„Kde sú vôbec tí draci?" spýtala sa Leona Tyriona pár dní potom, čo sa Matka drakov vrátila do Meereenu. Leona sa dozvedela, že je držali Dothrakovia, ktorí ju chceli nechať v kláštore, kde dožívali všetky ženy Khalov vo Vaes Dothrak . Daenerys však upálila nevhodných Khalov a zvyšok Dothrakov si podmanila. Teraz boli ochotní ju nasledovať a po prvý raz prekročiť aj Úzke more, aby jej pomohli získať Železný trón, rovnako ako Nepoškvrnení, bývali otroci z Astaporu.

Leone sa veľmi nepáčila predstava, že by sa táto armáda mala dosť do Západozeme. Dothrakovia boli barbari, nemali žiadne hygienické návyky, jedli rukami, podľa nej vôbec do jej zeme nepatrili. A rovnako to bolo s Nepoškvrnenými, ktorí podľa jej názoru boli iba strojom na zabíjanie.

„Dvaja sú stále uväznení dole pod pyramídou," odvetil jej Tyrion. „A Drogon tu niekde lieta. Nevidela si ho?"

„Nie a ty si ho videl?"

„Nie, ale videl som tých dvoch. Sú naozaj veľkí. A mocní, tak ako som si ich predstavoval. Keď som bol dieťa, vždy som chcel draka," pousmial sa.

„Vážne si myslíš, že by mala sedieť na Železnom tróne?" spýtala sa ho Leona a vzala si hrozno z taniera. Odtrhla jednu bobuľu a dala si ju do úst. „Veríš jej? A tej jej armáde otrokov a chudákov?"

„Naša krajina potrebuje spravodlivého vládcu, niekoho, kto myslí na ľudí a nielen na seba a zlato," riekol jej otec. „Daenerys na nich myslí. Oslobodila otrokov v zálive, i Dothrakov od ich vodcov."

„Lenže otrokári sa búria," pokrútila hlavou Leona. „Čo ak sa proti nej budú búriť naše rody?"

„Daenerys si ich získa, nie všetkých, ale získa si ich," povedal jej Tyrion presvedčene. „Nemusíš ju mať rada a dobre viem, prečo ju rada nemáš, ale ona je naozaj nádej pre ľudí v Siedmych kráľovstvá, levica moja."

„Veľa adeptov už ani nie je. Varys mi povedal, že Stannis je mŕtvy už niekoľko týždňov. A tiež mi povedal, čo sa práve deje v Kráľovom prístave. Prebral to tam Najvyšší vrabčiak so svojou cirkvou a uväznil sera Lorasa i Margaery Tyrell za ich hriechy do temnice. A to isté urobili aj Cersei. Tá sa vraj vykúpila, keď prešla nahá od Baelorovho septa až po Červenú baštu. Nechutné! Hanba!"

„Vidím, že Varys a ty vediete dlhé rozhovory," zhodnotil Tyrion a neznelo to prekvapene.

„Cersei teraz isto plánuje pomstu voči Najvyššiemu vrabčiakovi a jeho nasledovníkom. Varys vravel, že ju ešte čaká súd, rovnako ako Lorasa, toho mi je aj celkom ľúto," riekla Leona.

„Vidím, že aj dobre poznáš svoju tetu."

„Strávila som v Kráľovom prístave pár mesiacov. Poznám ju," odvetila mu Leona a ponúkla mu zo svojho hrozna. Tyrion si vzal a zapil to vínom. „Nezastaví sa, kým nezničí všetkých svojich nepriateľov. I teba, i mňa."

„Ale my jej to nedovolíme," ubezpečil ju otec.

„Chcem vidieť draky," zmenila Leona tému.

„Dočkáš sa," odvetil jej. „Stále si mi nepovedala, ako to dopadlo medzi tebou a Mormontom, hm?"

„Už som ti povedala, že išiel hľadať liek na šedý lupus," odvetila mu Leona a nepozrela sa otcovi do očí. Čo mu asi tak mala povedať? Že urobila chybu, keď sa za neho vydala? Že v skutočnosti stále myslí na iného muža? Že sa dokonca zamyslela nad tým, že by jej nevadilo, keby Jorah liek nenašiel a jeho smrťou by sa skončilo ich manželstvo?

Leona svojho otca milovala, ale nemohol vedieť všetko. Zrejme by sa mu to ani nepáčilo. Horšie bolo, že tu nebol nik, komu by sa mohla zdôveriť. Ale na to si za celý svoj život zvykla. V podstate nikdy nemala priateľku, alebo dôverníčku. Cestu si našla iba k Sanse Stark, ale ani tej nepovedala všetko o sebe a svojich pocitoch. Ani nevedela, či boli skutočné kamarátky.

„Mrzí ma, že sa to stalo mojou vinou," riekol jej otec.

„Keby ťa nebol uniesol, nemuseli by ste niečomu takému čeliť," povedala Leona, ktorá vôbec za to svojho otca nevinila. „Nechcem sa o tom rozprávať, otec."

„Nemiluješ ho," poznamenal.

„Ale áno."

„To nebola otázka, levica moja," usmial sa na ňu Tyrion. „Poznám ťa a viem to. Ak nájde liek a vráti sa, vymyslím spôsob, ako to manželstvo zrušiť."

„A čo bude potom? Nájdeš mi vhodného lorda, alebo rytiera?"

„Potom sa uvidí, srdiečko. Už som ti povedal, že si prajem, aby si bola šťastná."

„Šťastná budem doma na Skale," odvetila mu Leona. „S tebou."

„Sľubujem, že jedného dňa tam pôjdeme," prikývol Tyrion a dopil zvyšok vína, ktoré bolo v čaši na stole. „Idem po ďalšie víno." Dodal.

Leona za ním smutne hľadela. Nebola si istá, či ju chce nasledovať domov na Casterlyho skalu. Pre neho bol domovom vždy viac Kráľov prístav, v ktorom určite ostane ako radca Matky drakov, keď usadne na Železný trón.

***

Sandor blúdil lesom a hľadal tých kreténov, čo vyvraždili ľudí, ktorí stavali septum. Odniekiaľ začul akési hlasy, tak sa pobral tým smerom. Sekeru držal v ruke, keď došiel medzi stromy, kde videl visieť trojicu mužov, ktorú ešte cez deň videl motať sa okolo lúky. Prekvapilo ho, že tam videl aj ďalších idiotov z Bratstva, ktorí ich tam očividne povesili. Muži ešte žili.

Potom sa k nemu otočil starý známy, ktorý si ho ihneď všimol. „Clegane! Čo tu, sakra, robíš?" spýtal sa ho Beric Dondarrion, s ktorým sa stretol pred týždňami v boji. Sandorovi to prišlo ako večnosť, čo ho poslal na druhý svet a prekliaty Thoros z Mýru ho znova vrátil späť, lebo si to tak prial ich zasraný Pán svetla.

„Idem po nich!" odsekol Sandor. „A vy?"

„Ideme ich obesiť," odvetil mu Thoros z Mýru, ktorý tam bol samozrejme tiež.

„Máte konkrétny dôvod?"

„Patria k nám," povedal Beric a premeriaval si ho pohľadom. „Respektíve patrili. Napadli neďaleké septum a zabili dedinčanov. Prečo ich chceš ty?"

„Ten istý dôvod," odvetil im Sandor. „Staval som septum s nimi. Zabili môjho priateľa."

„Ty máš priateľov?" uškrnul sa Thoros.

„Teraz už nie," odsekol mu Sandor. „Sú moji!" zvolal a pobral sa bližšie, pričom v ruke zvieral sekeru, ktorou mal v pláne preťať ich napoly. Bude to lepšia smrť ako obesenie, to si bol istý.

Beric Dondarrion mu však vošiel do cesty. „Tí muži pošpinili dobré meno Bratstva."

„Do čerta s tým, sú moji!" Mračil sa na neho Sandor. „Už som ťa raz zabil, Dondarrion a rád to urobím znovu!"

„Môžeš mať jedného z nich," navrhol Dondarrion.

„Dvoch!"

Dondarrion napokon prikývol a tak Sandor pristúpil k mužom, zodvihol svoju sekeru a chcel sa zahnať po prvom, ale Thoros z Mýru mu ju chytil. „Nie, nie, nie! Obesíme ich!"

„Obesíme? Veď to umrú behom chvíľky," nesúhlasil Sandor a krútil nad nimi hlavou. „Kde v tom vidíš nejaký trest?"

„Zomrú."

„To raz my všetci," riekol Sandor a potom ukázal na Dondarriona. „S výnimkou jeho," uškrnul sa a potom sa obrátil späť na odsúdených mužov. „Jedného z nich chcem vykuchať."

„Nie," nesúhlasil Dondarrion. „Dostal si dvoch z troch s ohľadom na tvoju stratu. To je od nás veľkorysé."

„Ste slabosi," povzdychol si Sandor a hodil sekeru na zem. Potom sa pozrel na chlapov a rozprával ďalej. „Boli časy, kedy by som vás zabil, aby som mohol týchto troch vykuchať."

„Starneš Clegane," uškrnul sa Thoros.

„Tento nezostarne!" Opätoval mu úškrn Sandor a potom skopol drevený trám, na ktorom stál jeden z mužov, ktorých išli obesiť. V sekunde bolo po ňom. A to isté urobil o chvíľku s ďalším.

Nakoniec Dondarrion povesil posledného.

Traja muži tam mŕtvi viseli a Sandor jednému z nich vzal čižmy, pretože tie jeho boli už celkom rozpadnuté. Obul sa a pozrel sa na Bratstvo. „Máte niečo na jedenie?"

Prikývli a kúsok od toho miesta si založili oheň a usadili sa okolo neho. Upiekli si zajace, ktoré stiahli z kože.

„Chutí ti to?" spýtal sa Thoros.

„Radšej by som kura," povedal Sandor, ale svoju porciu bez problémov zjedol, pretože bol už veľmi hladný.

„Mal by si sa k nám pridať. Hodil by si sa," riekol mu Dondarrion a podal mu čutoru s vínom.

„Už som to skúšal, nefungovalo to," mykol plecami a odpil si poriadny dúšok.

„Clegane, sme tu z nejakého dôvodu," vravel Thoros vážne tie svoje náboženské sračky. „Pán svetla drží Berica pri živote z nejakého dôvodu. Večne opitému kňazovi zveril schopnosť ho vracať a to tiež z nejakého dôvodu. Sme súčasťou niečoho väčšieho ako sme my sami."

No áno, tieto sračky už počul. „Veľa hrôz na tomto svete sa deje pre niečo väčšie ako sme my," odvetil mu Sandor a potom sa postavil, aby sa mohol ísť vyčúrať. Po ceste podal čutoru Thorosovi.

Dondarrion však pokračoval v presviedčaní. „Na Severe sa zdvíha vietor."

„A vy sa chystáte ho zastaviť?"

„Potrebujeme pomoc dobrých chlapov."

„Keď si ma videl naposledy, chcel si ma zabiť."

„Je to tak, ale Pán svetla ti dal moc, aby si ma porazil," pokračoval Dondarrion. „Prečo?"

Sandor si zaviazal späť nohavice a vrátil sa k ohňu. Ironicky sa zasmial. „Porazil som ťa preto, lebo som lepší ako ty! Bol som lepší aj predtým, ako si začal trepať o Pánovi svetla! A aj teraz som lepší ako ty!"

„Si bojovník! Ako bojovník si sa narodil. Stále ale môžeš urobiť viac dobrého, ako toho zlého, čo si napáchal, Clegane. Ešte pre teba nie je neskoro!"

Prečo mu to neustále rozprávali? Neodpovedal, ale premýšľal. Sám ostať nechcel. Možno by sa naozaj k ním mal pridať a ísť s nimi na Sever. Aj tak nemá iný cieľ. Niežeby nezvažoval, že by išiel do panstva svojho brata, aby ho zabil, alebo aby zistil, čo sa stalo s lady Leonou. Ale na to už bolo neskoro. Ak ju Gregor dostal, určite už stihol pošliapať všetko, čo kedy cítila. Alebo ju už dávno zabil, lebo sa jej nabažil.

Nechcel to vedieť. Radšej dúfal, že ešte žila a to niekde ďaleko od jeho brata.

„Urob to pre ňu," povedal Dondarrion.

„O čom to zase táraš?" odsekol mu Sandor, ktorého vytrhol z myšlienok. Pozrel sa na Dondarriona a vykryvil úsmev. „Stále iba táraš!"

„O Zmokovej dcére," odvetil namiesto Dondarriona Thoros. „Počuli sme o tom, o nej, o tebe..."

„Do toho vás hovno," odsekol im znova. Ale potom im predsa len položil otázku. „Počuli ste o nej niečo?"

„Nie," pokrútil Dondarrion hlavou. „Sme ďaleko od Kráľovho prístavu. O tvojej lady sme nič nepočuli."

„Nie je to moja lady," zamračil sa Clegane a nemienil sa s nimi o nej rozprávať. Nechcel sa o nej rozprávať s nikým. Dokonca ani v duchu sám so sebou. Prečo ani po toľkej dobe nezabudol na pár pekných chvíľ s ňou?

„Počuli sme niečo iné," zasmial sa Dondarrion. „Nedivíme sa ti, Clegane, vraj je naozaj krásna. Ale povedz nám, čo na tebe mohla vidieť?"

„To by si sa musel spýtať jej!"

„Ak ju niekedy stretnem, rád sa jej na to opýtam," uškrnul sa Dondarrion. „Ak mi to dovolíš a nezabiješ ma predtým, ako jej položím otázku."

„Naser si!"

„Ľudia toho veľa hovoria," pokračoval Dondarrion a očividne si užíval ako ho vytáča. „Hlavne o krásnych ženách. Má naozaj také pekné kozy, ako hovoria?"

„Choď do riti, Dondarrion!" odsekol mu znova Sandor. Ľudia mohli hovoriť kadečo, ale v skutočnosti bol jediný, kto jej prsia videl. Tých ostatných zabil. Dobre, ak nerátal jej komorné, ale tie sa nerátali. Ľudia však v tomto prípade hovorili pravdu, ale to tí idioti vedieť nemuseli.

„Takže má." Vyčítal z jeho reakcie Dondarrion a Thoros sa zasmial.

„Najkrajšie v celej Západozemi! Stačí ti to ako odpoveď?" Oboril sa na neho Sandor a myslel na jej prsia, ktoré mu vždy dokonalo padli do rúk.

„Nemusíš sa hneď hnevať. Chceli sme sa len porozprávať. Na rozdiel od teba, sme už dávno neboli so ženami," vravel Dondarrion. „A už vôbec nie je s vplyvnými lady. Ale ak o svojej láske hovoriť nechceš, čo už s tebou."

„Nie je to moja láska!"

„Skutočne? Čertíš sa pre pár nevinných otázok, no neviem, neviem, Clegane, podľa mňa ju miluješ. Čo je vážne zvláštne vzhľadom na fakt, aký človek ty si!"

„Och, naser si, Dondarrion. Sklapni už, lebo ťa vykuchám znova, aby ťa tento," vravel a ukázal na Thorosa. „Mohol znova priviesť späť!"

Obaja sa zasmiali, ale ďalšie otázky o lady Leone našťastie nedostal. Chvíľku hľadel do ohňa a premýšľal opäť nad ňou. Naozaj bola jediným potešením v jeho živote. Byť s ňou bolo dokonca lepšie ako zabíjanie, alebo pitie vína. Pretože s ňou to bolo skutočné. Nebral si ju na silu, ako iné ženy kedysi. A žiadna iná ani nebola taká krásna ako ona.

Chýbala mu.

Strašne mu chýbala.

Ale nie, nemiloval ju. Toho schopný jednoducho nebol.

„Do riti!" zanadával a hodil kúsok dreva do ohňa.

„Čo?" spýtal sa ho Dondarrion.

„Nič!" odsekol mu znova Sandor.

„Možno na teba stále niekde čaká," povedal mu ten sprostý kňaz, akoby mu čítal myšlienky. „Ale čo bude potom?"

„Nič," zamračil sa na neho. „Čo by asi tak mohlo byť?"

„To je pravda. Ľudia ako ty nemajú šťastné konce s ľuďmi, ako je ona," prikývol Thoros. „Aspoň nie v Siedmych kráľovstvách. Svet je však veľký, Clegane."   

Pozn. autorky:

Musím sa priznať, že ma vždy bavilo to priateľstvo (ak to tak môžem nazvať, ale podľa mňa áno) medzi Sandrom, Bericom a Thorosom :) strašne boli všetci vtipní spolu a teraz sú ešte viac, lebo si z neho môžu uťahovať skrz Leonu :D a posledné Thorosove vety v tejto kapitole proste ľúbim  <3 tak dúfam, že aj Vám sa to páčilo.

Inak veľmi pekne ďakujem za viac ako 2k prečítaní a už vyše 400 hviezdičiek :)