29. Kapitola
„Chcem, aby si tu zostala!" Tyrion vošiel do komnát Leony a celkom vážne sa na ňu pozrel. „Sú tu otrokári, nechcem, aby si bola pritom, keď budeme vyjednávať."
„Fajn," prikývla Leona, ktorá ani nemala v pláne sa do niečo zapájať. Videla z balkóna, ako otrokári pália lode Kráľovnej Meereenu a nebol to pekný pohľad. Tie lode ich mali zaviesť domov do Siedmych kráľovstiev. To bolo naozaj zlé.
„Všetko dobre dopadne, budeme vyjednávať. Idem za Daenerys," povedal jej otec a potom odišiel z jej komnát.
Leona sa pobrala znova na balkón, aby videla na more a lode, ktoré boli v plameňoch. Hľadela na to niekoľko minút, keď sa ozval veľký rev a ona ich prvýkrát v živote videla.
Draky.
Neboli ani zďaleka také ako ich opisovala knihy. Boli ďaleko úžasnejšie a fascinujúcejšie. Leona v nemom úžase hľadela na tri draky, ktoré chrlili oheň na lode otrokárov a nemohla uveriť tomu, že sú naozaj skutočné. Zdali sa jej nádherne, ani trochu desivé. Úplne však rozumela tomu, prečo majú ľudia pred drakmi rešpekt. Mali veľké šupinaté krídla, dlhé mohutné krky a oheň, ktorý im šľahal z veľkých papúľ pálil všetko, čo mal na dosah. Otrokári sa snažili utiecť, ale utekať pred drakmi bolo nereálne.
Potom si všimla, že na tom najväčšom z nich, čiernom drakovi, letela samotná Daenerys. Rozmýšľala aké asi je letieť na drakovi a uvažovala nad tým, že sa na to Daenerys spýta. Naozaj ju to zaujímalo.
Meereen bojoval. Nielen draci a kráľovná, ale počula v diaľke aj zvuk kopýt. To Dothrakovia a Druhí synovia bojovali po boku kráľovnej proti otrokárom a tiež Synom Harpye. Všade bolo počuť krik, videla horieť lode, ale aj ľudí. Lode čoskoro zobralo more. A draky tam lietali a pálili, všetko čo súviselo s otrokármi.
„Takže toto je koniec otrokárstva?" spýtala sa Leona o niečo neskôr, keď jej otec prišiel povedať, že všetko naozaj dobre dopadlo a kráľovná Daenerys znova vyhrala presne tak, ako si zaumienila.
„Áno, už sa tento záliv viac nevolá Záliv otrokárov, ale Záliv drakov," prikývol Tyrion.
„Asi chcem mať draka," usmiala sa Leona.
„Och, to by sa aj mne páčilo," opätoval jej otec úsmev. „Veď vieš, už ako malý som chcel mať draka."
„Kedy pôjdeme domov? Všimla som si, že nie všetky lode boli spálené a okrem toho som počula, že priplávali na pomoc lode zo Železných ostrovov," pýtala sa svojho otca Leona a duchu kalkulovala, že by to mohlo stačiť na presun do Západozeme.
„Už čoskoro, láska moja," prisľúbil jej otec. „A áno, počula si dobre. Yara Greyjoy zo Železných ostrovov sa pridala k našej kráľovnej, potrebuje od nej pomoc, pretože Železné ostrovy prebral jej strýko Euron a vyhlásil sa kráľom. Poskytla nám sto lodí, ak jej pomôžeme."
Leona prikývla. Nezaujímala ju Yara Greyjoy, ani železné loďstvo, ani ďalší králi, či kráľovné, hoci veľmi dúfala, že sa už čoskoro na tých lodiach poberú späť do Západozeme.
Kiežby to už bolo čoskoro.
***
Ubehlo pár dní, kedy sa už všetci v Meereene pripravovali na návrat do Siedmych kráľovstiev. Leona už bola zbalená niekoľko hodín, keď ju navštívil lord Varys, aby jej zvestoval novinky. Bol to už akýsi ich zvyk. Leona vždy chcela vedieť o tom, čo sa deje v Západozemi.
„Tvoja priateľka Sansa Stark, moja krásna lady, je už znova na Zimohrade. Ramsey Bolton je po smrti. Zimohrad znova patrí rodine Starkovcov," vravela jej Varys. „Jon Snow vďaka rytierom z Údolia vyhral bitku, ktorú nazývajú Bitkou bastardov. Avšak umrel pri nej jeden z bratov lady Sansy, Rickon Stark."
„Dôležité je, že im znova patrí Zimohrad. Sansa sa veľmi túžila vrátiť domov. A správy o jej sestre? O Aryi?"
„Žiadne, moja lady."
„A čo súd Cersei?"
„Nekonal sa," odvetil jej Varys. „Cersei sa porátala s celou náboženskou sektou. Využila dračí oheň a celé Baeolorove septum vybuchlo, so všetkými predstaviteľmi cirkvi, ale aj s kráľovnou Margaery, serom Lorasom a Maceom Tyrellom."
„Čože?" Leona šokovane hľadela na lorda Varysa. Vedela, že Cersei len tak nedaruje náboženským fanatikom to, čo jej urobili. Ako ju nahú nechali kráčať uličkou hanby. Toto však naozaj nečakala. Celé krásne septum, doména Kráľovho prístavu, vybuchlo. A s ním viac menej aj vyhynul rod Tyrellov. Predstavila si, ako sa asi musí cítiť stará pani lady Olenna Tyrell, keď prišla vinou Cersei o syna, i obe vnúčatá. Predpokladala, čo sa udeje, ale o tom nechcela rozprávať s Varysom. „Tak tomu nemôžem uveriť. Cersei sa musela zblázniť, že urobila niečo také...!"
„Ešte jedna nepekná správa, moja lady."
„Aká?"
„Kráľ Tommen, tvoj bratranec, je už tiež po smrti. Vyskočil z okna, keď videl, čo sa stalo. Zrejme ho zarmútila správa o smrti kráľovnej Margaery," oznámil jej ďalšiu smutnú správu.
„Bol to len chlapec," šepla Leona smutne. „Čo bude teraz? Cersei sa vyhlási za kráľovnú?"
„Pravdepodobne áno, moja krásna lady."
„Akoby aj nie," prikývla Leona. „Koniec koncov sa jej podarilo to, čo sa starému otcovi nepodarilo nikdy. Usadne na Železný trón. Ale na ako dlho? Dokedy ju tam Daenerys z rodu Targaryenov nechá sedieť?"
***
„Počula som, že tu zostávaš?" Leona sa prechádzala po nádvorí Meereenu, keď stretla Daaria Naharisa a mala ešte pred odchodom chuť sa trocha pobaviť na jeho účet. Koniec koncov, doteraz sa vždy on bavil na ten jej. „Druhí synovia ostávajú chrániť Meereen a Záliv drakov, však?"
„Počula si dobre, lady," prikývol sklesnuto.
„To je ale smutné, že nemôžeš ísť s ňou," riekla Leona, ale mierne sa uškrnula.
„Vidím, že sa bavíš."
„Aj ty si sa bavil," odvetila mu a podišla k nemu bližšie.
„Ospravedlňujem sa ti, moja lady," povedal úprimne. „Západozem neuvidím. Tak o tom rozhodla kráľovná a ja počúvnem, čo odo mňa žiada."
„Miluješ ju."
„Áno."
„A nie si jediný," povedala trocha trpko, keď si pomyslela na Joraha. „Ver mi, Daario Naharis, kráľom Siedmych kráľovstiev by si nechcel byť. Nikdy by sa za teba nevydala. Zabudni na ňu. Nájdi si inú, alebo iné."
„Naozaj si myslíš, že môže niekto prísť po Matke drakov?"
„Mnohé," povedala. „Ale zrejme asi ani jedna nebude ako ona. To už tak býva."
„Ty o tom niečo vieš, lady Mormont?" uškrnul sa Daario.
„Nie," pokrútila hlavou, aj keď to nebola pravda. Na okamih pomyslela na to, že aj ona sa snažila nájsť s iným mužom niečo, čo nenašla, lebo doteraz myslela na iného.
Daario prerušil ticho, ktoré medzi nimi na chvíľku vzniklo. „Máš nejaké správy o svojom manželovi?"
„Žiadne," pokrútila hlavou.
„Možno ťa tu bude hľadať."
„Uvidíme, čo bude," riekla a potom mu položila ruku na rameno. „Je mi aj celkom ľúto, že s nami nemôžeš ísť. Celkom som si ťa obľúbila."
„Zbohom, lady," usmial sa na ňu.
„Nech sa ti darí, Daario Naharis," prikývla a potom mu venovala bozk na líce. Na okamih sa ich pohľady stretli a Daariovi sa v očiach zvláštne zalesklo, ale potom ten moment prešiel, rovnako ako prišiel.
Lady Leona od neho odstúpila a on sa jej uklonil. Otočila sa a pobrala sa späť do svojich komnát, aby dobalila svoje posledné veci pred cestou domov.
„Takže teraz si pobočník Daenerys?" spýtala sa, keď vo svojich komnatách našla svojho otca s čašou vína a s novou brošňou napichnutou vo veste.
„Áno."
„Dúfam, že sa bude dariť lepšie, ako keď si bol pobočník Joffreyho," riekla. „A starý otec by bol hrdý," dodala uštipačne, keď sa na ňu zamračil už po prvej poznámke. Potom k nemu podišla, vzala mu čašu s vínom. „Na teba!" zvolala a odpila si.
„Ďakujem, drahá," prikývol a vzal si čašu späť. „Predpokladám, že Varys ti povedal, čo sa udialo v Kráľovom prístave."
„Cersei je šialená," zhodnotila Leona. „Cersei prvá svojho mena, kráľovná prvých ľudí a Andalov, protektorka ríše a bla, bla, bla..."
„Ideme domov, Leona, ako som ti sľúbil," povedal jej, keď k nej podišiel a chytil ju za ruky.
„Ideme na Dračí kameň, nie úplne domov," opravila ho, ale stisla jeho ruky v tých svojich. „Ale aj tak som rada. Už, aby sme boli za Úzkym morom. Už, aby sme boli opäť v Siedmych kráľovstvách!"
***
Leona hľadela na targaryenskú zástavu lode (čierna zástava s erbom červeného draka s tromi hlavami), potom sa naklonila a pozrela sa na more. Meereen sa vzďaľoval, Sedem kráľovstiev sa blížilo.
Návrat domov sa blížil.
Niekoľko stovák lodí sa blížilo k Dračiemu kameňu, jedinej pevnosti Siedmych kráľovstiev, ktorá bola bez ochrancu, po smrti Stannisa Baratheona. Cez Úzke more po boku kráľovnej Daenerys prichádzali i Dothrakovi a Nepoškvrnení. Samozrejme sa vracali aj ľudia zo Železných ostrovov, ktorí prišli kráľovnej na pomoc na čele s Yarou Greyjov a jej bratom Theonom.
More bolo tmavé.
Nad hlavou jej preleteli traja draci a ona zase ostala v nemom úžase ako vždy, keď ich videla.
„O chvíľku si znova doma, moja krásna lady," položil jej lord Varys na rameno ruku.
„Už sa neviem dočkať," odvetila mu Leona a pohľadom znova sledovala draky. Doteraz nemohla uveriť, že sú skutočné. Stále ju nesmierne fascinovali. Teraz ju však fascinoval aj pocit, že o chvíľku bude opäť v Západozemi.
Domov bol už tak blízko.
„Stále nevieš žiadne správy o ňom?" Šepotom sa spýtala lorda Varysa. Pretože návrat domov jej pripomínal ešte viac Sandora Clegana.
„Nie, lady, nemám," odvetil jej Varys. „Zľahla sa po ňom zem."
Nesmieš byť mŕtvy, pomyslela si Leona, keď sa znova naklonila z lode a hľadela na tmavé more. Sľúbil si mi, že zabiješ každého, kto mi ublíži. A ja mám už celý zoznam.
Pozn. autorky:
Konečne sa Leona vracia do Západozeme :) a Sandor sa môže tešiť na nový zoznam :D haha.
Pôvodne som chcela dať kapitolu včera, ale dnes to je lepší nápad :) keďže mám narodky, tak tu máte odo mňa darček ... aj keď sa tam nič extra nestalo :D ale už čoskoro možno áno. Priznám sa, že som už v písaní za Long Night a trochu som sa zasekla, to sa mi bežne deje, keď moja obľúbená poviedka prichádza ku svojmu koncu a ja nie, a nie ju dopísať :D ale určite to do konca (uvidíme akého) dotiahnem a vy sa nemusíte báť, že to tu bude stagnovať, pretože mám v zásobe dosť veľa kapitol. Len sa teraz venujem aj vlastnému príbehu, ktorý som nedávno vymyslela, ale oba sú mojou prioritou :)
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro