smiem vás odprevadiť za kráľom Severu?" spýtal sa jej znova. „Má pre vás odkaz."

„Od koho?"

„Od svojej sestry, od Sansy Stark."

Leona sa úprimne usmiala a potom prikývla. Starší muž jej ponúkol svoje rameno a ona ho prijala. Chvíľku sa prechádzali po pobreží, prešli bránou smerom k hradu, keď na hradbách narazili na kráľa Severu.

Jon Snow bol mladý muž, s čiernymi vlasmi a hnedými očami. Nebol veľmi vysoký a Leone sa ani nepáčil ako muž. Podľa nej z neho nesršala žiadna autorita, ale v podstate jej to bolo jedno. Jej kráľ to nebol a keby aj bol, nič by sa tým nezmenilo.

„Toto je lady Lannnister," predstavil Davos Leonu. „Kráľ Severu, moja lady," dodal, keď sa otočil k nej.

„V skutočnosti som lady Mormont," opravila ho Leona. „Som vydatá."

„Mormont?" spýtal sa Jon Snow prekvapene. „To nie je možné..."

„Ale áno je," odvetila Leona mierne urazene. „Viem, že si bol v Nočnej hliadke, kde si poznal Jeora Mormonta. Bol otcom môjho manžela Joraha."

„Už rozumiem, moja lady," riekol kráľ Severu a potom sa jej uklonil. „Rád ťa spoznávam, lady Mormont."

Leona prikývla. „Tvoj spoločník mi vravel, že máš pre mňa odkaz od Sansy."

„Áno, to mám," prikývol. „Veľmi dúfala, že sa s tebou stretnem, keď sa dopočula, že lord Tyrion je pobočníkom Daenerys Targaryen. Sansa ťa pozdravuje a dúfa, že sa znova niekedy stretnete. Veľmi si ťa váži. Povedala, že si najlepší Lannister, akého kedy stretla, že si veľmi dobrý človek."

„Ako sa má?" spýtala sa ho Leona úprimne a slová, ktoré jej hovoril, ju hriali pri zlomenom srdci.

„Už dobre," odvetil jej Jon Snow. „Je lady Zimohradu a je naozaj šťastná, že sme si svoj domov získali späť."

„To ma teší," prikývla Leona. „Počula som, že ju vydali za Ramseyho Boltna a že to nebol dobrý človek."

„Nie, to nebol. Sanse veľmi ublížil," riekol Jon.

„Potom je dobre, že je mŕtvy!"

„A tvoj manžel, lady? Rád by som spoznal syna Jeora Mormonta," vypytoval sa kráľ Severu.

„Žiaľ môj manžel tu momentálne s nami nie je. V starej Valýrii prišiel k úrazu a odišiel hľadať liek na šedý lupus," vravela Leona a všimla si, že tieto slová zaujali i Davosa.

„Na ten predsa liek nie je," povedal smutne. „Ale dá sa zastaviť. Poznal som jedno dievčatko..."

„Dcéru Stannisa Baratheona," prikývla Leona. „Áno, viem, že ona šedý lupus mala."

„Určite liek nájde, moja lady," povedal kráľ Severu súcitne.

„Isteže," prikývla Leona neprítomne. „Ďakujem za odkaz od Sansy. Keď s ňou budeš, odkáž jej, že jej ďakujem a že ju pozdravujem. Že som šťastná, že je v poriadku a doma. Ja také šťastie nemám."

„Neviem, kedy s ňou znova budem, moja lady, ale rád jej to odkážem."

„Prečo nevieš? Vari ťa tu Daenerys drží ako zajatca?"

„Aj tak sa to dá povedať," prikývol. „A pritom nemáme čas."

„Čas na čo?"

„Mŕtvi," odvetil namiesto Jona Snowa Davos. „Pochodujú smerom k Stene. Idú si po všetko živé v Siedmych kráľovstvách. Nie sú to len povedačky. Je to skutočnosť."

Leona sa na neho prekvapene pozrela. „To nie je možné..."

„Ver mi, moja lady, je to pravda," riekol jej Kráľ Severu znepokojene a bolo vidieť, že má strach v očiach. „Videl som ich, niekoľkokrát som s nimi bojoval. Videl som aj Nočného kráľa a aj jeho bielych chodcov. Potrebujeme armádu a dračie sklo, ktoré sa nachádza práve tu na Dračom kameni. Mŕtvi si idú pre nás..."

Stále na neho šokovane hľadela. Poznala tieto povedačky o mŕtvych, ktorí žili za Stenou, ale vždy si myslela, že to je iba legenda. Avšak kráľ Severu vyzeral naozaj presvedčivo a v očiach mu videla okrem strachu i veľké obavy. „Znie to neuveriteľne..."

„Ale je to pravda," pritákal Davos. „Nemáme čas."

„Takže takto to nakoniec bude? Všetci zomrieme?"

„Možno nie, moja lady," odvetil jej Davos.

Leona pokrútila hlavou. Zdalo sa jej to naozaj neskutočné. Ale na druhej strane aj vtipné. Toľko kráľov a kráľovien a pritom si po všetkých išiel Nočný kráľ s armádou mŕtvych. Išla si pre nich samotná smrť. A proti smrti sa bojovať nedá.

***

„Leona, srdiečko." Tyrion sa toho večera snažil urovnať svoje nezhody s dcérou. Aj jeho sa dotklo, čo sa medzi nimi stalo a oľutoval, ako necitlivo jej oznámil správu, že je ten sráč Clegane mŕtvy.

A okrem toho sa pred pár hodinami dozvedel od Jona Snowa, že si po nich ide armáda mŕtvych.

„Leona, mrzí ma to," povedal Tyrion a natiahol k nej ruku, ale ona sa uhla. „Jedine, na čom mi ale záleží je fakt, že si stále na žive. Lenže čoskoro nemusí byť na žive nikto z nás."

„Naozaj tomu veríš? Že existuje Nočný kráľ a bieli chodci?" spýtala sa ho, hoci si bol istý, že ona tomu uverila.

„Áno," prikývol celkom vážne. „Jon Snow by neklamal, je to čestný muž ako býval jeho otec. Ak ich videl, verím mu. Tiahne na nás celá ich armáda, viem, čo to znamená."

Leona sa zatriasla. Stále tomu nemohla uveriť. Predstava, že sa blíži Nočný kráľ a armáda mŕtvych ju skutočne desila. Silou mocou sa snažila presviedčať samú seba, že to je hlúposť, hoci v hĺbke duše tomu verila. A ak tomu veril jej otec, musela to byť realita. On predsa neveril len tak hocikomu a hocičomu.

„Aj ja sa bojím, Leona," priznal sa jej. „Nie o seba, ale o teba."

„A na čo mi je tento život?" spýtala sa ho. „Nemáme domov, nemáme rodinu. Môj manžel miluje inú a ten, ktoré milujem ja je mŕtvy..."

Tyriona zatriaslo, keď povedala, že Clegana miluje. Vždy to podvedome tušil, ale naozaj dúfal, že medzi nimi nebolo až také silné puto. Mýlil sa. Znepokojovalo ho to, ale na druhej strane to bolo jedno. Sandor Clegane bol mŕtvy a už nikdy nezneuctí a ani sa nedotkne jeho milovanej dcéry. „Nepotrebujeme veľkú rodinu, dôležité je, že máme jeden druhého," povedal jej a chytil ju za ruku. „Nepotrebujeme Jaimeho, či Cersei, ani iných."

„Tým sa snažíš presvedčiť sám seba, však? Viem, že ich potrebuješ. Máš ich rád. A niekde v hĺbke svojej duše dúfaš, že aj oni teba. Ale nie, otec, Cersei nemá rada nikoho. Dokonca ani Jaimeho, aspoň nie tak, akoby si to zaslúžil," vravela mu Leona otvorene. „A čo sa týka nás dvoch, zabije nás pri prvej príležitosti. Rovnako ako to mal v pláne Tywin."

„Nikdy by to neurobil," povedal jej Tyrion.

„Ale áno urobil!"

„Už sa o to raz pokúsil!" zvolal smutne. Asi bol čas vyložiť na stôl úplne všetky karty. „Ale neurobil to!"

„Čože?" Leona sa na neho prekvapene pozrela. „O čom to hovoríš?"

„Keď si sa narodila, vzal ťa niekam preč. Vedel som, že už navždy. O pár hodín sa vrátil a ty si plakala od hladu. Podal mi ťa a povedal mi, že ti mám vybrať meno. Nuž nech mi nenapadne pomenovať ťa po mojej mame, ako som mal v pláne. Vraj máš jej oči," rozprával jej a hlas sa mu zvláštne triasol. „Nikdy som jej oči nevidel, ale veril som mu. Pomenoval som ťa Leona, moja levica. A potom si spomínam, ako ťa ten hlúpy pes doškriabal a dohrýzol. Nikdy som ho nevidel tak zúriť. Okamžite ho šiel zabiť. Bol som pri tom, ako mu sám odrezal hlavu. Videl som to..."

„To on, to on...," plakala Leona.

„Nie, Leona, to vážne nie," pokrútil hlavou. „V jeho očiach sršala zlosť, keď sa dozvedel, čo jeho pes urobil. On ťa mal rád. Bojoval s tým, ale mal ťa rád. Pretože si mu pripomínala lásku jeho života. Tvoju starú mamu Joannu Lannister. Ľudia vravia, že sa podobáš na Cersei, ale nie, podľa mňa sa podobáš na moju matku. Videl som jej fotografie..."

„Neverím tomu, ja..."

„Nemusíš tomu veriť, Leona," odvetil jej Tyrion. „Ale pravdu nezmeníš. Myslím, že zo všetkých svojich vnúčat ťa mal najviac rád. Pretože si na rozdiel od ostatných nebola hlúpa, ani naivná. A už vôbec nie krutá."

„Chcel ma vydať za Horu!" zvolala Leona nešťastne, pretože nemohla uveriť jeho slovám.

„Nemyslím si, že by to urobil."

„Tak ako si si nemyslel, že ťa nechá odsúdiť za smrť Joffreyho, však?" spýtala sa ho a nadvihla obočie. „Urobil to. A preto si ho zabil. Naozaj, otec, nechci, aby som tomu uverila. Je to len rozprávka. A už na tom ani nezáleží. Avšak nič to nemení na fakte, že túžim po tom, ísť domov."

„Ak to všetko dopadne podľa plánov, tvoj domov bude pravdepodobne opäť v Kráľovom prístave," riekol jej otec.

„Tam sa nevrátim," odsekla mu Leona trucovito. „Ak plány dopadnú dobre, vrátim sa domov. Aj keby som sa tam mala vrátiť úplne sama." Dodala, nadvihla si šaty, ktoré mala mokré od mora a špinavé od piesku a potom odišla z pobrežia smerom k hradu.

***

Na druhý deň Leonu zarmútila správa o smrti Olenny Tyrell. Jej smrťou vymrel celý rod Tyrellovcov. Postaral sa o to Jaime, samozrejme na príkaz Cersei. Leone stará lady skutočne imponovala a bolo jej ľúto, že zomrela, hoci pre ňu to bolo iba vykúpenie.

Dozvedela sa, že Daenerys porazila armádu Lannistrovcov kúsok od Vysokej záhrady a že jej strýko Jaime sa dokonca pokúsil zabiť ju.

Škoda, že sa mu to nepodarilo.

A dokonca sa dopočula, že Bronn sa pokúsil zostreliť jedného z jej drakov akousi veľkou kušou, ktorú dala Cersei vyrobiť. Hnevala sa na Bronna kvôli drakom. Nedokázala sa predstaviť, že by draci zomreli a znova by boli iba legendou, ktorú by ľudia rozprávali svojim deťom. Nie, priala si, aby tu draci zostali. Priveľmi si na nich zvykla. Priveľmi ich obdivovala.

„Lady Mormont?" oslovila ju Missandei, keď znova stála na jednej zo skál a obdivovala draky.

„Áno?"

„Niekto ťa hľadá v tvojich komnatách."

Leona prikývla a pobrala sa smerom tam. Nemala ani tušenia, kto by ju mohol hľadať. Keď však zistila, kto to je, veľmi ju to prekvapilo.

„Jorah!" zvolala, keď ho našla stáť pri okne. Nemohla uveriť, že ho vidí. Vrátil sa. „Našiel si liek?"

„Lady Leona," usmial sa na ňu a uklonil sa jej. Vyzeral pomerne dobre, len zrejme unavene z dlhej cesty. „Áno, podarilo sa mi to, bol až v Citadele, kde mi jeden milý mladý muž pomohol."

„To je dobre," prikývla a uvedomila si, že je tomu naozaj rada, aj keď niekoľko mesiacov uvažovala nad tým, že by sa nemusel vrátiť. Teraz, keď ho ale videla stáť pred sebou, bola naozaj rada, že sa mu podarilo šedého lupusu zbaviť. „To ma naozaj teší."

Podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. „Aj ja som rád."

„Dúfam, že tento raz odo mňa neodídeš," povedala rázne a pozrela sa mu do očí.

Jorah sa smutne usmial. „Rád by som povedal, že tu ostanem s tebou, Leona, ale nemôžem. Počul som o mŕtvych. Daenerys sa rozhodla pomôcť Jonovi Snowovi v boji s Nočným kráľom a chce uzatvoriť na teraz mier so Cersei. Tvoj otec vymyslel plán, ako Cersei uverí rečiam o mŕtvych. Preto ešte dnes večer odchádzam s Jonom Snowom na výpravu za Stenu."

„Čože?"

„Chceme odtiaľ priviesť mŕtveho."

„A čo s ním? Pôjdeme do Kráľovho prístavu a ukážeme ho atrakciu Cersei?" Zasmiala sa nad tým.

„Áno, to je presne plán, ktorý načrtol tvoj otec."

„On sa zbláznil!"

„Je to jediné riešenie."

„To je riešenie, Jorah?!" vykríkla. „Nechať sa zabiť, keď si sa len teraz vrátil? Znova ti je všetko prednejšie ako ja!"

„Tak to nie je, Leona," pokrútil hlavou.

„Ale áno je!" Hnevala sa a odtisla ho rukami od seba, keď sa jej chcel dotknúť. „Hocikto by mohol ísť so Jonom na túto výpravu, ale chceš ísť ty. Prečo asi?"

„Leona..."

„Vypadni!" skríkla na neho. „Vypadni z mojich komnát, Jorah Mormont! Medzi nami je koniec!"

„Leona, prosím ťa..."

„Vrátil si sa, ale nie kvôli mne, obaja to vieme, tak prečo sa ďalej trápiť?" spýtala sa ho.

„To nie je pravda," pokrútil hlavou. „Myslel som na teba, celé tie dni. Leona, vrátil som sa kvôli tebe, ale teraz sú dôležitejšie veci. Nemôžeme všetci zomrieť, potrebujeme pomoc aj od tvojej tety, potrebujeme jej armádu, a ak si tvoj otec myslí, že tomu uverí iba takto, nemáme na výber. Viem, že existuje mnoho iných mužov, ktorí by za Stenu mohli ísť, ale cítim, že to musím byť ja. Dlhujem to aj svojmu otcovi. Budem rád, ak to pochopíš."

„A čo ak sa odtiaľ nevrátiš?" spýtala sa ho s obavou v hlase a ruky si zložila na prsiach.

„Urobím všetko preto, aby som sa vrátil. Vrátil k tebe," povedal jej a potom k nej podišiel bližšie a pobozkal ju na pery.

Leona mu bozk opätovala, ale takmer nič necítila. Iba smútok a akýsi vnútorný nepokoj. 

Pozn. autorky:

Jorah je back a Leone je to už akosi úplne jedno :/ a dozvedá sa aj zaujímavosť ohľadom Tywina. Nabudúce už pomaly ale iste pôjdu na Stenu.