Sandorovi Cleganovi sa podarilo vyslobodiť sa zo spárov Bratstva, ale dochádzalo mu zlato. Ponevieral sa v okolitých lesoch, keď mu do cesty vošlo niečo naozaj cenné. Arya Stark, ktorá sa zrejme snažila utiecť od Bratstva bez zástav. Za ňu by mohol dostať naozaj veľa zlata, keby ju vrátil správnym ľuďom.

„Zabi ma a si voľná," povedal jej ľahostajne, keď ďalšieho rána stála nad ním s kameňom v ruke a chcela ho ním udrieť. „Ale ak budem žiť, zlomím ti obe ruky! No tak, udri ma! Opri sa do toho!"

Dievča to neurobilo.

Postavil sa, zbalil veci a vysadil ju na koňa. A potom si sadol za ňu a jedol kúsok ovocia, čo sa mu podarilo nájsť. „Mrač sa, ako chceš, ale vlastne máš šťastie. Tu vonku by si nechcela byť sama. Našiel by ťa niekto horší ako ja."

„Nikto horší ako ty nie je," odsekla mu.

„Haha, to nepoznáš môjho brata. Zabil chlapa, pretože chrápal. Ver mi, je veľa horších ako som ja. Chlapi, čo bijú malé dievčatká. Takí, čo ich radi znásilňujú. Pred takými som zachránil aj ..." Znova sa mu do myšlienok dostala ona. Nie, nebola už malé dievčatko, to ani náhodou, ale tí chlapi sa ju pokúsili znásilniť, hoci bola nevinná. Vtedy bola nevinná, aspoň čo sa panenstva týkalo. Nazval Leonu Lannister nevinnou v iných smeroch, bola hlúposť. Každopádne sám vedel, že nie je nevinná už vôbec.

„To je Čierna voda?" vytrhla ho Arya Stark z myšlienok na Leonu, keď zastavil koňa a rozhliadal sa po okolí.

„Čierna voda? Kam si myslíš, že ťa veziem?"

„Do Kráľovho prístavu," odvetila. „Za Joffreym a kráľovnou."

„Seriem na Joffreyho i kráľovnú. Toto je Červený bodec. Veziem ťa do Blížencov."

„Ale prečo?"

„Pretože tam bude tvoja matka a brat. A zaplatia mi za teba!"

„Prečo by tam mali byť?"

„Tí bastardi, čo ich máš tak rada, ti nič nepovedali? Tu sa o tom hovorí v celej zemi. Tvoj strýko si bude brať jedno z Freyových dievčat. Tak sa už nepokúšaj rozbiť mi hlavu a možno dorazíme na tú svadbu včas!"

Arya Stark prikývla. Samozrejme, že sa chcela vrátiť k svojej rodine a on si od nich chcel vypýtať veľa peňazí. Aby mohol odísť niekam ďaleko. Niekde, kde nebude existovať žiadna myšlienka na tú prekliatu ženu, ktorú zanechal v Kráľovom prístave.

***

„Predpokladám, že ti tvoj otec už povedal..."

„Že máš v pláne vydať ma za Gregora Clegana? Áno, to mi povedal," riekla Leona a snažila sa tváriť hrdo. Nechcela, aby jej starý otec videl, ako ju to položilo na kolená. Hoci, asi to bolo márne. Tywin Lannister koniec koncov vedel všetko. Určite poznal každý jej pocit z tejto správy. „Nevydám sa za neho! Radšej sa zabijem!"

„Pre mňa za mňa sa zabi aj teraz, Leona," odvetil jej starý otec a uškrnul sa na ňu.

„To ma až tak veľmi nenávidíš?"

„Nerobím to kvôli nenávisti, Leona," povedal vážne a potom k nej podišiel a chytil jej tvár do svojich rúk. „Robím to kvôli tebe. Ak náhodou vo svojom bruchu nosíš bastarda, takto to stále vieme uhrať na dediča Cleganovského majetku."

„Nie som tehotná," odsekla Leona.

„Si iba hlupaňa!" odsekol jej on a pustil jej tvár. Namiesto nej ju schytil za rameno. „Vydáš sa za sera Gregora a ubezpečujem ťa, že zabránim tomu, aby si sa zabila!"

„A aký v tom bude rozdiel?" spýtala sa ho Leona. „Nakoniec ma zabije on."

„Nebude to dlho trvať, Leona a moji muži mi prinesú hlavu Sandora Clegana," pošepkal jej starý otec do ucha. „Ani nevieš, ako sa na ten moment teším."

Ani nevieš, akoby sa mne páčilo, vidieť kotúľať sa po zemi tvoju hlavu, pomyslela si Leona, ale mlčala. Dúfala, že starý otec nevie čítať myšlienky. Mlčala, do kým ju nepustil a potom jej pohľadom prikázal, aby sa mu pratala z očí.

Pevne dúfala, že jeho muži nikdy nenájdu Sandora Clegana.

***

Dni v Kráľovom prístave ubiehali a práve dnes sa mala konať svadba Sansy Stark a Tyriona Lannistra. Leone bolo Sansy naozaj ľúto, hoci na druhej strane si stála za tým, čo Sanse o svojom otcovi povedala. On by jej nikdy neublížil. Hoci chápala postoj toho dievčaťa. Bolo plné snov a krásnych predstáv o princovi z piesni. A namiesto toho si mala vziať trpaslíka s jazvou cez celú tvár.

Sansa bola iba dievča, o niečo mladšie od nej. A jej otec bol už muž. Bola presvedčená, že sa tej dievčine hnusí predstava, že by spolu mali splodiť dieťa. Leona nebola hlúpa a vedela, čo tým starý otec sleduje. Samozrejme, že počítal s tým, že sa poráta s Robbom Starkom. A potom sa Sansa stane dedičkou Zimohradu a Leonin otec pánom Severu. A to bolo dôležité postavenie. Rovnako, ako bolo dôležité splodiť dediča.

Leone bolo Sansy ľúto, ale na druhej strane sa viac bála o seba. Sansa možno prežije príšernú svadobnú noc, ale určite sa jej počas nej neujdú facky a iné zvrhlosti. To zrejme čaká ju. Rozhodne to bude hrozné. Ale stále nie také hrozné, keby to malo byť jej po prvé. Ani trochu neľutovala, že bola s iným mužom.

Prečo musí na neho stále myslieť?

Prečo stále dúfa, že sa tu objaví a unesie ju odtiaľto?

A prečo s ním, do horúcich pekiel, neutiekla, keď mohla?

Bol čas. Leona si napravila červené šaty a pobrala sa do Baeloroveho septa na obrad svojho otca a Sansy Stark. Sansa vyzerala krásne, ale bola bledá ako stena. K oltáru ju viedol Joffrey, pretože bol kráľ. Leona cítila všetku tú bolesť toho úbohého dievčaťa. A hoci Sanse krvácalo telo i duša, hľadela hrdo priamo pred seba.

Joffrey doviedol Sansu až k jej budúcemu manželovi a pred septona. Leona videla, ako sa zaškeril na svojho strýka a vzal mu podstavec, na ktorom mal počas obradu stáť. Preklínala ho pohľadom, pretože mu išlo iba o to, aby jej otca zosmiešnil, čo sa mu o chvíľku podarilo.

„Teraz môžeš svoju nevestu zahaliť plášťom a vziať ju pod svoju ochranu," povedal Septon a Tyrion hľadel na plášť vo svojich rukách. Sansa bola naozaj vysoká a stála mu chrbtom. Samozrejme, že na ňu nedočiahol.

Ľudia sa začali smiať. Leone bolo smutno.

„Mohla by si..." naznačil Tyrion svojej nastávajúcej. Sansa sa sklonila a on ju zahalil plášťom. „Ďakujem."

„Výsosť, moji lordi, moje lady, stojíme tu pred zrakmi Bohov a ľudí, aby sme boli svedkami spojenia muža a ženy. Jedno telo, jedno srdce, jedna duša. Odteraz až navždy."

***

„Bojíš sa, si skoro v cieli a bojíš sa, že tam neprídeš!"

Arya neustále hľadela na Blížencov, akoby mala jej rodina odtiaľ odísť skôr, ako tam prídu. Sandor sedel na zemi a jedol kuraciu nohu.

„Čím si bližšie, tým je strach väčší. Márne sa snažíš predstierať, že ho nemáš. Poznám strach, keď ho vidím. Videl som ho často."

„Videla som strach, keď si ho mal ty. Bojíš sa ohňa. Keď Bericov meč zahorel plameňom, vyzeral si ako baba," vravela mu malá drzá lady. Podišla k nemu bližšie a pokračovala s úškrnom na perách. „A už viem, prečo. Viem, čo ti tvoj brat urobil. Strčil ti hlavu do ohňa ako jahňaciu kotletu."

Zamračil sa na ňu. „Chceš toho využiť?"

Otočila sa mu chrbtom a pozrela sa znova smerom k Blížencom. „Možno."

„Nech sa páči," odsekol jej a odhryzol si z mäsa. „Možno utečieš, možno sa tam dostaneš aj sama. Sú na druhej strane rieky. Tak blízko si mala rodinu naposledy, keď Ilyn Payne podrezal otcovi krk."

Arya sa k nemu otočila a vážne prehovorila: „Jedného dňa ti vrazím meč do oka a vylezie ti lebkou." Pozrela sa mu do očí a on jej pohľad opätoval.

A možno by nebolo od veci, keby to urobila hneď. Aj tak nemal žiaden poriadny cieľ. Kam pôjde, keď za ňu dostane svoje zlato?

Bude sa pretĺkať krajinou a pokúšať sa utiecť pred mužmi Tywina Lannistra, ktorý by ho najradšej videl mŕtveho, lebo sa trocha pobavil s jeho vnučkou. A opäť bola v jeho myšlienkach, ako keď prichádzala každú noc do jeho snov. Nahá, teplá, vlhká. Tak nádherná. Zaspať navždy by možno znamenalo, vidieť ju tak vždy.

Ale zomrieť bolo priveľmi jednoduché. Okrem toho vôbec nevedel, čo sa s ňou stalo. Či Tyrion Lannister prežil bitku na Čiernej vode. Pretože ak nie, nie je v Kráľovom prístave nik, kto by ju ochránil. Niekoľkokrát mal pokušenie, otočiť svojho koňa späť. Dostať sa nepozorovane do Červenej bašty a uniesť ju z jej vlastnej komnaty. Utiecť niekam ďaleko a pichať s ňou od rána do večera.

Doteraz to ešte neurobil. Teraz musel vrátiť Aryu Stark jej rodine a dostať za ňu poriadne veľa zlata.

***

„Sansa!" Leona našla to dievča v záhradnom altánku. Oči červené, dievča úplne nešťastné. Správa, ktorú pred pár hodinami dostala, ju položila na kolená. „Mrzí ma to."

„Ďakujem, lady Leona," odvetila Sansa neprítomne. Leona vedela, že Sansa viní jej rodinu za to, čo sa stalo jej matke a bratovi a samozrejme právom. Za všetko mohol starý otec. To on sa porátal s Robbom Starkom a zmaril Sanse hocijakú nádej na návrat domov a na jej rodinu. Sansa bola v tejto chvíli sirota. Sama a opustená v Kráľovom prístave. A k tomu všetkému vydatá za Tyriona Lannistra.

Okrem toho všetkého, bolo desivé, ako jej brata a matku zabili. Bratovi prišli na telo hlavu jeho zlovlka a jej matke zoťali hlavu a jej telo hodili niekam do rieky. Nechutné. Okrem toho zabili aj manželku Robba Starka a nenarodené dieťa, keď ju dobodali do brucha. Taký bol koniec Mladého vlka, ako ho prezývali v Západozemi.

„Vážne..., je mi to veľmi ľúto...," zopakovala Leona, lebo aj tak nevedela, čo v tejto chvíli povedať. Nepoznala Sansinu rodinu, ale za tých pár mesiacov poznala Sansu a skutočne ju brala ako svoju priateľku. Priateľky nemávala a preto nevedela, čo má robiť. Má ju objať, má tam len tak stáť, má odísť?

„Ďakujem," šepla Sansa a zotrela si ďalšie slzy, ktoré jej tiekli po líci.

Leona si napokon sadla k nej. „Viem, že moju rodinu teraz nenávidíš, ale uisťujem ťa, že môj otec s tým nemá nič spoločné."

„Áno, ja viem."

„Nie, nevieš," pokrútila Leona hlavou. „Myslíš si, že to urobil on a preto sa s tebou aj oženil, aby sa stal jedného dňa pánom Severu a nie si ďaleko od pravdy, až na ten detail, že je v tom nevinne. To všetko starý otec. Ničí nám životy, všetkým. Tvári sa, že to robí pre rodinu, ale to nie je pravda. Si moja priateľka, Sansa."

„Aj ty moja, Leona."

„Preto ti to všetko hovorím," šepla Leona a potom Sansu objala. „A naozaj mi je ľúto tvojej rodiny. Jedného dňa ich pomstíš."

„Myslíš?"

„Viem," povedala Leona a upravila jej neposlušný vlas za ucho. „Si silnejšia, ako si myslíš. A ja som iná, ako ostatní Lannistrovci. Sama si mi to povedala."

Sansa prikývla a potom ju Leona znova objala. To bolo to jediné, čo mohla v tejto situácii pre ňu urobiť.

***

Čas ubiehal a postupne sa krátil. Ser Gregor Clegane sa ešte do Kráľovho prístavu nevrátil, ale nikto nevedel, dokedy tomu tak bude. Leona veľmi dúfala, že umrieť počas práce pre starého otca, ale nerobila si až také veľké nádeje. Stále dúfala, že jej otec má nejaký poriadny plán. Ale radšej sa ho na to nepýtala.

Kráľov prístav sa teraz pripravoval na svadbu kráľa Joffreyho a Margaery Tyrell. Táto svadba bola veľmi dôležitá, tak Leona dúfala, že tá jej počká. Svadba, ku ktorej podľa nej, nepríde. Nie, nevydá sa za Gregora Clegana, to sa radšej vrhne z najvyššej veže Červenej bašty.

Večer stála pred oknom a sledovala hviezdy na oblohe. Stále dúfala, že sa tu jednej tmavej noci zjaví a unesie ju preč. Myšlienky na neho ju priam mučili. Nedokázala ho dostať zo svojej hlavy.

Uvidí ho ešte vôbec niekedy? Alebo ostane Sandor Clegane už navždy iba spomienkou?

Pozn. autorky:

Tak máme za sebou svadbu Sansy a Tyriona ... a Sansa už prišla o ďalších členov svojej rodiny :/ Leona a Sandor ponorení do spomienok jeden na druhého. 

Nabudúce sa na chvíľku objaví aj strýko Jaime :)