„Prašivé potkany," nadával Sandor. Sedeli s Aryou uprostred lúky a on sa snažil zastaviť krvácanie na svojom krku a tiež aj bolesť s tým spojenú. „Štetky predajné!"

„Robíš to zle," riekla mu Arya, ktorá si brúsila svoj meč. „Musíš tu ranu vypáliť, aby sa nezapálila a nehnisala. Viem, že nemáš rád oheň, ale ak to neurobíš hneď..."

„Nie, oheň, nie," zháčil sa a zjojkol od bolesti. Rana to bola naozaj škaredá a bolelo to. Bolo nutné to zašiť. Ale oheň nechcel ani vidieť.

„Bude to len chvíľka," riekla Arya, vzala zo zeme konár a vložila ho do ohňa, ktorý mali založený, aby im nebola zima. Konár horel a ona sa k nemu blížila.

Vyskočil a zakričal na ňu. „Oheň nie!"

Chvíľku na seba hľadeli, ale potom Arya pochopila. Hodila konár na zem a sadla si späť na miesto.

„O ohni ani slovo," povedal jej Sandor rázne. „A vôbec na mňa nehovor," vybíjal si na nej svoju zlosť a bolesť. „Som rovnaký idiot ako to prasa, ktoré si prebodla. Nechal som sa porezať, pohrýzť."

Akosi na neho všetko doľahlo, ale zrejme iba stratil veľa krvi. Myslel na Leonu, ktorá mu každým dňom chýbala viac a viac. A bol už unavený z toho všetkého. Sadol si späť na malú skalu a potom sa pozrel na Aryu. „Vravela si, že ten meč ti dal tvoj brat?" spýtal sa jej a keď prikývla pokračoval. „Môj brat mi dal toto!" Ukázal na polku svojej zjazvenej tváre. „Bolo to tak, ako si to hovorila. Držal ma v ohni, akoby som bol pekné šťavnaté jahňacie."

„Prečo?"

„Myslel si, že som mu ukradol hračku. Nezobral, len som sa s ňou hral," vravel jej úprimne, možno ešte úprimnejšie, ako keď tento príbeh rozprával lady Leone. „Bolesť bola zlá. Horší bol smrad. Ale najhoršie na tom bolo, že mi to urobil môj brat. Môj otec, ktorý ho chránil, všetkým povedal, že sa vznietila posteľ." Chvíľku bol ticho a potom sa na ňu pozrel. „Myslíš, že si jediná sama?" spýtal sa jej.

Arya na neho smutne hľadela. Donútila ho, aby jej dovolil mu ranu umyť a zašiť. „Mrzí ma to," povedala mu.

„Aj ju to mrzelo," povedal jej. „Bola jediná, ktorá na mňa nehľadela s odporom. Nebála sa ma, ako všetky ženy, hoci vedela, čo som zač. Sľúbil som jej, že zabijem každého, kto jej bude chcieť ublížiť. Môj brat jej bude chcieť ublížiť."

„A ty ho chceš zabiť?"

„Kvôli nej by som zabil každého. Aj Tywina Lannistra, ak by to bolo nutné," povedal Sandor Aryi otvorene, lebo to bola pravda. Kvôli Leone bol schopný zabíjať, už to raz dokázal. Teraz by to nebolo iné.

„To ju tak miluješ?" Položila mu zvláštnu, hoci úplne logickú otázku.

„Nemilujem ju," odvetil jej. „Ja neviem milovať."

„Ale chceš ju ochrániť a záleží ti na nej. To je láska." Trvala na svojom Arya.

„Nemilujem ju a bodka! Láska je pre sráčov!" Odsekol jej nahnevane. Sám nevedel, čo k lady Leone cíti. Naozaj si myslel, že milovať nevie, ale ona v ňom odhalila aj to, čo sám nepoznal. Nikdy ho nik nemiloval, nikdy ho nik nechránil. A pritom tu bola ona, ktorá sa ho nebála, dokonca s ním dobrovoľne strávila niekoľko nocí a on sa pri nej cítil ako normálny muž, nielen ako stroj na zabíjanie ľudí. Avšak trval na svojom, nemiloval ju, pretože milovať skutočne nevedel.

Napriek tomu si ju nosil v myšlienkach a spomínal na všetky tie horúce noci, kedy ju mohol držať v náručí.

Musí ju zachrániť. Musí sa po ňu vrátiť. Jeho brat mu ju nemôže vziať. Už mu toho vzal dosť.

Ju nedostane!

„Si nahnevaná, že si Joffreyho nezabila ty sama? Keď ho máš na tom zozname?" Zmenil tému rozhovoru.

„Keby som sa aspoň mohla pozerať," uškrnula sa Arya. „Vidieť ten výraz v jeho očiach, keď vedel, že je po všetkom."

„Áno, tomu pohľadu sa nič nevyrovná," súhlasil s ňou.

„Väčšinu života si ho chránil. Myslíš, že by si ho zachránil?" spýtala sa ho.

„Ochutnávač vína som nebol," poznamenal Sandor. „Ten sráč si zaslúžil zomrieť, ale jed..., jed je zbraň pre ženské. Chlapi zabíjajú oceľou."

„Hovorí z teba hlúpa pýcha, preto nikdy nebudeš dobrý zabijak!" Odbilo ho to nepodarené dievčisko. Hádal by sa s ňou, ale dnes už naozaj nemal náladu na nič.

***

Leona strávila na lodi niekoľko dní i nocí. Vôbec netušila, aký nový život ju čaká. A nevedela ani o tom, čo za sebou zanechávala.

Súd svojho otca, počas ktorého rozhodli, že je vinný. Netušila, že voči nemu vypovedala aj Shae a iní svedkovia, ktorým dobre zaplatili. Nevedela, že otec požiadal o skúšku súbojom a že Cersei samozrejme na to použila Gregora Clegana, ktorý dorazil do Kráľovho prístavu a zúril, že pre neho nemajú sľúbenú nevestu, ale nakoniec predsa len súhlasil, že bude bojovať.

Keby Leona v Kráľovom prístave ostala, dozvedela by sa, že Cersei dostala aj Bronna, ktorému našli nevestu, vďaka ktorej by mohol dostať svoj vysnený hrad a tak odmietol bojovať za Tyriona. Vedela by, že Podrick odišiel s lady Brienne, aby našla dcéry lady Catelyn Stark, ako jej sľúbila. Umožnil jej to strýko Jaime, daroval jej výzbroj i meč.

Keby neodišla, možno by teraz sedela a sledovala súboj Hory s Oberynom Martellom, ktorý sa rozhodol bojovať za Tyriona, keď sa dozvedel voči komu sa má postaviť. Oberyn, prezývaná Červená zmija to s oštepom vedel ako nik iný a chcel Horu zabiť, aby pomstil svoju sestru Eliu a jej deti.

Ale nepomstil, hoci sa mu to takmer podarilo. Gregor Clegane ho však dostal ako všetkých svojich protivníkov a hoci ho Oberyn vážne poranil otráveným hrotom oštepu, Clegane ho predsa len zabil.

A Tyrion bol odsúdený na smrť.

Cesta do Volantisu trvala dlho. Leona rozmýšľala, kto ju tam bude čakať. Premýšľala, kto mohol otcovi pomôcť s týmto plánom.

Vo Volantise na ňu čakal rytier. Muž, ktorý žil dlhé roky v exile, potom čo predával otrokov. Kedysi bol špehom Roberta Baratheona a to sa mu vyplatilo. Daenerys Targareyn, Zrodená za búrky, prezývaná aj Matka drakov, sa to dozvedela a vyhnala ho od seba, hoci ho mohla za takú zradu aj zabiť, hoci pri nej stál od začiatku.

V prístave Volantisu teraz čakal na ženu, ktorú mu v listoch opísal lord Varys. Na ženu, ktorá bude možno jeho vykúpením z hriechov voči Daenerys. Lenže to nemal ani len tušenia, že to ani z ďaleka nebude také jednoduché, ako si myslel.

A v prvom rade by nikdy nepočítal s tým, že z tej lode vystúpi žena, ktorá ho úplne odzbrojí tým, aká je krásna a že s ním rozbehne svoju vlastnú hru o záchranu pred nechceným manželstvom.

***

„Sú tu ľudia," povedala Arya. So Sandorom oddychovali na chvíľku medzi skalami, aby načerpal energiu, keďže zranenie na krku ho stále dosť bolelo. Arya zatiaľ cvičila s tým svojím malým mečíkom. „Idú sem..."

„Dobré ráno," začul Sandor ženský hlas a pozviechal sa zo zeme, na ktorej ležal.

„Dobré," odvetila Arya.

„Máš krásny meč," povedala jej žena.

„Ty si rytier?" spýtala sa jej Arya.

„Nie."

„Ale používať meč vieš..."

„To áno."

„Má nejaké meno?" vypytovala sa Arya.

„Prísaha."

„Ja mám Ihlu," vravela Arya a zastrčila si svoj meč za opasok.

„Dobré meno," pochválila ju žena.

„Kto ťa učil bojovať?" vyzvedala ďalej Arya, zatiaľ čo Sandor si za skalou obliekal brnenie, ktoré si musel vyzliecť, lebo ho tlačilo na rane, ktorá mu celá navrela, keďže si ju nechcel dať vypáliť, ako mu radila.

„Môj otec."

„Môj nechcel, aby som bojovala," zdôverovala sa jej Arya. „Hovoril, že boj je pre chlapcov."

„Môj hovoril to isté. Ale aj napriek tomu som bojovala s chlapcami. A prehrávala som. Môj otec povedal – ak to chceš robiť, mala by si to robiť dobre."

Sandor vyšiel z poza skaly a naskytoval sa mu pohľad na veľmi vysokú, blonďatú a dosť škaredú ženu. Vyzerala ako muž, výškou by sa mu mohla rovnať. Arya sa na ženu usmievala, ale tá si teraz všimla jeho. „Sedem požehnaní," pozdravila ho. „Som Brienne z Tarthu. To je Podrick Payne," predstavila sa a ukázala na muža, ktorý bol s ňou.

A toho Sandor dobre poznal z Kráľovho prístavu a Podrick zase poznal jeho. „To je Sandor Clegane!"

„Chcete niečo?" spýtal sa menovaný.

Brienne z Tarhu sa zadívala najprv na neho a potom svoje oči upriamila na Aryu. Sandor vedel, že ju spoznala a dobre vedela, kto malé dievča je. Potom to potvrdila svojimi slovami. „Ty si Arya Stark!"

„Pýtal som sa, či niečo chceš?" sykol na ňu Sandor.

„Prisahala som tvojej matke, že sa k nej privediem," vravela blonďavá žena a nespúšťala zrak z Arye a ruku zo svojho meča, ktorý si on stihol dobre prezrieť, zatiaľ čo rozprávala o Catelyn Stark. „Zložila som sľub, že budem tvoju matku chrániť."

„Prečo sa to nestalo?" vypytovala sa Arya.

„Mala som za úlohu doviesť Jaimeho Lannistra do Kráľovho prístavu."

„Platia ťa Lannistrovci?" spýtal sa jej tento raz Sandor a tiež nespúšťal svoju ruku z rukoväte meča. „Si tu, aby si za mňa dostala odmenu?"

„Neplatia ma Lannistrovci," trvala na svojom žena.

„Nie?" spýtal sa jej a potom k nej pristúpil bližšie. „Máš veľmi pekný meč. Kde si ho vzala? Celý život som sa pozeral na zlato Lannistrovcov! Tak hovor, Brienne z posraného Tarthu, povedz mi, že to nie je zlato Lannistrovcov!"

„Ten meč mi dal Jaime Lannister," vravela žena a hľadela mu priamo do očí. „Prisahala som tvojej matke...," pozrela sa na Aryu.

„Je mi jedno, čo si prisahala!" pokrútila hlavou Arya, ktorá jej očividne neverila, kvôli Lannistrovcom.

„Arya!"

„Počula si to sama. Ona s tebou nepôjde!" vyštekol Sandor na tú protivnú ženskú.

„Pôjde!" Trvala na svojom.

Sandor vytiahol svoj meč z pošvy a Brienne z Tarthu urobila to isté.

„Nie si dobrá v počúvaní. To je Valyrijská oceľ?" spýtal sa jej, keď vytiahla svoj meč. „Vždy som chcel Valyrijskú oceľ!"

„Arya, poď so mnou," žiadala ju znova. „Odvediem ťa do bezpečia."

„Bezpečie?" Ironicky sa zasmial Sandor. „Kde to, do riti, je? Jej matka je mŕtva, jej otec je mŕtvy, jej brat je mŕtvy. Zo Zimohradu je hromada sutín. Nikde nie je bezpečie, ty krava hlúpa! A ak ti to ešte nedošlo, práve ty by si ju opatrovať nemala!"

„A ty to snáď robíš?" spýtala sa posmešne.

„Áno, presne to robím!"

A potom obaja pozdvihli svoje meče a začal sa medzi nimi súboj. Sandor musel priznať, že tá žena to s mečom vedela a keby nebol vysilený od bolesti zo zranenia na krku, poradil by si s ňou rýchlo. Takto to však jednoduché nebolo. Snažil sa ju zneškodniť, ale vedela sa dobre uhýbať, rovnako ako on.

Niekoľkokrát sa mu podarilo ju zhodiť a kopnúť do nej, ale predsa len držala svoj meč pevne v rukách a rýchlo sa postavila, aby mohli pokračovať v boji na život a smrť o Aryu Stark. Mlátili sa hlava-nehlava, nevyžívala iba meče, ale aj facky, či kopance.

Podrazila mu nohy, spadol na zem a vyrazila mu meč z ruky. Kľakol si na kolená a ona mu namierila meč na krk. „Nemám v úmysle zabiť ťa, ser!"

Zasmial sa, chytil jej meč do rúk, zašpinil jeho čepeľ svojou krvou a štekol jej do tváre. „Ja nie som rytier!" A potom jej vrazil do tváre. Žena spadla a on ju chytil za hlavu, chcel jej ju vykrútiť, ale udrela ho silno do rozkroku.

Bojovali bez mečov, bili sa v bahne. Kričali od bolesti. Tá prekliata žena ho pohrýzla, keď jej chcel podrezať hrdlo dýkou.

Pozviechal sa zo zeme a zahnal sa po nej. Ona však do neho strčila a on letel dole zo skaly.

Bol to silný náraz a on vedel jedno – dlho už žiť nebude. Všetko ho bolelo a želal si, aby mu niekto zarazil smrteľný úder, ale žena bola od neho ďaleko. Nedokázal sa ani pohnúť. Nohy mal v hroznom stave, dolámané a určite aj ostatné časti tela. Vlasy mal zlepené od potu i krvi. Nedokázal pohnúť ani jednou rukou a pohryzený krk ho priam pálil.

Bolesť sa mu tiahla celým telom a on myslel iba na to, že to úplne posral. Nedokáže vstať a pokračovať v ceste do Kráľovho prístavu, aby mohol zachrániť lady Leonu pred svojím bratom. Želal si zomrieť, pretože si nič iné nezaslúžil. Ale zároveň si želal zázrak kvôli nej.

Kto ju ochráni, ak nie on? Kto zastaví Gregora, aby jej ublížil?

Aspoň sa toho nedožije, keď tomu nedokáže zabrániť.

Zjavila sa pri ňom Arya, neodišla s tou ženou. Hľadela na neho bez slova. Zrejme vyzerala naozaj hrozne. Sadla si na skalu a pozorovala ho.

„Stále si tu? Tá obryňa ťa predsa zachránila. Vezme ťa do bezpečia, malá lady." Vravel jej z posledných síl.

„Nepotrebujem zachraňovať," namietla hrdo, koniec koncov ako vždy. „A nie som lady."

„Nie, ty nie," prikývol, lebo to bola pravda. A že nie je lady? Kde to už počul? Bola lady, rovnako ako lady bola i ona. Leona. „Si skutočný zabijak s tým tvojím vodným tancom a Ihlou."

„Chceš zomrieť?" spýtala sa ho.

Nie, nechcel. Všetko ho bolelo, to áno. Smrť by uvítal, aby sa zbavil tej bolesti. Ale čo ona? Čo bude s lady Leonou, čo?

„Ak sa za tým kameňom neskrýva nejaký majster, tak je po mne."

Arya mu chcela podať vodu, ale namietol. „Na vodu seriem! Zabila ma ženská! To musíš mať radosť..., no tak, choď za ňou... pomôže ti. Ak budeš sama, neprežiješ ani deň..."

„Prežijem dlhšie ako ty...," poznamenala a hľadela mu do očí.

„Pamätáš sa, kde je srdce? Do riti, som pripravený. Zabi ma," zjojkol od bolesti, ale Arya tam stále iba sedela a hľadela na neho. „Do toho, dievča, som predsa ďalšie meno na zozname. Stále si mi to sľubovala."

Nič. Stále tam sedela a hľadela na neho. Bolesť bola neskutočná a on si naozaj prial, aby bolo po všetkom. Ale ona tam iba na neho hľadela a zrejme si užívala, ako trpí. Preto sa ju rozhodol vyprovokovať, keď pokračoval: „Zabil som predsa toho tvojho kamaráta. Plakal a žiadal ma o milosť, aby som nezabíjal. Zakrvácal mi koňa, sedlo po ňom smrdelo celé týždne – prosím, ser, prosím, nezabíjajte ma..."

S Aryou to ani nepohlo. Stále tam sedela a sledovala ho.

„To ťa mám prosiť?" spýtal sa jej, snažil sa pohnúť, ale nedokázal to. Do úst mu stekala krv. „Urob to! Rob! Rob!"

Arya vstala a podišla k nemu. Ruku si položila na Ihlu a pozrela sa mu do očí.

„Ak ju niekedy uvidíš," šepol, pretože od bolesti už nedokázal ani hlasno rozprávať. „Povedz jej..., že je... že bola... moja jediná krásna spomienka. A že mi je ľúto, že som... porušil sľub. Povedz jej to, prosím..."

Bol pripravený na to, aby Arya vrazila meč do jeho srdca. Ale neurobila to. Vzala mu mešec s peniazmi a kráčala preč. Nechala ho tam vykrvácať, hoci ju z posledných síl žiadal, aby sa vrátila a ukončila túto torturu.

Dochádzali mu sily, zatvárali sa mu oči.

A on myslel iba na svoju jedinú peknú spomienku. Nič iné mu po nej neostalo. 

Pozn. autorky:

Tak nakoniec sa ani Sandor nedostane do Kráľovho prístavu :((( ... inak milujem tú scénu, kedy Aryii povie o tom, čo mu urobil Hora (v knihe to povie Sanse a nie je také emotívne ani trochu). Tu som to kus doplnila o to, že Aryi povie aj o Leone ...

Btw. opis súboja medzi Sandorom a Brienne nie je taký skvostný ako v seriály, za čo sa ospravedlňujem, ale ja som skôr na dialógy a vzťahy, ale tak snažila som sa :D tak dúfam, že mi odpustíte, že to nie je také skvelé. 

Naozaj netuším, koľko trvá cesta do Volantisu, ale odhadujem to na pár dní. Viem, že Dany vyhnala Joraha až ku koncu 4 série a tu to vyzerá, akoby sa s Leonou mal stretnúť skôr, ale skôr som natiahla tú cestu do Volantisu, aby to proste sedelo. Ono na začiatku GoT je, že napr. z Kráľovho prístavu na Zimohrad išli mesiac. Potom síce zázračne (hlavne Varys) sa všetci premiestňovali behom hodín, ale tak ja si myslím, že to také jednoduché nie je. Len som Vám to chcela vysvetliť, že si to takto predstavujem. 

Leonin život ovplyvní viac ľudí a Mormont bude jedným z nich, ale či pozitívne, či negatívne, či nájde konečne Leona čo hľadá (to by síce musela vedieť, čo hľadá) ... to sa dozviete ďalej. Ale sľubujem, že na Sandora myslieť istú dobu neprestane :D a o tom potom, lebo niektorí ste Got videli, sú tu aj čitatelia, ktorí nie, takže nebudem spoilerovať, čo sa týka niektorých postáv. 

Tak dúfam, že sa Vám poviedka bude aj naďalej páčiť :) a nebudem sa viac vykecávať, to počká do ďalších kap.