V nasledujúcich dňoch prišli na Dračí kameň spojenci Daenerys Targaryen. Bola medzi nimi Ellaria Sand z Dorne a tiež aj stará lady Olenna Tyrell z Vysokej záhrady, ktorá nedávno prišla o celú svoju rodinu pri výbuchu septa v Kráľovom prístave.

Leona iba nepekne zazerala na Ellariu, ktorá mala na svedomí smrť jej sesternice Myrcelly. Naozaj nerozumela, ako jej otec môže tráviť čas po boku tejto ženy a ešte ju pokladať za spojenca. Aj keď áno, pravda bola, že Daenerys potrebovala na svoju stranu získať lordov a rody zo Siedmych kráľovstiev. Dorne bol naozaj dôležitý spojenec, hoci mu vládla Ellaria a Oberynove Púštne zmije, ako prezývali jeho dcéry.

„Ja som už vo vojne bol," riekol Tyrion, keď sa všetci na neho oborili, aby si jednoducho Daenerys železný trón vzala. „My tu nemáme v pláne otráviť nevinné dievčatá," zamračil sa konkrétne na Ellariu. „Myrcella bola nevinná."

„Bola Lannister! Neexistujú nevinní Lannistrovci!" sykla.

„Tak toto ja počúvať nebudem!" Nahnevala sa Leona a pohľadom prebodávala Ellariu Sand. Tá žena jej bola neskutočne nesympatická a už teraz jej mala plné zuby. Kto je ona, aby mohla súdiť rod, akým boli Lannisterovci? Vedela o nej, že je iba obyčajný bastard z Dorne. Že zabila svojho kráľa, Oberynovho brata, aby celý Dorne ovládla.

Odporná štetka. Bastard. Nikto dôležitý.

„Samozrejme, že nie, keďže si zasraný Lannister!" zamračila sa Ellaria.

„Takto s mojou dcérou nehovor!" zastal sa Leony jej otec Tyrion.

„Ľutujem, že Oberyn zomrel v súboji namiesto teba!" zakričala Ellaria na Tyriona.

„To stačí!" zvolala kráľovná a všetci zostali ticho. „Lord Tyrion je pobočník kráľovnej. Takto s ním hovoriť nebudeš!"

Leona naozaj nemala chuť ich počúvať a tak radšej opustila miestnosť. Vôbec jej nevadilo, že nevie nič o plánoch kráľovnej proti Cersei.

Nie si ako ostatní Lannistrovci. Si iná. Lepšia. Zneli jej v hlave slová Sansy Stark.

Bola to naozaj pravda? Bola iná?

Alebo hovorila pravdu Ellaria a ona je iba ďalší zasraný Lannister, ktorého je nutné sa zbaviť?

Záležalo vôbec na tom?

Porada sa skončila a spojenci Daenerys začali opúšťať Dračí kameň, len lady Olenna sa chvíľku zdržala s Matkou drakov, a keď odchádzala na schodoch na ňu Leona narazila. „Je mi ľúto tvojej straty, lady," riekla jej Leona a mierne sa jej uklonila. „Tvoja vnučka bola naozaj nádherná a dobrá. A tvojho vnuka som mala tiež rada. Oboch som si vážila."

„Ďakujem, lady Leona," riekla jej stará pani. „Odprevadíš ma k lodi, dobre, dievča?"

Leona jej ponúkla svoje rameno a samozrejme, že jej pomohla po schodoch a sprevádzala ju.

„Si zvláštna žena, to som si všimla už, keď som bola v Kráľovom prístave. Hoci o tebe kolovali rôzne reči, ale tvoj intímny život ma naozaj nezaujíma. Nepočúvaj tú hlúpaňu Ellariu," vravela jej stará pani.

„Ani som to nemala v pláne, lady Olenna. Ellaria Sand a jej názory ma vôbec nezaujímajú," odvetila jej. „Poriadne ju nepoznám, iba viem, čo urobila mojej sesternici. Mojej nevinnej sesternici, ktorá bola ešte dieťa. A to všetko len pre pomstu Cersei."

„A čo urobila Cersei mojej nevinnej vnučke a vnukovi?"

„Áno, to bolo naozaj kruté," prikývla Leona. „Cersei je krutá. Ja sama som to poznala na vlastnej koži a vidíte, som jej neter."

„Nevhodná neter."

„Nevhodná neter," prikývla Leona a znelo jej to smutne. Keď si spomenula na svoje detské časy, kedy si naozaj snažila získať si jej lásku a Cersei ju neustále odmietala a Leona netušila, prečo tomu tak je. Trvalo jej skutočne dlho, kým to pochopila. Dokonca aj v časoch, keď bývala v Kráľovom prístave, aj vtedy ešte dúfala, že si k nej nájde cestu. Leona nikdy nepoznala matku, nepoznala žiadnu ženu, ktorá by jej venovala kúsok materinskej lásky. „Nie je mi ľúto, že ju chceme všetci zničiť. Zaslúži si to. Za všetko, čo urobila!"

„To rozhodne," prikývla stará pani. „Tvoja sesternica možno bola nevinná, ale aj moja vnučka i vnuk. V tejto vojne padajú nevinní, ako v každej vojne."

„Nie je to správne."

„Taký je svet," riekla jej lady Olenna, až prišli k lodiam.

„Dúfam, že sa ešte uvidíme, lady Olenna." Lúčila sa s ňou Leona. „Rada som vás videla."

„Och, dieťa, to sa uvidí," pousmiala sa stará pani. „Ďakujem, že si ma odprevadila. Snáď budeme mať viac šťastia ako moje vnúčatá a syn."

„Dúfajme," prikývla Leona, pobozkala ju na obe líca a potom sledovala, ako za pomoci svojich ľudí nastúpila do lode.

Vážne to bolo smutné, že stará lady Tyrell prišla o celú svoju rodinu a to vinnou Cersei. Leona neklamala, keď jej vyjadrovala svoju sústrasť. Kráľovnú Margaery síce toľko nepoznala, ale prišla jej milá, dobrá a naozaj veľmi krásna. A ser Loras, toho si skutočne obľúbila, keď na neho narazila v Kráľovom prístave.

Spomenula si ako sa o ňom rozprávala s Cleganom. Ako jej on hovoril o turnaji, kde musel sera Lorasa zachrániť pred svojím bratom, ktorý ho napadol po tom, čo turnaj prehral. Ona vtedy na margo Lorasa žartovala, že je fešák, hoci dávno vedela, že jeho slabosťou sú muži a nie ženy. Clegana hnevalo, keď toľko klebetila a rozprávala o iných mužoch.

Pousmiala sa, hoci sa jej to zdalo všetko tak veľmi dávno. Ono to v podstate aj dávno bolo, len tento raz mala Leona pocit, akoby sa to stalo v nejakom inom jej živote.

V skutočnosti tie spomienky patrili k jej najkrajším. Sledovala vtedy kone v ohradách a on sa jej prihovoril. Hádala sa s ním, ako obyčajne, ale on ju vtedy zobral na prechádzku na koňoch. Ešte stále si pamätala, ako jej odhrnul vlasy, aby jej mohol niečo pošepkať do ucha. Vtedy i teraz jej po celom tele nabehli zimomriavky a zvláštne sa zachvela.

„Chýbaš mi, tak veľmi mi chýbaš," šepla sama sebe, keď hľadela na rozbúrené more a v diaľke videla lode, ktoré odchádzali z Dračieho kameňa.

***

„Páčia sa ti moji draci?"

„Áno, veľmi," prikývla Leona a odtrhla pohľad od oblohy, na ktorej lietali tri veľké draky, ktoré už hodnú chvíľku pozorovala a pozrela sa na kráľovnú Daenerys, ktorá k nej práve prichádzala a oslovila ju. „Sú nádherné."

„Vážne? Ľudia si myslia, že sú desivé," riekla Daenerys, ale usmiala sa.

„Mne prídu naozaj skvostné, výsosť," vravela jej Leona a tiež sa usmievala, ale nie na kráľovnú, ale na jej draky. Ešte stále ju dokázali priam neuveriteľne fascinovať. A ešte stále snívala, že by jedného dňa mohla mať vlastného draka. Ako malé dieťa, ale predsa len sa pri tomto sne pousmiala. Veď, kto by nechcel mať skutočného draka? „Musí byť úžasné na nich letieť."

„Sú to moje deti a áno, to máš pravdu, ten pocit sa nedá opísať. Je pekné, že si o nich niekto myslí, že sú nádherné," vravela Daenerys hrdo, ale potom zmenila tému. „Nemáš nejakú správu o Jorahovi, lady Leona?"

„Nie," pokrútila Leona hlavou a tento raz sa pozrela už na kráľovnú. „Vôbec žiadne, veličenstvo."

„Kiežby našiel liek," vravela kráľovná a v jej očiach bolo vidieť, ako veľmi si to želala. Potom k nej podišla bližšie. „Aby sa mohol vrátiť. Bol môj najlepší radca."

„Lepší ako môj otec?" spýtala sa Leona.

„To sa nedá porovnať. Každý sa vyzná v niečom inom. Ser Jorah so mnou bol dlhšie, hoci urobil, čo urobil. Zachránil mi život a ja dúfam, že zachráni aj ten svoj. Myslím, že aj ty túžiš po tom istom, však lady Leona?"

„Prirodzene," prikývla Leona, hoci to bola lož. Keby sa Jorah nevrátil, keby zomrel a skončilo by sa ich nezmyslené manželstvo, bola by naozaj rada. „Je to predsa môj manžel."

Draci zmizli z oblohy, pravdepodobne odleteli kúsok ďalej, aby si ulovili niečo na jedenie.

„Počula som, čo sa stalo s tvojimi spojencami, výsosť. Yaru Greyjoy zajal jej strýko Euron a tiež odvliekol Ellariu a jej dcéru k Cersei. Myslím, že tie dve sú už mŕtve. Mrzí ma, že si prišla o ich vojsko a lode," povedala Leona po chvíli ticha, ktorá medzi nimi panovala.

„Vážne by si na železnom tróne videla radšej mňa, ako svoju tetu?"

„Cersei nezáleží na nikom, len na sebe. Nezáleží jej na jej rodine, hoci sa tvári, že áno a nezáleží jej ani na ľuďoch. Na tých jej záleží najmenej," odvetila jej Leona. „Nevyznám sa do politiky, nikdy ma to nezaujímalo, ale myslím si, že môj otec má pravdu – Sedem kráľovstiev si zaslúži po toľkej dobe niečo lepšie. Hlavne prostý ľud."

Avšak vedela, že to pre Daenerys nebude ľahké. Bola cudzia, v Západozemí sa iba narodila, nežila tu. Ľud ju nepoznal, lordi jej nedôverovali. Bola iba cuzdia nájazdníčka, ktorá si zmyslela, že má právo na trón.

„Cersei mi ukradla trón. Nemá na neho žiaden nárok!"

To bola podľa Leony vec názoru. Na trón mal nárok ten, kto si ho vydobyl. Žiadne dôležité meno, či rod, jednoducho ten, kto vyhral, ten sa mohol naň posadiť. Cersei v podstate neurobila nič zlé. Ak si však trón vybojuje Daenerys, tak bude patriť jej.

„Khaleesi," oslovila ju Missandei, ktorá k ním kráčala. „Práve prišiel Jon Snow zo Zimohradu."

„Ospravedlň ma, lady Mormont, musím ísť," povedala Daenerys.

„Samozrejme, výsosť," prikývla Leona a sledovala, ako obe ženy odišli. Aj ona sa o chvíľku pobrala rovnakým smerom. Nie, nechcela byť pri audiencii Jona Snowa, ktorý prišiel na Dračí kameň, pretože mu to Danerys nariadila. Ani na neho nebola zvedavá, hoci bola zvedavá na to, ako sa asi darí jej priateľke Sanse Stark.

***

„Nemôžem uveriť, čo si urobil!" Leona kričala, rozhadzovala rukami a náhlila sa dole schodmi, brala ich po dvoch a snažila sa utiecť od svojho otca, ktorý ju neuveriteľne zradil, až ju bolelo celé srdce.

Tyrion ledva stačil za ňou a dobehol ju až na pobreží. Sedela na zemi v piesku a sledovala more, ktoré udieralo do skál a v tvári bola celá červená od zlosti. „Leona, počúvaj ma!"

„Nie!" pokrútila hlavou tak silno, že sa jej zničil účes a vlasy jej spadli na ramená. „Predal si náš domov! Dovolil si, aby nám už nepatril! Casterlyho skala teraz patrí Daenerys Targaryen a nie našej rodine! Zničil si všetko, čomu som verila! Zavrhol to, po čom som túžila, pričom si vedel, ako veľmi..., ako veľmi chcem ísť domov..."

„Leona!"

„Nehovor na mňa!" Stopla ho svojou rukou, rozplakala sa a cítila sa ním skutočne podvedená. „Pre teba to možno domov nebol, ja viem. Vždy si sa lepšie cítil priamo v dianí. Na kráľovskom dvore, ten bol možno pre teba ako stvorený, ale pre mňa to domov bol. Chcela som sa tam po tomto všetkom vrátiť, pretože iba tam som bola ako tak šťastná."

„Keď Daenerys usadne na Železný trón, urobím všetko preto, aby si mohla ísť domov, ale pochop..."

„Nie, nepochopím a nechcem!"

„Si ako malé dieťa, Leona!"

„Vzal si mi domov! Možno Cersei a ani Jaimemu na domove nezáleží, že sa ho tak ľahko vzdali, rovnako ako ty. Ale mne áno, mne áno...!"

„Musí to byť takto, Leona. Sme vo vojne!"

„Seriem ti na túto vojnu! Seriem na tú tvoju dračiu kráľovnú!" skríkla na neho a potom sa postavila a pozrela sa mu do očí. „Seriem i na teba!"

Tyrion ostal na okamih bez slov a iba na svoju jedinú dcéru hľadel a to teraz veľmi karhavým spôsobom. Prerástla mu cez hlavu, to vedel, už dávno, ale slová, ktoré mu adresovala, boli naozaj kruté. „To si trochu prehnala, nemyslíš si?"

„Nie," pokrútila rázne hlavou, preglgla hrču, ktorá sa jej vytvorila v hrdle. Riekla mu ďalšie slová, ktoré ho zrania. To však teraz chcela. Raniť ho tak, ako on ranil ju. „Sklamal si ma! Sklamal si ma tak, ako ešte nikto!"

„Aj ty si ma sklamala, Leona Lannister!" skríkol na ňu tento raz on a povolil uzdu svojím emóciám a vykričal jej veci, ktoré sa stali dávno a predsa len ho ťažili na duši. „Sklamala si ma, keď si sa vyspala s takým chudákom ako je Sandor Clegane! Vieš čo? Som rád, že je mŕtvy!"

Dopad týchto slov bol naozaj ťažký. Tyrion si uvedomil až po pár sekundách, čo povedal. Vedel to už dlhšie, že Clegana Brienne z Tarthu zabila, povedal mu to Varys. A rozhodol sa, že to Leone nepovie. Aspoň nie, kým na to nenájde vhodnú chvíľu a kým si nebude istý, že to už Leone bude jedno. Ale teraz sa preriekol.

„Čože?" Vyvalila na neho oči.

„Počula si," povedal, ale už nekričal. „Je mŕtvy. Zabila ho Brienne z Tarthu. Clegane uniesol Aryu Stark a keď na nich lady Brienne narazila, chcela Aryu zachrániť, pretože zložila sľub jej matke, že sa postará o jej dcéry. Clegane jej v tom chcel zabrániť a ona ho zabila v čestnom súboji..."

„Je mŕtvy," zopakovala Leona akosi neprítomne, pred očami sa jej zvláštne zahmlelo.

„Áno a nemrzí ma to! Som šťastný, že je mŕtvy a už nikdy sa ťa nedotkne! Ty ostaneš s Mormontom, hoci ani ten nestojí za veľa, ale rozhodne je ťa viac hodný ako ten sráč!" Mračil sa na ňu otec. „Skús sa už upokojiť, prosím ťa."

„Si šťastný...," šepla neprítomne.

„Leona..."

„Nechaj ma, otec." Precitla a zotrela si slzu, ktorá jej tiekla po líci. „Nechaj ma, prosím."

„Ako si praješ," prikývol. „A ver mi, urobil som to všetko pre nás."

„Nie, neverím ti," pokrútila hlavou. „Chcem byť sama, počuješ?!" skríkla na neho.

Pravdepodobne sa s ňou už ďalej nechcel hádať, tak radšej odišiel. Zrejme chcel počkať, kedy sa upokojí, aby sa s ňou mohol rozumne porozprávať o Casterlyho skale.

Leona klesla do piesku pri skale a rozplakala sa ako malé dieťa.

Nemohla uveriť, že otec vedel takú dôležitú informáciu a nepovedal jej to. A nemohla uveriť tomu, že je Sandor Clegane mŕtvy a že by ho dostala žena. Na Brienne z Tarthu si matne pamätala, pretože priviedla jej strýka Jaimeho do Kráľovho prístavu, po tom čo bol v zajatí Starkovcov. Stále však nedokázala pochopiť, akoby táto žena mohla zabiť muža, akým bol Clegane. Veď ho videla s mečom i s dýkou. Dokonca vedela, že by bol schopný zabíjať aj holými rukami. Videla, ako zabíjal ľudí bez mihnutia oka. Tak, čo sa, do riti, stalo?

Leona cítila nesmiernu bolesť. Cítila, ako sa jej srdce láme na kúsky, pretože hoci sa to snažila v sebe vždy potlačiť, pretože zastávala názor, že láska je pre bláznov, jej srdce to dávno vedelo, hoci si to rozum nechcel uvedomiť.

Milovala ho.

A teraz trpela, keď sa dozvedela, že zomrel. Že márne čakala na to, kedy príde, že ju zachráni a že ju bude chrániť do konca života pred jej nepriateľmi.

Nepríde a neochráni ju, pretože je mŕtvy.

Mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy!

Ocitla sa v akejsi zvláštne samote. Všetko ju bolelo.

Brienne z Tarthu ani len netušila, čoho sa dopustila. Aký veľký dlh si vyrobila u lady Leony Lannister.

Lannistrovci totižto vždy platia svoje dlhy. 

Pozn. autorky:

Tyrion veľmi sklamal Leonu tým, že dopustil, aby Dany dostala Casterlyho skalu ... a potom jej samozrejme rovno vykričal, čo sa stalo so Sandorom :( ani on, ani Varys nepoznajú pravdu, že v skutočnosti žije, takže budú mať tiež šok, keď ho stretnú :D a myslím, že ani jeden z nich sa nepoteší.