Leona si prezliekla oblečenie, ktoré našla v kufri, ktorý jej dal Bronn. Nebolo rozumné mať na sebe dlhé šaty a tak jej neostávalo nič iné, iba si obliecť tie doslova handry, ktoré tam boli. Čudná hnedá tunika a príšerne nohavice. Leona sa ešte nikdy necítila tak ponížene a tak málo ženou, ako vo chvíli, keď si to na seba navliekla a svoje šaty strčila do kufra. Akoby už viac nebola lady, ktorou síce byť niekedy nechcela, ale za posledné mesiace v Kráľovom prístave si na tento titul zvykla. Nakoniec si ešte vyčesala dlhé vlasy do drdolu, aby neboli toľko nápadné.

Teraz bola len obyčajná. A to ju hnevalo.

Nebola si istá, či sa jej takto podarí pracovať na svojom pláne.

Mormont sa vrátil o niečo neskôr a doniesol jej raňajky. Pohľadom sa zastavil na jej oblečení, ale nijako zvlášť to nekomentoval, okrem jednoduchého: „Tak to bude lepšie, ste menej nápadná."

Leone sa prvýkrát odkedy odišla chcelo plakať. Cnelo sa jej za otcom, hoci bola zvyknutá dlhšie ho nevidieť. Nevedela, čo si počne v tomto cudzom meste a s mužom, ktorého nepozná a vôbec nevie, čo od neho čakať. Očividne s ňou mal svoje plány. Vyčítala mu to v pohľade. V podstate o ňom nevedela nič viac, ako to, čo jej prezradil o svojej bývalej manželke. Jediné, čím si bola istá bol fakt, že ju nechce zabiť. Pretože to by už dávno urobil.

Ale nebol čas sa báť a Leona dúfala, že si poradí. Nebola zvyknutá prepadať strachu.

„Keď sa najete, tak pôjdeme," oznámil jej.

„Kam?"

„Nie je dobre zdržovať sa v jednom hostinci dlho," povedal jej. „Prejdeme sa a uchýlime sa niekde inde."

„Ako dlho budeme vo Volantise?"

„Uvidíme," povedal jej. „Pravdepodobne pár dní, ako som vám už hovoril."

Leona sa snažila vybaviť všetko, čo vedela o slobodných mestách. Ale veľa o tom nikdy nečítala. Zaujímala sa i o Západozem a dôležité rody. Jediné, čo vedela, bolo to, čo započula na kráľovskom dvore.

Za Úzkym morom žil posledný potomok rodu Targaryenovcov a to princezná Daenerys, Zrodená za búrky. Leona začula iba toľko, že je vážne krásna a že si buduje za Úzkym morom armádu, pretože aj ona si robí nárok na trón. Pre jej rod bol Robert Baratheon uzurpátor trónu a chcela si ho vybojovať späť.

Jeden trón a toľko kráľov a kráľovien.

A čo bolo najdôležitejšie, čo princeznej počula bol fakt, že vlastní tri skutočné draky a prezývajú ju Matka drakov. Či to bol mýtus, alebo realita, Leona nevedela. Ale každopádne patrila medzi tých, ktorí vždy chceli vidieť draky.

„Boli ste len tu vo Volantise, alebo ste navštívili aj iné slobodné mestá v Essose?" vyzvedala od Mormonta zatiaľ čo jedla suchý chleba, ktorý zohnal a iba ho prežúvala, akoby jedla kamene.

„Bol som už vo viacerých mestách," odvetil jej.

Všetko z neho išlo ako z chlpatej deky, ale ona na ňom predsa len vedela, že niečo vymýšľa. Preto jej neostávalo veľa času, aby ona vymyslela svoj plán.

Dojedla to, čo by sa sotva dalo nazývať jedlom vhodným pre lady. Pobavili si tých pár vecí, čo mali a vybrali sa preč z hostinca. Ulice boli plné ľudí. Bolo to tam skoro ako v Blšom zadku, kde Leona bola iba raz. Chudobní ľudia, čudní ľudia a jedna žena stála uprostred menšieho námestia a rozprávala niečo o svojom bohovi Pánovi svetla.

„A nie je vari Sedem Bohov?" šepla Leona Mormontovi.

„Podľa toho v čo veríte, lady," odvetil jej. „Na Severe sme uctievali starých Bohov."

„Áno, ja viem," prikývla a spomenula si na Sansu. Pri myšlienke na ňu ju pichlo pri srdci. Ako sa asi Sanse darí v Kráľovom prístave a po boku Leoninho otca? Dúfala, že sú obaja v poriadku a že Sansa toľko netrpí.

Zrazu na ulici prepukol akýsi chaos. Mormont rýchlo stiahol Leonu za sebou. Akýsi muži sa vrhli na ženu, ktorá hlásala o Pánovi svetla. Zrejme sa im nepáčilo, čo hovorila. Ľudia panikárili a kričali. Mormont súril Leonu, do ďalšej ulice, ale aj tá bola plná ľudí. Muži útočili na všetkých, ktorí počúvali tú ženu.

Leone sa začali potiť ruky. Tento chaos jej pripomínal chaos v Kráľovom prístave, kedy ju takmer znásilnili, keby nebol prišiel on.

Kde je Clegane? Kedy ma príde zachrániť?

Leona sa začala čudne triasť a zbledla v tvári. Mormont si to všimol, niečo jej hovoril, ale ona ho takmer vôbec nepočúvala. Snažila sa iba dostať k nejakej stene, aby sa mohla oprieť.

Kedy príde Clegane a zabije všetkých, čo mi chcú ublížiť?

Akýsi chlap sa jej dotkol a Leona vykríkla. Potom iba videla ako sa zaleskol meč, ktorý rýchlo tasil Mormont a potom už nevidela nič. Pohltila ju čierna tma.

***

„Čo sa stalo?"

Leona sa strhla. Prebrala sa v cudzej posteli, vonku sa už stmievalo, takže očividne bola dlhšie mimo vedomia. Mormont sedel na zemi a sledoval jej tvár.

„Stratili ste vedomie. Vonku bola roztržka kvôli červenej kňažke. Niekomu sa nepáčia slová o Pánovi svetla," vravel jej Mormont. „Budete v poriadku." A potom jej pohár vody.

Leona sa napila a vďačne prikývla. Potom si spomenula na pár momentov. Hlavne na to, ako on vytiahol z pošvy svoj meč a zaútočil na muža, ktorý ju chytil za rameno. „Zachránili ste ma?"

„Nebolo to až také zložité," povedal jej a mierne sa na ňu usmial. „V skutočnosti nám nechceli ublížiť."

„Pamätám si váš meč," šepla.

„Oddýchnite si, lady," usmial sa na ňu.

„Zachránili ste ma," zopakovala Leona a potom si položila hlavu znova na vankúš. Ten rytier ju nenechal len tak na pospas osudu. Ak by jej chcel ublížiť, nechal by ju uprostred tej ulice. Možno voči nej nekul žiadne špinavé plány, ako si myslela. „Ďakujem, ser Jorah," šepla.

„Ak sa budete teraz držať mňa, nik vám neublíži, Leona," prisľúbil jej.

„Sľubuješ?" spýtala sa a zazívala.

Neodpovedal, ale to nezaregistrovala, lebo zaspala.

***

Mormont sledoval Leonu, ako spí. Uvedomil si, že počas tej roztržky na ulici sa jej niečo stalo. Bola bledá ako stena, celá sa triasla. Pravdepodobne si niečo vybavila, pretože ho v tej chvíli sotva počúvala. Našťastie sa mu podarilo dostať do bezpečia. Aspoň na teraz.

Bola pre neho cenná a nemohol dovoliť, aby sa jej niečo stalo. Potreboval ju živú a zdravú, aby sa mohol vykúpiť pred Daenerys. Čo s ňou potom Khaleesi urobí, nebol jeho problém.

Keď však na Leonu len tak hľadel, uvedomil si, že spiaca vyzerá ako anjel. Zrejme to robili jej dlhé blonďavé vlasy a to, že sa v spánku usmievala. Doteraz ju nevidel usmiať sa. Ale teraz vyzerala tak nevinne a krásne.

Dosť dlho na ňu len tak hľadel a potom spomínal na Daenerys, ktorú zanechal v Meereene a nemal o nej žiadne správy. Nezanechal ju tam samú, ale predsa len sa obával o jej život a jej rozhodnutia.

Ale čoskoro sa vráti a bude dúfať, že ho príjme späť do svojich služieb, keď jej odovzdá vnučku Tywina Lannistra a neter muža, ktorý jej zabil otca.

Znova sa pozrel na Leonu, ktorá ani netušila, že sa stala jeho zajatcom. Istými črtami tváre mu pripomínala Lynesse, ktorú kedysi veľmi miloval. Len Lynesse nebývala tak chladná, ako lady, ktorá ležala na posteli pred ním. A kto vie, možno v skutočnosti taká nebola, len si pred seba postavala silné múry, aby sa k nej nik nedostal.

V podstate mu to bolo jedno. Nemal za potrebné spoznávať vnučku Tywina Lannistra.

Áno, v tej chvíli si to ešte myslel.

***

Ďalšie dva dni sa niesli v podobnom duchu. Trávili ich v hroznej izbe v akom si hostinci. Leona však na Joraha Mormonta pozerala inak. Tým, že ju zachránil, si získal jej pozornosť. Leona jednoducho mala slabosť na mužov, ktorí boli schopní ju chrániť svojím mečom. A s ktorými sa nemusela báť svojich nepriateľov.

Snažila sa od neho dozvedieť nejaké informácie o jeho živote, ale veľmi sa mu nechcelo rozprávať.

„Chceš sa vrátiť na Sever?" spýtala sa ho. Za tie dva dni odhodila formality, hoci on nie.

„To naozaj neviem."

„Nikdy som na Severe nebola, ale moja kamarátka je odtiaľ," vravela Leona. „V skutočnosti to asi nie je kamarátka. Nemôže byť. Možno keby bol svet iný." Ja som Lannister a ona je Stark. Moja rodina zničila väčšinu tej jej a snažila sa zničiť aj ju samotnú.

Stále jej v ušiach zneli slová Sansy Stark – nie si ako ostatní Lannisterovci. Si iná, lepšia.

Ale bola to skutočne pravda? Nebola v skutočnosti taká istá ako jej rodina? Veď aj teraz vymýšľala plán, z ktorého by mala osoh iba ona sama.

„A chceli by ste ísť na Sever, lady?" spýtal sa jej.

„Nie," odvetila mu. „Nemám rada zimu."

„Ani ja nie," prikývol.

„Chcela by som sa jedného dňa vrátiť domov na Casterlyho skalu," rozprávala mu Leona a jedla hrozno, ktoré sa mu podarilo niekde získať. Leona hrozno milovala, takže z toho bola nadšená a venovala mu dokonca úsmev. Mormonta to evidentne potešilo, lebo jej úsmev ihneď opätoval. „Je to jediný domov, ktorý mám. Kráľov prístav bol zaujímavý, ale nebol to domov. Hoci tam teraz je celá moja rodina. Lenže moja rodina je..." odmlčala sa.

„Je?"

„Okrem môjho otca a strýka ma nikto z nich nemá rád," vravela Leona. „Starý otec ma nenávidí."

„Prečo?"

„Som dcéra prostitútky," priznala sa mu Leona. „Môj otec si ju vzal v šestnástich a starý otec mu to nikdy neodpustil. On i ja sme pre neho sklamanie a špiníme jeho rod. A moja teta, kráľovná Cersei ma tiež nikdy nemala rada."

„Mrzí ma to."

„Tvoj otec... mal ťa rád?"

„Až priveľmi a ja som ho sklamal," povedal jej Jorah smutne. „Ani som mu nestihol povedať, že ma to celé mrzí."

„Určite to vedel," riekla mu Leona. „Pochopil, prečo si to celé urobil. Ľudia zvyknú robiť hlúpe veci pre lásku." Pomyslela na svojho otca, ktorý sa zamiloval do prostitútky a potom si ju vzal. A keby vedela tajomstvo, ktoré medzi sebou mali jej strýko a teta, určite by si ihneď pomyslela aj na to, ale o tom Leona nevedela.

„To zvyknú," prikývol. „Láska je zvláštna."

„Neverím na lásku," priznala sa mu, hoci skutočne musela potlačiť myšlienku na Clegana. Vždy sa jej akosi vybavila jeho tvár, keď niekto o láske rozprával. „Láska ľudí iba ničí a robí z nich bláznov. A to zažiť nechcem."

„Láska nie je taká zlá, lady Leona," odvetil jej Jorah. „Je to najkrajšia vec na svete, ak je opätovaná."

„Láska robí z ľudí slabých," šepla Leona a postavila sa z postele. Za týmto názorom si jednoducho stála. Podišla k oknu, aby mala znova výhľad na tie príšerne ulice slobodného mesta. Nechcela byť nikdy slabá a trpieť kvôli láske. „Ľudia pre ňu trpia a plačú. Sám si mi povedal, čo všetko ťa stála tvoja láska k Lynesse. Stálo to celé za to?"

„Samozrejme, že to stálo za to," povedal jej Jorah a podišiel k nej. „Láska vždy za to stojí, aj za tie slzy a sklamania. Ten kto nemiluje ma skutočne prázdny život. Vraví sa, že je lepšie milovať a sklamať sa, ako nemilovať vôbec, milady."

Leona sa zadívala do rytierových očí. Práve jej povedal, že jej život je prázdny a Leona to vedela. Ale vždy sa láske bránila. Nechcela sa zamilovať, pretože vedela, že by to nedopadlo dobre. Ľudia sa zvyknú zamilovať do absolútne nevhodných ľudí.

Znova musela potlačiť spomienku na Clegana.

Kde je? Žije ešte? Spomína aj on na mňa?

A prečo na neho, do riti, stále myslím? Nevrátil sa..., neprišiel ma znova zachrániť.

Pozrela sa znova na rytiera, ktorý skúmal očami jej tvár. Ak nechce dopustiť svoju svadbu s Horou, bude sa musieť naplno pustiť do svojho plánu a vydať sa za iného muža. A to čím skôr.

A prečo nie za muža, ktorý bol schopný zachrániť ju?

„Ešte nikdy som nikoho nemilovala," povedala Leona.

„V skutočnosti to je veľmi jednoduché," odvetil jej.

„Chcela by som vedieť, aké to je," šepla a podišla k nemu bližšie.

Teraz by dala čokoľvek za to, aby mohla mať na sebe jedny zo svojich krásnych šiat a mohla byť krásne upravená, aby dokázala na plno využiť svoju osobnosť a ženské zbrane. Ale musela si poradiť aj bez dokonalých šiat a účesu.

Pohladila rytiera po líci a on sa neuhol. To bolo zrejme dobré znamenie.

Pozrela sa mu do očí a on jej pohľad opätoval. Leona sa vedela tváriť zvodne, keď to potrebovala. A vedela urobiť aj iné veci, ak chcela dosiahnuť to, čo si zaumienila. Jazykom si prešla po perách.

Nebola to ani len sekunda, keď pocítila jeho pery na tých svojich. Opätovala mu nežný bozk. Bolo to úplne iné ako bozkávať sa s Cleganom.

Prečo zase na toho chlapa myslím? Prečo?

Áno, s ním bolo všetko také iné, viac vášnivé a živočíšne. Jeho bozky a dotyky si neuveriteľne užívala a neustále po nich túžila, aj keď si to nechcela priznať. A nedokázala ho dostať z hlavy, ani keď sa oddávala bozkom s iným mužom.

Do riti, s tebou, Clegane! 

Pozn. autorky:

Musím sa priznať, že v mojej hlave tieto kapitoly s Jorahom vyzerali trocha lepšie ... a že som ich asi desaťkrát prerábala, kým som s nimi bola ako tak spokojná, no dalo mi to celkom slušne zabrať, stále som nedokázal to vykresliť tak, ako to je v mojej hlave :D asi mi už šibe po toľkých rokoch, čo mám túto poviedku v hlave. 

Každopádne Leona sa snaží, aj sa jej Jorah celkom páči, ale je tu big problém :D ktorý by som asi pociťovala aj ja :D haha

V písaní sa blížim už ku koncu 7 série, na čo sa veľmi, ale naozaj veľmi teším ... ale zároveň sa neteším na poslednú sériu a ten pocit, že túto poviedku dokončím. Neskutočne som si ju obľúbila a každú voľnú chvíľku (cez deň, keď Nina spí, alebo večer) sa jej venujem. Tak dúfam, že ste stále spokojní a že sa vám moja poviedka bude páčiť aj naďalej.