Leonina cesta do Meereenu nebola už ani trochu zaujímavá. Varys jej ešte porozprával o nejakých udalostiach z Kráľovho prístavu, ale sotva ho počúvala, pretože nešlo o nič zaujímavé. Leonu nebavila politika a podobné veci. V podstate jej bolo aj jedno, kto sedel na Železnom tróne. Chcela ísť domov so svojím otcom a žiť. Ale teraz bola míle od svojho domova a dúfala, že stihnú s Varysom prísť do Meereenu včas, aby zachránili Tyriona, keby sa ho Daenerys Targaryen rozhodla zabiť.

Netušila, že Tyrionova cesta do Meereenu po boku Joraha Mormonta bola ďaleko náročnejšia. Keď sa plavili cez starú Valýriu, napadli ich kamenní ľudia. Našťastie sa Mormontovi podarilo Tyriona zachrániť, aj keď ho to možno bude stáť život. Jeden z kamenných ľudí sa ho dotkol a jemu sa teraz na ruke rozširoval šedý lupus, na ktorý doposiaľ nebol žiaden liek.

Potom ich zajali otrokári, ale keďže mal Tyrion dar reči, podarilo sa mu vyjednať s nimi. A nakoniec sa ocitli v bojových jamách, kde Jorah musel bojovať rovno pred očami kráľovnej Daenerys. Ale ona ho znova vyhnala, aj keď priniesol dar v podobe Tyriona Lannistra.

Nakoniec sa vrátil k otrokárom a chcel bojovať v najväčšej jame za prítomnosti celého Meereenu i kráľovnej Daenerys. Lenže sa tam strhol chaos, keď Synovia harpye napadali všetkých a chceli dostať hlavnej kráľovnú. Jorah jej v tej chvíli zachránil život, ale nakoniec im pomohol až jej drak Drogon a uniesol ju niekam preč.

A Meereen ostal bez kráľovnej.

„Otec?" Leona sa rozbehla za svojím otcom, keď ju Varys priviedol do pevnosti v Meereene. Tyrion sedel na schodoch spoločne s ďalšími dvoma mužmi, ktorých Leona dokonalo ignorovala, keď sa za ním rozbehla. A tiež aj ďalšieho muža a jednu ženu, ktorí stáli pri schodoch. Sadla si na schody a potom svojho otca objala.

„Leona, srdiečko!" Prekvapene jej opätoval objatie a pobozkal ju do vlasov.

„Si v poriadku!" Vydýchla. „Počula som, čo sa stalo v bojových jamách. Vďaka Bohom, že si v poriadku!"

„Aj ty si v poriadku? Ako si sa sem dostala?"

„Lord Varys," šepla.

„Ako dobre, ako dobre, že si znova so mnou, láska moja." Tyrion sa k nej nahol a znova ju objal. „Levica moja, toľko si mi chýbala."

„Aj ty mne, otec," prikývla Leona a silno ho držala za ruku.

„To vážne? Ty máš dcéru?" spýtal sa jeden z mužov, čo sedel na schodoch. Mal dlhé čierne vlasy, prenikavé tmavé oči. Bol vysoký a vyzeral ako bojovník. Za iných okolností by možno Leona o ňom chcela vedieť viac, keď si všimla meč zapásaný na jeho opasku a tiež dýku.

„Áno, to mám," odvetil mu Tyrion hrdo.

„Na teba je priveľmi krásna," povedal muž pobavene.

Leona sa postavila zo schodov a zamračene na neho pozrela. „Ak to bola lichôtka, nevyšla ti."

„Samozrejme, že to bola lichôtka, si veľmi krásna, lady Lannister," uškrnul sa na ňu. „Som Daario Naharis," predstavil sa jej.

„Leona," riekla a zišla dva schody smerom k nemu. Tiež sa na neho uškrnula. „Mal by si sa naučiť ako správne hovoriť žene lichôtky."

„Nechcel som ťa uraziť, lady," odvetil jej, podišiel k nej, vzal jej ruku do svojej a potom si ju priložil k ústam. Pobozkal jej ju. „Keď sa vrátim zo svojej cesty, rád to napravím."

„Nebudeš nič naprávať!" ozval sa muž, ktorý sedel na schodoch najnižšie. Postavil sa a Leona i Daario sa na neho pozreli. „Nie s ňou."

„Vážne a prečo nie?"

„Je to moja žena!" zvolal Jorah nahnevane.

„Čože?" Daario sa zasmial. „Kedy si sa oženil?"

„Do toho ťa nič," odsekol mu Jorah. „Mali by sme sa pripraviť na cestu."

„Akú cestu?" spýtala sa Leona.

„Musíme nájsť našu kráľovnú," odvetil jej Daario namiesto Joraha a uškrnul sa na neho. „Ja a túto rytier ju ideme nájsť a nechávame Meereen v rukách Nepoškvrnených na čele so Šedým červom, a Missandei, ktorá je jediná, komu naša kráľovná verí. A potom je tu tento cudzí trpaslík s jazvou na tvári. Pokúste sa prastarý a slávny Meereen nezničiť."

Leone reči tohto muža ani trochu nepáčili, hoci musela priznať, že je sympatický a naozaj vyzeral byť schopný bojovník. „Vidím, že si veľmi múdry," žmurkla na neho.

„A ja dúfam, že toľko nerozprávaš ako tvoj otec," žmurkol na ňu aj on.

„Rozprávam ešte viac..."

„Žiaľ, na to teraz nemám čas, lady," povedal jej Daario. „Poďme, Jorah Andal, nájdeme si dobre kone. Máme si toho po ceste toľko, čo povedať."

„Potrebujem chvíľku so svojou ženou," povedal mu Jorah a pozrel sa na Leonu.

„Pohnite si," odsekol Daario a potom odišiel. Veliteľ Nepoškvrnených a žena, ktorú Daario Naharis nazval Missandei odišli tiež. Tyrion sa zamračil na Joraha, ale nechal ich osamote.

„Leona," oslovil ju Jorah.

„Zrazu som tvoja žena? Ani nevieš, ako tebou opovrhujem," zamračila sa na neho. Pripravila si reč, ktorú mu chcela povedať. Celé tie dni počas cesty myslela iba na to, čo mu povie, keď ho znova stretne a teraz mala sucho v ústach a nevedela, čo povedať ďalej. „Uniesol si môjho otca, nechal si ma samú vo Volantise! Mal si v prvom rade v pláne predať mňa svojej kráľovnej!"

„Ale neurobil som to, pretože mi na tebe záleží, Leona," riekol jej. „Nuž nemal som sa s tebou oženiť, bola to chyba."

„Pretože miluješ ju, však?" spýtala sa ho a hľadela mu priamo do očí. Nebola si istá, či chce poznať odpoveď. Pravda by jej zrejme zlomila srdce, ale musela by sa s ňou naučiť žiť.

„Pravda je, že si mi do života vtrhla ako víchor. Mal som s tebou plán, to áno, mal som ho, ale nemohol som to urobiť, pretože mi na tebe začalo záležať. Nikdy by som ťa nemohol doviesť pred Daenerys, aby som sa vykúpil zo svojich hriechov pred ňou."

„Ale môjho otca áno..."

„A aj tak ma vyhnala," odvetil jej smutne.

„Zrejme si si to zaslúžil!"

„Áno, máš pravdu," prikývol Jorah.

Leona urobila krok k nemu. Nechcela sa pred ním ponižovať, ale nechcela, aby odišiel, keď sa znova stretli. Áno, ona ho v podstate zmanipulovala do svadby, ale chvíľky s ním, ktoré strávili vo Volantise jej rezonovali v mysli neustále. „Ostaň tu so mnou," šepla smerom k nemu.

„Nemôžem, lady," pokrútil hlavou. „Mrzí ma, čo som ti urobil. Mrzí ma, že som ťa zanechal samú vo Volantise a mrzí ma, že ťa opúšťam aj teraz. Ale musím pomôcť Daariovi nájsť kráľovnú. Potrebuje ma."

„On, či ona?"

„Obaja."

„A čo ja?"

„Viem, že mi nebudeš môcť odpustiť, Leona," povedal jej Jorah a natiahol k nej ruku, ale potom ju rýchlo spustil a odstúpil od nej. „Viem, že ťa znova nahnevám, ak teraz odídem. Ublížil som ti a zachoval som sa ako zbabelec. Je mi to veľmi ľúto. Ostaň tu, je tu tvoj otec, budete v bezpečí."

„Bezpečie," zasmiala sa Leona. „Čo ty vieš o mojom bezpečí? Môj starý otec je mŕtvy. Gregor Clegane pravdepodobne tiež. Mne už nič nehrozí..."

„To je dobre," prikývol Jorah.

Leona na neho smutne hľadela. Znova ju chcel opustiť, čím jej dokázal, že mu na nej nezáleží. Sklamalo ju to a to naozaj veľmi. Nevedela, koľko sklamaní od tohto muža ešte vydrží. Pretože aj jej záležalo na ňom, chcela ho mať pri sebe, nechcela, aby odišiel, keď sa znova stretli po toľkých dňoch odlúčenia. Bol predsa jej. Nechcela o neho deliť s kráľovnou, ktorú ani nepoznala. Už teraz Daenerys Targaryen z celej svojej duše nenávidela.

Opäť chcel odísť, opäť ju zanechával na cudzom mieste a ona mala chuť kričať, plakať, alebo udierať do vecí, ale nemohla to urobiť. Potláčala slzy, pretože pred ním nechcela plakať.

„Odpusť," šepol, poklonil sa jej a potom odišiel a nechal ju tam stáť samú. Ani sa jej nedotkol, znova jej nedal ani len bozk na rozlúčku. Nevedela, že tento raz mal veľký dôvod, prečo to neurobil. Ak by sa náhodou dotkla jeho ruky, mohol by ju nakaziť chorobou. O tom však skvostná lady Leona nemala ani poňatie.

Klesla na schody a keďže bola úplne sama, dovolila svojich slzám, aby jej tiekli po lícach.

Ďalší muž ju opustil. Jorah Mormont dokonca dvakrát a ani raz jej neponúkol možnosť, aby išla s ním.

Jej myšlienky teraz ovládol celkom iný muž. Ten jej aspoň dal tú možnosť, ale ona ňou pohrdla. Možno práve preto bola teraz tisíce míľ od svojho domova. Nešťastná, smutná a sklamaná.

„Mala som s tebou utiecť, Clegane," šepla a zavrela oči. Predstavovala si ako ju bozkával. Vždy tak vášnivo, akoby to malo byť naposledy. To jej chýbalo. Pri ňom sa cítila ako žena, ako veľmi chcená žena. O Clegana sa nikdy nemusela s nikým deliť. Patril jej celý. „Áno, to som mala urobiť. Kiežby som vedela vrátiť čas."

***

Joraha bolelo srdce, keď ju tam znova nechával. Prekvapilo ho, že prišla do Meereenu, ale neprekvapili ho jej výčitky. Dokonca čakal, že budú ešte horšie, ale lady Leone na ňom očividne záležalo viac, ako jemu na nej.

Nemohol tam s ňou zostať. Pravdepodobne potom, čo sa im s Daariom Naharisom podarí nájsť Daenerys, bude musieť aj tak odísť. Pozrel sa na svoju ruku. Už takmer celé predlaktie pokrýval šedý lupus. Šíril sa a keď napadne celé jeho telo, stane sa z neho kamenný človek, ako z tých, čo teraz obývali starú Valýriu.

Neexistoval na to liek, neexistovalo riešenie a práve preto nemohol lady Leone nič sľúbiť.

Znova ju sklamal, znova jej ublížil, ale veril, že je to silná žena. Predovšetkým ju nechával s jej otcom a na mieste, kde by jej nik nemusel skriviť ani vlas.

Spomenul si na otázku, ktorú mu dala ohľadom Daenerys. Keď sa ho spýtala, či ju miluje. Áno, naďalej obývala väčšinu jeho srdca. Miloval ju, bol jej oddaný, chcel jej slúžiť, byť po jej boku, keď dobyje Sedem kráľovstiev. Ale zároveň myslel na veľké oči lady Leony Lannister, na pohľad, akým sa vedela dívať, na jej útle telo, ktoré sa pod ním vedelo zvíjať od rozkoše. Ona tu bola, ona mu mohla do konca života ešte dať veľa lásky.

A on ju opustil. Druhýkrát.

Pohľad mu znova padol na zranenú ruku. Rýchlo ju prikryl a vydal sa smerom ku koňom, ktoré už osedlal Daario.

„Vážne to je tvoja žena?"

„Prečo ťa to prekvapuje?" spýtal sa ho Jorah a zamračil sa na neho. Neznášal toho chlapa. Nielen preto, že s ním Daenerys mala pomer, hoci ho poznala kratšie, ako jeho. Nemal ho rád aj za jeho hlúpe reči.

„Na teba je priveľmi pekná, rovnako ako je priveľmi pekná na to, že je dcéra toho zaprdeného trpaslíka," zasmial sa Daario, keď vyskočil na koňa. „Vyzerá byť veľmi vášnivá. Prekvapuje ma, že si nezomrel počas svadobnej noci."

Jorah tiež vyskočil na svojho koňa a popohnal ho dopredu. Urážka na jeho starší vek sa ho nijako zvlášť nedotkla. „Myslíš si, že keď si mladý, tak vydržíš viac?"

„Rozhodne," prikývol mladší muž.

„Ale chýbajú ti roky skúsenosti," odsekol mu Jorah.

„Opustil si ju," zhodnotil Daario. „Stále miluješ Daenerys, našu kráľovnú, aj keď si našiel veľmi schopnú náhradu za ňu."

„Ona nie je náhrada. Nie je," pokrútil Jorah hlavou.

„Tak poďme na našu záchranu akciu, nech sa čím skôr vrátime do Meereenu. Ja so svojou kráľovnou a ty za svojou krásnou, hoci očividne sklamanou, lady Mormont." Uškrnul sa na neho znova Daario. „Nesklam ju ešte viac, Jorah Andal."

Pozn. autorky:

Jorahova a Tyrionova cesta do Meereenu je okresaná dosť, ale nie je čas sa venovať všetkému, tak sa to proste deje ako v seriály, možno s tým, že Tyrion má väčšie nervy na Joraha. 

Každopádne sa Leona stretla konečne s otcom <3 a tiež aj s Jorahom a on ju zase opustil, no čo dodať. 

V písaní sa blížim ku kapitole 40, takže keďže ich mám toľko dopredu, uverejňovať budem častejšie, dúfam, že vám to takto vyhovuje. 

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a budem sa tešiť na prípadne komentáre :)