„Zaujímalo by ma, či si sa už rozhodol, za koho ma vydáš?" Leona sa prechádzala hore-dole v pobočníkovej veži. Samozrejme, že si najprv vypočula kázanie, ako sa nemá starať do Joffreyho záležitostí, aj keď týra nevinných ľudí. Leona k tomu mala čo povedať, ale otec ju umlčal zodvihnutím ruky. A tak radšej zmenila tému.

Jej otec sedel za stolom, jedol a popíjal víno. Pozrel sa na ňu a pokrútil hlavou. „Nie."

„Tak to znie povzbudivo, čo ma veľmi teší," uškrnula sa Leona. Potom si sadla k stolu oproti nemu a naliala si do čaše víno. Odpila si sa potom čašu položila späť na stôl.

„Nemám v pláne vydať ťa za niekoho, kto za to nebude stáť," odvetil jej otec úprimne. „Práve tu na kráľovskom dvore máš možnosť spoznať mnohých lordov. Nakoniec si sama vyberieš, keď ti niekto padne do oka."

„Zabudol si, že nemám najlepšiu povesť. Skrz matku..."

„Ale si výnimočné krásna a ja mám veľa zlata," pripomenul jej Tyrion. „Môžeš mať hociktorého lorda, na ktorého sa pozrieš."

„Keby bolo po mojom, nevydám sa tak skoro," riekla mu Leona a odtrhla si strapec hrozna, na ktorom si začala pochutnávať. „Manželstvo musí byť nuda. A láska, tá je pre slabých."

„Si všímavá, levica moja," šepol k nej Tyrion. „Avšak naozaj by som bol rád, keby si sa vydala za niekoho, kto si ťa bude vážiť a kto ťa bude milovať. Bol by som tak pokojnejší, že si v dobrých rukách."

„A čo ak taký nikto neexistuje? Povedz mi jednu ženu, ktorá bola vydatá za takého muža," zasmial sa Leona.

„Catelyn Stark," povedal jej Tyrion bez dlhšieho uvažovania.

„Ale, prosím ťa, veď sám dobre vieš, že Ned Stark mal bastarda!" Mávla nad tým rukou Leona.

„Miloval ju a ona milovala jeho. Ich manželstvo bolo šťastné. Majú veľa detí. Jeden bastard to nenarušil," vravel jej Tyrion. „Videl som ich lásku na vlastné oči, Leona."

„Ale Eddard Stark je mŕtvy a ty teraz bývaš vo veži, ktorú obýval on," odvrkla jeho dcéra a rozhliadala sa okolo seba. Honosná veľká miestnosť s obrovskou posteľou s baldachýnom, dlhý drevený pracovný stôl, knižnica s množstvom kníh. „A Catelyn Stark si mala predtým vziať jeho brata Brandona. Aerys Targaryen ho upálil za živa."

„Som rád, že si sa všetko dôležité naučila," pochválil ju Tyrion. „Jediné, čo sa ti snažím povedať je fakt, že sa môžeš vydať za dobrého a čestného človeka."

„A potom dopadne ako Ned Stark – bude o hlavu kratší. Naozaj ďakujem za tieto vyhliadky," odvrkla Leona a dojedla posledné hrozno zo strapca. „Sme vo vojne, otče a preto, ak mi naozaj budeš vyberať manžela, postaraj sa o to, aby bol dosť silný na to, aby sa ma ochránil a aby nebol naivný hlupák. Ušetríš mi trúchlenie nad jeho mŕtvym telom a nosenie čiernych šiat. Čierna mi nepristane!" Potom sa postavila zo stoličky a dopila zvyšok svojho vína. „To víno je dobré. Na kráľovskom dvore naozaj podávajú iba to najlepšie."

„V Blšom zadku ľudia hladujú," poznamenal Tyrion.

„Život nebýva ku každému spravodlivý. Niekto sa vie narodiť a niekto nie," riekla mu Leona.

„Rozprávaš ako Cersei. Byť s ňou na jednom mieste ti očividne škodí," zamračil sa na ňu otec.

„Rozhodne nerozprávam ako Cersei," oponovala mu Leona. „Nie som svätá, to dobre vieš. Akoby som vôbec mohla byť. Som tvoja dcéra."

„Správaj sa menej ako Cersei, nemusíš na ňu robiť dojem," požiadal ju s vážnym výrazom na tvári. „Jej na tom aj tak nezáleží a aj tak ťa nebude mať rada."

„Nepotrebujem, aby ma kráľovná regentka mala rada. Len sa učím hrať jej hru," oznámila mu Leona. „Nerada by som totižto spadla z útesu."

Tyrion vstal. „O čo to rozprávaš? Cersei sa ti vyhrážala?"

„Cersei sa mi vyhráža odkedy som prišla na svet!"

„Leona..."

„Viem sa o seba postarať," ubezpečila ho dcéra. „Idem sa ďalej vzdelávať, aby zo mňa bola dobrá lady, ktorá si raz vezme nejakého lorda. Pokojne dojedz, otec. Rada som sa s tebou porozprávala." Potom sa mu uklonila a následné opustila pobočníkovu vežu.

„Malé spurné dievča," povzdychol si Tyrion. Jeho dcéra mala zložitú povahu. Všímal si na nej svoje zlé vlastnosti, ale naozaj mu občas pripomínala jeho vlastnú sestru. Mohol si myslieť, že ak sa tie dve dostanú do tesnej blízkosti, stane sa z toho problém. Akoby tých problémov nebolo už málo. Stannis Baratheon si robil nárok na železný trón i jeho brat Renly. Robb Stark sa vyhlásil za kráľa Severu a väznil Jaimeho. Bolo nutné riešiť vážnejšie veci ako nevhodné správanie jeho vlastnej dcéry.

***

Leona stála pri ohrade s výbehom pre kone a sledovala ich. Milovala ich, páčilo sa jej na nich jazdiť a boli to skutočne nádherné zvieratá. Vždy chcela svojho vlastného, ale nikdy ho nedostala. Napriek tomu si mohla vždy zajazdiť na niektorom v stajni Casterlyho skaly, kde sa okrem iného ako menšia o nich aj starala. Rada im umývala kožu a srsť, česala hrivu a niekedy jej nevadilo aj kydať hnoj. Ale to správna lady nerobí.

Mykla sa, keď jej niekto za jej chrbtom, odhrnul vlasy na jeden bok, aby jej mohol pošepkať do ucha. „Ten čierny kôň vyzerá presne ako ten, ktorému môj brat nedávno zoťal hlavu. Počas pobočníkovho turnaja."

Leona sa neotočila. „Prečo to urobil?"

„Pretože ho zhodil. A potom mladý Tyrell vyhral ten poondiaty turnaj!" odvrkol.

„Ja som počula, že ho Hora následne napadol a museli ste zasiahnuť." Leona sa otočila, aby sa mu mohla pozrieť do očí. Upravila si pritom odhrnuté vlasy. „A potom Loras Tyrell vyhlásil za víťaza pobočníkovho turnaja vás. Ľutujem, že som to nevidela."

„Nebolo čo vidieť."

„Vážne? Počula som, že Kvetinový rytier je veľmi zvodný a k tomu všetkému i slobodný," poznamenala Leona. „A vraj výborný bojovník. Škoda, že sa teraz pridal na stranu Renlyho Baratheona a vstúpil do jeho vymyslenej kráľovskej gardy."

„Bola to náhoda, že sa mu podarilo môjho brata oblafnúť, jeho kobyla hárala a Gregor si vždy vyberal iba žrebce" ozrejmil jej to Clegane.

„Aj tak sa to robí..." Mykla Leona plecami. „Mám rada kone," dodala a otočila sa späť k ohrade a sledovala tých pár koní, ktoré sa preháňali hore-dole. „A rytierov v drahej zbroji, zlatej, či striebornej, bronzovej, na tom nezáleží. Tie úžasné prilbice v tvaroch zvierat, ktoré nosia. A dlhé ťažké meče, ktoré dokážu zodvihnúť. Turnaje na život a na smrť. Moc a silu." Rozplývala sa.

„Krv a smrť?"

„To k tomu patrí," prikývla. „O tom musíte veľa vedieť, Clegane," dodala a znova sa otočila na neho.

„Som zabijak," prikývol. „Zabíjať ľudí mám rád. Páči sa mi ako prosia o život, užívam si to," uškrnul sa. „Ako z nich tečie krv, ako sa pri umieraní pomočia i horšie. O niečo viac mám rád iba pitie dobrého vína."

„A čo ženy?" spýtala sa a žmurkla na neho.

Samozrejme, že sa na ňu zamračil a od jedu zavrčal. Vedela, že ju neznáša, videla mu to v pohľade, ale skutočne sa bavila a to bolo dôležité, inak by tu dnes zomrela od nudy.

„Nevinná otázka, človek by si myslel, že ženy sú vždy na prvom mieste. Dokonca aj pred vínom a zabíjaním. Ale do vášho života sa rozhodne starať nemienim, Clegane," prikývla Leona nevinne a znova sa obrátila radšej ku koňom, akoby mala sledovať jeho nahnevanú tvár. Naozaj sa na ňom dobre bavila.

„Ste príšerne zvedavá."

„Taká už raz som," prikývla.

„Jedného dňa na to kruto doplatíte. Koledujete si o to tými vašimi posranými rečami."

Leona sa na neho znova otočila. „Prajete mi smrť? Až tak vás seriem, Clegane?"

„To som nepovedal, milady."

Leona sa uškrnula. „Bola by ma škoda," riekla a potom k nemu urobila jeden krok a rukami sa dotkla jeho zbroje na hrudi. „Naučíte ma bojovať?"

„Zošaleli ste?" Rozrehotal sa na plné hrdlo.

„Prečo nie?" spýtala sa a vyhľadala jeho pohľad. „Chcem sa naučiť bojovať. Už som vám predsa povedala, že milujem meče a boje. Prosím. Som dobrá žiačka, naozaj. Poslušná."

„Ste blázon!" zhodnotil Clegane a pokrútil nad ňou hlavou. Potom chytil jej ruky a odtisol ju. „Ste lady, naučte sa slušnému správaniu, poklonám a podobným neznesiteľným hlúpostiam. A poslušnosti, lebo tá vám chýba zo všetkého najviac."

„Prirodzene mne do rúk patria ihly a nite," prikývla Leona zamračene. Ihly a nite, ktoré z duše nenávidela. Vyšívanie nezmyselných obrázkov na hlúpe dečky, prestierania, obrusy, alebo štrikovanie, háčkovanie a podobné činnosti, ktoré jej vôbec nešli „Podľa mňa by mi viac pristal meč. Pretože ihly a nite určite nemôžem použiť, keď ma niekto napadne."

„Kto by vás napadol?"

„Je veľmi veľa ľudí," priznala Leona. „Okrem toho sme vo vojne a ja som Lannister. Človek nikdy nevie. Ale ako chcete, dopichám útočníka ihlou. Určite ho tým zabijem." Dodala urazene.

„Veď by ste meč ani neudržali vo svojich krehkých rukách," odvetil jej s úškrnom na perách a potom vytiahol ten svoj a podal jej ho. „Na!"

Leona chvíľku váhala. Pravda bola, že taký veľký meč ešte nikdy v rukách nedržala a prirodzene, že sa pre ním nechcela strápniť, lebo by sa jej posmieval ešte viac. Preto hrdo pokrútila hlavou a odmietla. „Nie, ďakujem. Vrátim sa k ihlám."

„A dobre urobíte," doplnil ju a založil si meč späť.

„Ostáva mi iba dúfať, že ma vydajú za lorda, alebo rytiera, ktorý bude v boji dobrý, aby ma mohol ochrániť. Naozaj veľká škoda toho Kvetinového rytiera, že sa pridal k nepriateľom koruny," zamrmlala Leona.

„Nie je to najlepší bojovník v krajine."

„Vážne nie?" spýtala sa a potom potichu dodala. „Ja som o ňom počula iba dobré veci, čo sa týka bojov. V súkromí to je s ním vraj horšie. Nepáčia sa mu ženy."

„Vyzerám, že ma to zaujíma? To len ženské tárajú a vyžívajú v klebetení. Máte ma vari za vašu komornú?" pýtal sa jej podráždene.

„Nie, ale rozhodne sa s vami bavím ďaleko viac ako s komornými. Sú hrozne nudné. Vy nie," vysvetlila mu Leona jednoducho. „Ste síce protivný, snažíte sa byť desivý, ale aspoň máte na veci svoj názor a neodpovedáte mi naučenými somarinami." dodala. „Páčite sa mi."

„Za to vy mne ani trochu," odvetil jej Clegane bez váhania.

„A viete byť veľmi úctivý k lady," dodala ironicky a natáčala si dlhé vlasy na prsty. „Taktný a gentleman, vážne, Clegane."

„Ani vy ste toho slušného správania nepobrali, ženská," zamračil sa na ňu tak veľmi, že jeho jazvy na okamih vyzerali naozaj desivo. Ale nič hrozné, čo by Leona už niekedy nevidela. Pohľad do jeho tváre ju naozaj nedesil, hoci z jeho očí sršala čistá nenávisť, ale nie konkrétne k nej, pravdepodobne ku všetkému.

„To mi neustále hovoria, asi na tom bude niečo pravdy," prikyvovala Leona a potom sa otočila späť ku koňom a znova ich v tichosti pozorovala. Dúfala, že Clegane konečne odíde a nechá ju osamote. Už jej jeho otravnej spoločnosti stačilo. Ľutovala iba to, že mu nestihla povedať, že prečo sa jej prihovoril, keď ju tak nemá rád.

Minúty plynuli a Leona si predstavovala aké by to bolo teraz cválať niekam na koni. Niekam ďaleko od Kráľovho prístavu, kde by neplatili pravidlá. Kde by sa lady mohla naučiť oháňať mečom, kde by sa nemusela vydať, keby nechcela. Kde by boli iba samí silní muži, ktorí by ju dokázali ochrániť. Niekam, kde by rozhodne nebol starý otec a ani Cersei a už vôbec nie tyran Joffrey. Možno by som so sebou vzala iba otca. Jazdila by celé dni na koni, vietor by jej vial vo vlasoch, pila by víno a jedla to najlepšie jedlo. Užívala si života inak, ako bolo od nej očakávané.

Na tele jej nabehli zimomriavky, keď sa jej jeho mocné ruky znova dotkli. Opäť jej odhrnul vlasy z ramena a pošepkal jej do ucha: „Nemôžem vás naučiť bojovať, ale môžem vás zobrať na vychádzku na koni. Ak si to bude lady želať."

„Áno," šepla aj ona, keď sa k nemu prudko otočila a ocitla sa pri ňom neskutočne blízko. Zodvihla hlavu, aby mu videla do popálenej tváre. „To si lady skutočne veľmi praje." 

Pozn. autorky:

Chudák Tyrion má o starosť viac a Sandor ani nehovorím, divím sa, že ju ešte nezabil :D Ale túto kapitolu mám ozaj rada, tak dúfam, že sa Vám páčila :)