Jorah bol sám sebou prekvapený, že tú ženu pobozkal. Nemal to v skutočnosti vôbec v pláne, ale keď pred ním stála a hľadela na neho tým jej pohľadom. Neuveriteľne mu pripomínala jeho manželku a staré spomienky, ktoré si myslel, že pochoval, ale očividne sa tak nestalo. Bol dokonalo zmätený svojím správaním.

Keď mu lady Leona oplácala bozky, na malý okamih si predstavil, že by mu takto bozky oplácala aj Daenerys Targaryen, ale o tom mohol naozaj iba snívať. Teraz bolo pre neho dôležité, aby sa k nej mohol vrátiť. A kľúč k tomu bola práve Leona Lannister.

Ale čo ak mu Daenerys neodpustí? Nebolo by lepšie jednoducho ísť ďalej a zabudnúť na ňu?

Nie, to u neho neprichádzalo do úvahy, aspoň nie zatiaľ. Musel sa k nej dostať späť a požiadať ju o odpustenie. Veril, že jej nebol nikdy ľahostajný a hoci ho nemohla milovať, vážila si ho ako priateľa a poradcu. O toto postavenie nechcel prísť. Chcel ju žiadať o odpustenie, až kým mu neodpustí a on sa bude môcť vrátiť a znova jej radiť. Chcel ju vidieť, ako si sadá na Železný trón a ako vládne krajine, ktorá ju potrebuje. Vedel, že ľud ju bude milovať, že Západozem bude mať konečne skutočnú panovníčku, ktorej bude v prvom rade záležať na poddaných. Videl ju už oslobodzovať otrokov, zachraňovať životy. Vedel, že ona je tá pravá a že ak si niekto zaslúži Železný trón, tak je to Daenerys.

Naozaj veľmi pritom chcel byť.

A zároveň nechcel prestávať bozkávať tú ženu.

Nakoniec to bola ona sama, ktorá bozk ukončila. Pozrela sa na neho tými veľkými očami, v ktorých sa už predtým stratil. Nič nehovorila, len sa pozrela aj von oknom. Stmievalo sa.

„Si unavená?" spýtal sa jej. Už aj on odhodil formality.

„Áno," prikývla. „Ale ešte by som rada dojedla hrozno," odvetila a podišla k malému stolčeku v izbe a vzala si strapec hrozna, ktoré jej ešte zostalo. „Chceš?"

„Nie," pokrútil hlavou.

„Milujem hrozno," vravela Leona, keď sa usadila na posteľ a pochutnávala si na bobuľkách z hrozna. „V Kráľovom prístave ho bolo toľko," šepla a jej hlas sa zvláštne zlomil. Opäť jej zrejme chýbala jej rodina.

„Skúsim ti zajtra nejaké znova zohnať, ak by si chcela," usmial sa na ňu.

„Áno, chcela," odvetila mu a opätovala mu úsmev.

Keď jej to hrozno ráno doniesol, bola nadšená a usmievala sa na neho. V skutočnosti sa na neho usmievala od chvíle, čo sa strhol chaos kúsok od hostinca, v ktorom teraz boli. Bola presvedčená, že jej tam zachránil život a zrejme mu začala dôverovať. Zachraňoval ju preto, lebo ju potreboval. Pravda však bola, že aj keby nebola taká cenná a dôležitá, nemohol by ju tam nechať. Videl jej prázdny pohľad, to ako sa triasla, ako zbledla a ako vôbec nevnímala. Akoby ju tam mohol nechať?

Nedovolila by mu to jeho rytierska česť a ani jeho svedomie. Napriek všetkému, čo kedy urobil, sa nepokladal za zlého človeka.

Nikdy by nenechal ženu v núdzi. A už vôbec nie takú peknú ženu, akou bola Leona Lannister.

Prečo stále musí myslieť na to, aká je pekná?

Čo sa stane, ak ju predá Daenerys? Možno sa Leona Lannister nedožije ďalších dní. Má v pláne ukradnúť jej budúcnosť. Potom by už nikdy neuvidel jej veľké oči.

„Naozaj nechceš?" spýtala sa ho znova a tým ho vytrhla z myšlienok.

„Nie, ale ďakujem," odvetil jej.

„Keďže je Ned Stark mŕtvy, tak sa môžeš vrátiť do Západozeme," povedala mu Leona a sledovala ho pohľadom. „Prečo byť tu za Úzkym morom? Čo tu vôbec je?"

„A mal by som ťa tu nechať samú?" spýtal sa jej on.

„Raz sa chcem vrátiť domov," povedala mu Leona. „Môj starý otec nebude žiť večne."

„Nikto z nás nebude žiť večne."

„Chcem sa vrátiť domov," zopakovala Leona. „Na Casterlyho skalu," dodala a postavila sa z postele. „Potom ťa tam môžem vziať, ak by si chcel."

„V slobodnej krajine nemusíš počúvať panovníkov, ktorí sa ti priečia," povedal jej Jorah.

„Kto vie, ako dlho bude na tróne Joffrey," riekla mu Leona, akoby si priala, aby sa vláda jej bratranca čoskoro skončila, pritom netušila, že sa tak už aj stalo. „Je to hlupák, je to ešte len decko. Každý vie, že krajine v skutočnosti vládne Tywin Lannister."

„Ako aj pred rokmi," opravil ju Jorah.

„Áno, to je pravda. Ťažko by si v Západozemi našiel mocnejšieho človeka ako je Tywin Lannister. Ale stále tu je Stannis Baratheon, ktorý si robí nárok na trón. A počula som, že práve tu za Úzkym morom žije princezná Daenerys z rodu Targareynovcov. Vraj si buduje armádu, aby sa vrátila domov a posadila na Železný trón. Počul si už o nej?" spýtala sa ho.

Zapichla do neho svoje oči a Jorah si na moment myslel, že ho odhalila. Že možno celý čas vie, že bol v službách Daenerys. „Niečo som už o nej počul," prikývol.

„Vraj je krásna."

Áno, to je, pomyslel si Jorah. Nádherná. Ale to si aj ty.

„A vraj ma tri draky, ktoré nie sú také maličké, ako tie posledné, ktoré Targaryenovci mali. Vraj sú skutočné ako tie, ktoré opisujú dávne knihy ohľadom ich rodu a starej Valýrie..., veľa som o tom čítala" pokračovala Leona. „Vždy som chcela vidieť draky."

To sa ti možno splní, lady. Pomyslel si Jorah. Možno drak Daenerys Targareyn bude to posledné, čo uvidíš.

„Chcel si niekedy vidieť draky?" spýtala sa ho.

Už som ich videl a sú skutočné. Majestátne a krásne. Ešte krajšie ako v knihách o starej Valýrii, ktoré som čítal rovnako ako ty. „Áno."

„Aj ja," prikývla a usmiala sa na neho.

Jorah sa na ňu pozrel. Nedokázal si predstaviť, že by ju mal nechať na pospas drakom. Už videl ako v Astapore drak upálil zaživa otrokára. Ak takýto osud čaká vnučku Tywina Lannistra, nebude sa môcť na to dívať.

„Som unavená," zazívala Leona. „Dobrú noc, rytier," žmurkla na neho a potom sa pobrala k posteli. Uložila sa, vyzliekla si tie príšerne nohavice a prikryla dekou. „Aj tak si myslím, že lev by zožral draka." Povedala pošepky.

Jorah si myslel, že drak by leva bez problémov upálil, ale nepovedal jej to. Dúfal, že keď zaspí, nebude sa mu snívať, ako drak páli jej krásnu tvár.

Mýlil sa.

***

Leona dúfala, že už má toho rytiera presne tam, kde ho chce mať. Bolo uprostred noci, keď sa zobudila a premýšľala nad svojím životom. Áno, jedného dňa sa chcela vrátiť domov. K svojmu otcovi a najlepšie na Casterlyho skalu. Chcela ešte niekedy vo svojom živote vidieť aj strýka Jaimeho, či Cersei. Myrcellu a Tomena. Možno aj Sansu Stark.

A možno aj...

Nie, teraz na neho nemôže myslieť. Musí ho konečne vypustiť zo svojej hlavy.

Leona bola pripravená urobiť všetko preto, aby sa mohla vrátiť a aby ju starý otec nemohol vydať proti jej vôli za Gregora Clegana.

Potichu sa posadila na posteli a položila nahé nohy na zem. Postavila sa a podišla pár krokov k druhej posteli, kde spal Jorah. „Spíš, rytier?" šepla a pohladila ho po líci.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa jej rozospato a ani neotvoril oči.

„Nie," pokrútila hlavou. „Len nemôžem spať."

Jorah otvoril oči a posadil sa. „Ak sa bojíš, že nás tu niekto napadne, tak sa báť nemusíš."

„Nebojím sa," pokrútila Leona hlavou. „S tebou sa nebojím," dodala sladko, hoci to bola pravda. Verila tomu, že by ju dokázal ochrániť aj pred armádou všetkých mužov, ktorých mal starý otec k dispozícii.

Jorah sa na ňu usmial. „Naozaj sa nemusíš báť."

„Už som ti povedala, rytier môj, že sa nebojím," opätovala mu Leona úsmev. „Možno to nebolo prvýkrát, čo si mi zachránil život."

„Nechceli nám ublížiť," odvetil jej Jorah.

„Ale mohli nám ublížiť," oponovala mu Leona a sadla si k nemu na posteľ. „A možno sa tu objavia tí, čo nám ublížiť chcú, ale na to teraz nechcem myslieť. Vo svojom živote som naučila bojovať takmer neustále. Aspoň na chvíľku si chcem od toho oddýchnuť," žmurkla na neho.

„Jedného dňa sa vrátiš domov, lady," povedal jej Jorah a nahol sa k nej, aby sa jej mohol zasunúť neposlušný vlas za ucho.

„Domov...," šepla Leona melancholicky a chytila ho za ruku. „Kto vie, možno sa tam nemám vrátiť. Možno si mám domov vytvoriť niekde inde. Jedného dňa sa možno rozhodnem zostať tu a byť slobodná. Domov bude tam, kde budem chcieť. Ostaneš so mnou, rytier môj?" spýtala sa ho.

„Ak si to budeš priať..."

„Budem," šepla Leona, nahla sa k nemu a pohladila ho po líci. Potom ho pobozkala. Tento raz bol bozk o dosť vášnivejší, ako ten prvý nežný.

Leona sa nebála, že sa tomuto mužovi odovzdá, pretože si myslela, že jej neublíži. Práve sa mal stať druhým mužom v jej živote a ak jej plány vyjdú podľa jej predstáv, stane sa jej mužom navždy.

Klamala by samú seba, keby povedala, že sa jej jeho bozky a dotyky nepáčia, hoci boli opatrné a jemné. Splynutie s Jorahom Mormontom bolo úplne inú ako so Sandorom Cleganom. Chýbala v ňom tá šialená vášeň. Jorah všetko robil opatrne a nežne, aby jej neublížil. Páčilo sa jej to, ale chýbala v tom živočíšnosť a provokatívnosť.

Nebolo možné tých dvoch mužov porovnať, keďže každý z nich bol úplne iný. Leona vedela, že ich bude porovnávať do konca svojho života a že jej vždy bude niečo chýbať.

Ale keby Joraha Mormonta nezviedla a nedonútila ho k svojím plánom, čakal by ju o dosť horší osud, keby znova musela čeliť starému otcovi.

Aspoň si to myslela.

Leona nemala ani len tušenia, že všetko, čo robí, aby sa zachránila pred neželaným manželstvom je úplne zbytočné a bude ju to stáť veľa bolesti a sklamaní. Nevedela, že jej starý otec Tywin Lannister je po smrti a že ho zabil jej vlastný otec. 

Pozn. autorky:

Leona dostala Joraha tam, kde potrebovala :D a najlepšie na tom je, že to je zbytočné, ale tak čo už :D 

Nabudúce, ale príde jeden zvrat, ale o tom potom :)