Jorah ráno hľadel na spiacu Leonu vo svojej posteli. Cítil sa zvláštne. Veľmi ho priťahovala a po toľkých rokoch bol konečne znova s nejakou ženou a mal chuť urobiť to znova.

Ale toto sa nemalo stať, hlavne nie s ňou. Potreboval ju pre svoje plány a dobre poznal sám seba, že ju nemôže len tak využívať. To nebol jeho štýl. A stále tu bola tá jej šialená podoba s jeho bývalou ženou.

Vedel iba jedno a to sa mu vôbec nepáčilo. Leona sa mu páčila a začínalo mu na nej záležať. Avšak túžba vrátiť sa k Daenerys bola stále silnejšia, rovnako ako láska k nej. Leona bola iba rozptýlenie. Okrem toho mu v podstate sama vliezla do postele a nebola taká nevinná, ako vyzerala.

Nedokázal jej odolať. Stačilo, keď sa na neho usmiala, keď si oblizla plné pery a mal čo robiť sám so sebou.

Som hlupák, pomyslel si. Zároveň však vedel, že skôr či neskôr by jej aj tak neodolal.

Keď sa Leona prebudila, stačilo, ako zaklipkala očami a pohodila dlhými vlasmi a on bol znova stratený.

Znova a znova sa mu dostávala pod kožu a takto prebiehali aj ich ďalšie dni, kedy sotva opustili posteľ. Síce sa zvyčajne aj rozprávali, ale nikdy nie o ničom dôležitom.

„Mali by sme ísť opäť niekam inam," povedal jej.

„Keď mne sa ani nechce. Von do tých ulíc," riekla. „Ak by sa tam znova rozprúdil taký chaos..."

„Odkiaľ máš tú jazvu na chrbte?" spýtal sa jej a pohladil ju po ruke.

„Napadol ma pes starého otca," odvetila mu. „Veľmi to bolelo. Starý otec dal potom toho psa zabiť."

„To ma mrzí."

„Bolo to dávno," zazívala.

„Prečo si tak zbledla v tej ulici?" Položil jej ďalšiu otázku.

Leona sa posadila na posteli a on mal dokonalý výhľad na jej nahé prsia. Všimla si to, mierne očervenela a potom siahla po deke a ľahla si späť k nemu. „Stalo sa to v Kráľovom prístave. Môj hlúpy bratranec vyprovokoval svoj ľud a na uliciach sa strhla mela. Všetci mi akosi zmizli z dohľadu a štyria muži ma prenasledovali do prázdnej ulice. Roztrhali mi šaty, chceli ma...," hlas sa jej zlomil. Jorah sa jej nič nepýtal, čakal, čo povie ďalej, ale už teraz pociťoval akýsi hnev na chlapov, čo jej to chceli urobiť. „Našťastie sa nič nestalo, pretože prišiel on."

„Kto?"

„Nik dôležitý," riekla Leona, ale odvrátila svoju tvár. „Zabijak, čo pracoval pre Joffreyho. Všetkých pobil a vzal ma do bezpečia. Niekoľko dní som sa len bála. Zľakla som sa každého muža, ktorý si na mňa pozrel. Potom som si uvedomila, že sa mi nič nestalo a že budem v poriadku."

„Mrzí ma to, Leona," povedal jej Jorah a pohladil ju po vlasoch.

„Áno, mala som šťastie," dodala Leona.

„Pretože prišiel Joffreyho zabijak?"

„Áno," prikývla. „Ale nerozprávajme sa už o tom. Nie sú to spomienky, na ktoré by som rada spomínala."

„To chápem," prikývol aj on. Keby ju v podobnej situácií videl on, tiež by všetkých naokolo pobil. „Ale naozaj by sme mali ísť inam. Nemusíš sa báť, Leona. So mnou sa ti nič nestane."

„Veď ja viem," usmiala sa na neho a vtisla mu bozk na pery. „Si predsa môj rytier."

„Som tvoj rytier," prikývol a vzdychol, keď sa mu posadila do lona. Znova ho mala vo svojej moci a on sa tomu ani trochu nebránil.

***

Leona mala Joraha Mormonta presne tam, kde ho chcela mať. Zvláštne však na tom bolo, že aj ona bola spokojná, keď bola v jeho náručí. Začala mu dôverovať. Prezradila mu niečo zo svojho života, niečo čo ju neustále mátalo v zlých snoch. Samozrejme, že mu nemohla povedať podrobnosti o svojom záchrancovi.

Veľmi sa snažila vypustiť Sandora Clegana zo svojich myšlienok, ale nedarilo sa jej to. Stále tam bol. Stále za ním vo svojom vnútri volala, hoci jej na Mormontovi začalo záležať a chvíľky s ním si naozaj užívala. Ale niečo im stále chýbalo, aby ich mohla prežívať intenzívnejšie. Správal sa k nej v posteli úplne inak ako Clegane a hoci sa jej to páčilo, stále to bolo málo vášnivé.

Neochotne vyliezla z postele, poumývala sa a pobalili si tých pár vecí, čo obaja mali. Pobrali sa preč z hostinca a prechádzali sa ulicami Volantisu. Jorah o po ceste niečo kúpil, pričom hovoril iným jazykom.

„Stará valyrijčina," vysvetlil jej.

„Akými jazykmi ešte hovoríš?" vypytovala sa ho.

„Rôznymi, viem aj po dothracky, je to kočovný kmeň, ktorý žije za Úzkym morom," vravel jej Jorah. „Nikdy ho neprekročili." Aspoň zatiaľ, v pláne to predsa mali. Len čo bude mať Daenerys dosť lodí a dosť veľkú armádu, tak sa to stane. Veril tomu.

Leone imponovalo, ako hovoril iným jazykom. Bolo to skutočne šarmantné a ju to zvláštnym spôsobom vzrušovalo. Preto, keď dorazili do nového hostinca, vrhla sa na neho a žiadala ho, aby jej do ucha niečo šepkal iným jazykom a bolo jej úplne jedno, čo jej hovorí.

„Rozmýšľam, či sa ešte chcem vrátiť domov," šepla mu Leona a pritúlila sa k nemu. „Možno by sme mali naozaj zostať tu. Len ty a ja..."

„Domov by ti chýbal," odvetil jej.

„A tebe chýba?"

„Som už veľmi dlho preč."

„To raz budem aj ja..., veľmi dlho preč," rozprávala a natáčala si na prsty svoje dlhé vlasy. „Možno sa tam nemám už vrátiť. Nebola by som tam šťastná. Ako som ti povedala, okrem otca a strýka ma aj tak nemal nik rád. Starému otcovi a Cersei by sa splnil sen, keby ma nikdy viac nevideli."

„Ale otcovi by si chýbala," povedal jej Jorah.

„Áno, to áno, aj on mne a to veľmi," prikývla Leona a pri myšlienke na otca sa jej znova zacnelo za domovom. „Pevne verím, že ho ešte niekedy uvidím."

„Uvidíš, neboj sa," pousmial sa na ňu Jorah a pobozkal ju do vlasov. „Všetko bude v poriadku."

„Kiežby," prikývla.

„Prečo utekáš pred starým otcom?" spýtal sa jej otázku, ktorú jej zrejme chcel položiť už veľmi dávno. „Nemyslím si, že je to iba preto, lebo ťa nenávidí."

„Nie, nie je to iba preto," prikývla Leona a rozhodla sa mu povedať pravdu. Svoju upravenú verziu, samozrejme. „Dobre vie, kto som. Som lady z rodu Lannistrovcov. A hoci som dcéra prostitútky, môj otec je lord a má zlato. Celý môj rod má zlato. Čo zo mňa robí dobrú partiu. Starý otec ma chcel vydať..."

„A tebe sa ženích nepáči?"

„Nikomu by sa taký ženích nepáčil," odvetila mu Leona. „Je to asi najhroznejší muž v celej Západozemi."

„Kto?"

„Gregor Clegane," odvetila mu Leona. „Počul si už o ňom?"

„Áno," prikývol. „O ňom som už počul."

„Nemohla som tam ostať a dopustiť, aby mi to urobili," šepla Leona a zatriasla sa. „Počas svadobnej noci by ma znásilnil na všetky možné spôsoby a nielen počas nej. Aj počas tých ďalších..., a keď už by som ho prestala baviť, tak by ma zabil, ako Eliu Martell a možno aj horšie." Leone sa oči zaleskli slzami a tak veľmi chcela plakať, ale držala sa, aby sa nerozplakala pred ním.

„Prečo ti to chcel Tywin spraviť?" spýtal sa jej.

„Pretože ma nenávidí, nie som hodná jeho mena a Hora je jeho vazal, zrejme sa mu to videlo ako dobré pre ich spojenectvo," vravela Leona, lebo nemala v pláne mu povedať skutočnú pravdu.

„Nedovolím, aby si sa za neho vydala," riekol jej Jorah a chytil ju za ruku.

„Vďaka," prikývla. „Preto sa ku mne nemôžu dostať jeho muži, nesmú ma odviesť späť, aby ma za neho vydali. Pretože ak k tomu príde, skončím z najvyššej veže Červenej bašty, to by bola vhodnejšia smrť."

„K tomu nepríde, Leona," povedal jej Jorah. „Lannistrovskí muži ťa nedostanú."

„Pobiješ ich kvôli mne?" spýtala sa ho, nahla sa k nemu a pozrela sa mu do očí.

„Samozrejme, milady," prisľúbil jej. „Chcem sa ťa ešte niečo opýtať."

„Spýtaj sa," prikývla a pobozkala ho na líce.

„Povedal som ti o svojej minulosti," začal a prešiel jej rukou po chrbte a ona sa zachvela. „O mojich manželkách a vzťahoch. Zaujímalo by ma, kto už bol v tvojom živote."

„Nikto dôležitý," odvetila Leona a snažila sa mu hľadieť do očí. Nechcela mu rozprávať o ňom. Pretože na neho nechcela ani myslieť.

„Ale niekto bol, to som poznal," riekol jej Jorah.

„Áno, to áno, nevidím dôvod v tomto klamať, ale nebol to nik dôležitý," povedala mu Leona, ktorá si jasne uvedomovala, že Jorah, ktorý bol skúsený muž, by neuveril, keby sa snažila oklamať, že bola ešte nevinná. „Stalo sa to až v Kráľovom prístave a naozaj ver mi, rytier môj, že nie je o čom rozprávať. Už som ti predsa povedala, že som nikdy nebola zamilovaná. O mňa nemusíš s nikým bojovať. Ak ma vôbec chceš."

„Bojovať by som zrejme musel," riekol jej.

„Áno, so starým otcom asi áno, ale myslela som to, že žiaden iný muž okrem teba, rytier môj, nie je v mojom živote," uviedla na pravú mieru Leona. Ale bolo to veľké klamstvo. V jej živote bol aj napriek všetkému. A dokonca vyhrával boj o myšlienky v jej hlave a hoci si to nikdy nechcela priznať, aj boj o jej srdce.

Otázne je, či by tí dvaja niekedy mohli o ňu bojovať.

Leona netušila, či je Sandor Clegane ešte nažive, alebo či ho už dostali muži starého otca. A netušila ani to, že Jorahovo srdce má vo svojej moci úplne iná žena.

„Mal by si sa so mnou oženiť," uškrnula sa na neho. „Už aj tak som niekoľko dní tvoja žena," nadhodila a čakala na jeho reakciu.

Neodpovedal jej hneď, očividne nad niečím premýšľal a potom sa na ňu usmial. „Nie som vhodný typ na manželstvo, milady. Už som dvakrát ženatý bol a nedopadlo to najlepšie."

„Ale do tretice predsa všetko dobré," žmurkla na neho. „A nepatrí sa váľať sa s lady v posteli iba tak. Keby som bola štetka, ale ja nie som štetka."

„Možno máš pravdu, Leona," povedal a pohladil ju po líci. „Možno by sme tu mali zostať. Len ty a ja."

***

Leona ho úplne zaskočila, keď mu povedala, že by sa s ňou mal oženiť. Niečo také v pláne nemal so žiadnou ženou, iba ak s Daenerys. Áno, nebolo vhodné správať s lady bez zväzku manželského, ale tu boli v slobodnom meste a svet tu nepodliehal pravidlám. Hoci tu stále bola jeho rytierska česť a ona s jej krásnymi očami, do ktorých by sa možno dokázal dívať do konca života.

Možno mala Leona pravdu. Možno naozaj mali ostať tu, len oni dvaja. Nájsť si inú cestu. Jorah vedel, že ak existuje žena, ktorá by mu pomohla zabudnúť na Daenerys, bola by to práve Leona.

Ale na Daenerys zabudnúť nechcel. Chcel sa k nej vrátiť, žiadať ju o odpustenie a ostať v jej službách a byť pri nej.

Nuž na druhej strane tu bola ďalšia krásna a mladá žena, ktorá mu mohla ponúknuť niečo viac, hoci nebola jeho kráľovnou.

Leona mu zaspala v náručí a on stále myslel na všetko, čo mu povedala. Priznala sa mu, prečo utiekla z Kráľovho prístavu a evidentne mu naozaj dôverovala. Priťahovala ho ako magnet, všetko, čo s ním robila bolo úžasné, ale nemohol sa do nej zamilovať. Jednoducho jeho srdce obývala iná žena. Leona mu nebola ľahostajná a preto sa stále viac a viac pohrával s myšlienkou, že by mohol byť ešte šťastný. Kto vie, možno by mu priniesla viac šťastia, ako návrat k Daenerys, ktorá by ho nikdy nemohla milovať.

„Prečo nespíš?" spýtala sa ho Leona rozospato a pretrela si oči.

„Premýšľam," odvetil jej.

„Nado mnou?" usmiala sa na neho.

„Samozrejme," odvetil jej, hoci to bola iba polopravda.

„Uvažuješ nad tým, že by si sa so mnou oženil?" šepla mu do ucha a potom ho bozkávala na krku.

„V siedmich kráľovstvách by som to musel urobiť," priznal.

„Ale nemusel," zasmiala sa. „Koľko ľudí tam robí rôzne veci..."

„Som rytier a moja česť by mi nedovoľovala nevziať si ťa," vysvetlil jej jednoducho.

„Nie sme v Siedmych kráľovstvách, žiaľ," dodala a neprestávala sa ho bozkávať na krku a presunula na kľúčnu kosť.

„Nie sme," vydýchol. „Ale..."

„Ale?" Zodvihla hlavu a jemu sa naskytol pohľad na jej prsia, ktoré ihneď chytil do rúk. Vzdychla a zapriadla ako mačka.

„Si nádherná," povedal jej a pozrel sa jej do očí. „Bolo by pekné mať takú krásnu ženu."

„Lepšiu by si si nenašiel," žmurkla na neho. „Zneuctil si ma," zasmiala sa. „Keby sa toto obávaný Tywin Lannister dozvedel, asi by ťa zabil. Ale ak sa to nedozvie, môžeme prežiť krásny život."

„Nezabil by ma," odvetil jej Jorah a vzdychol, keď prestala hovoriť a pokračovala v bozkávaní, pričom smerovala stále nižšie a nižšie až medzi jeho nohy. „Nikdy by sa nedozvedel, že som ťa zneuctil už pred tým, ako som si ťa vzal. Si moja a budeš moja. Navždy."

Jorah nemal ani len tušenia, že ho krásna lady Leona mala presne tam, kde ho mať chcela. Rovnako, ako nevedel, že sa zamotala do svojej vlastnej hry a veľmi jej začalo na ňom záležať. A hoci ani ona mu nebola ľahostajná a na druhý deň si ju pred zrakmi Bohov vzal za manželku, predsa len o pár dní svoje rozhodnutie oľutoval.

A zanechal svoju manželku vo Volantise samú, zatiaľ čo on sa plavil s lepším zajatcom za odpustením od svojej Khaleesi.

***

„Milady?"

Leona potlačila nutkanie na plač a otočila sa prekvapene za známym hlasom. „Lord Varys? Čo tu robíš?"

„Cestujem," odvetil jej. „Opustil ma môj drahý priateľ a preto by ma zaujímalo, kde je ten, kto mal na teba dávať pozor."

„To sme dvaja, lord Varys," šepla a cítila sa neskutočne ponížená, keď si uvedomila, že Jorah proste zmizol a nechal ju samú.

Varys ju vyviedol von z nevestinca, ktorý bol zároveň aj hostincom a pevne ju chytil za ruku. „Viem, kde sa ser Jorah Mormont túla a viem aj kam smeruje. Čo ti urobil, lady Leona?"

„Záleží na tom?" spýtala sa ho.

„Má tvojho otca."

„Čože? Akoby mohol?"

„Cestoval som s ním. Zachraňoval som jeho hlavu. Pred pár dňami v Kráľovom prístave zabil svojho otca."

„Tywin je mŕtvy?" Leona bola v neskutočnom šoku.

„Áno, ale to je dlhý príbeh, moja krásna lady, a ja ti ho po ceste veľmi rád poviem," vravel jej Varys. „A moje vtáčiky spievali o tebe a o istom rytierovi. Pôjdeš so mnou do Meereenu, lady Leona?"

„Tam berie môjho otca? Prečo?"

„Za Daenerys Targaryen," povedal jej Varys a podal jej vyšívanú vreckovku. „To pre ňu ťa opustil, moja krásna lady."

Leona sa zamračila a zotrela si slzy, ktoré jej z ničoho nič vyhŕkli vreckovkou. „Áno, pôjdem s tebou, lord Varys a zabijem Joraha Mormonta za to, že mi uniesol otca a za to všetko, čo urobil mne!"

„Pôjdeme do Meereenu," prikývol Varys a viedol ju uličkami až k ceste, kde na nich čakal koč a kone.

„Lord Varys?"

„Áno, moja krásna lady?"

„Tvoje vtáčiky...," šepla.

„Neviem, moja krásna lady," pokrútil hlavou, keď si uvedomil jej otázku ešte skôr, ako ju položila. „O ňom so už dávno nič nepočul. Neviem, či ešte žije, alebo je mŕtvy." A to bola lož, Varys dávno počul o tom, že ho porazila Brienne z Tarthu a že je Sandor Clegane mŕtvy. 

Pozn. autorky:

Leona dostala, čo chcela a Jorah si to nakoniec rozmyslel ... a teraz bude musieť čeliť jej hnevu :D Leona s Varysom putujú do Meereenu, rovnako ako Jorah, ktorý uniesol Tyriona. Čoskoro nás čaká aj kráľovná Daenerys. 

A ja sa v písaní blížim na koniec 7 série a teda je to makačka, ale veľmi ma to baví, tak dúfam, že bude aj Vás :)