Leona sa nemýlila. Kráľ Joffrey Baratheon, prvý svojho mena, menoval svojho starého otca novým pobočníkom kráľa. Za oddanosť sa odmenil aj Tyrellovcom a zrušil svoje zasnúbenie so Sansou Stark, aby sa mohol zasnúbiť s mladučkou vdovou Margaery Tyrell.

Sansa sa spočiatku potešila, ale potom si uvedomila, že to vôbec nie je dobrá správa. Domov ju určite nepošlú a okrem toho Joffrey si s ňou bude môcť takto robiť, čo bude chcieť.

„A aká je?" spýtala sa jej Leona, keď sa zhovárali vonku v záhrade. „Margaery?"

„Je veľmi pekná," povedala Sansa úprimne.

„Neboj sa, som si istá, že tvoj brat nájde spôsob. Koniec koncov má môjho strýka," riekla jej Leona. „Ani sa nenazdáš a budeš doma."

„A teba čo trápi, lady Leona?" spýtala sa jej Sansa. „Kde..., kde si prišla k tej modrine na tvári?"

„Spadla som," zaklamala Leona, hoci si nemyslela, že by jej to Sansa uverila.

„Už si hovorila so svojím otcom?"

„Ešte nie," pokrútila Leona hlavou. „Vraj dostal poriadnu ranu do hlavy a musí sa z toho spamätať," dodala. A hlavne nechcela počúvať jeho kázne o tom, čo vyviedla. Stačilo, že musela zniesť posmešky od Cersei, hneď na druhý deň.

„Mrzí ma to," riekla Sansa úprimne.

„Aj mňa mrzí, že zrušili tvoje zasnúbenie. Keby si bola kráľovnou, musel by sa k tebe správať aspoň ako tak úctivo, lenže teraz," povzdychla si Leona pri predstave, čo by teraz všetko mohol Joffrey Sanse urobiť. „Avšak určite niečo vymyslíme."

„A už ti vybrali manžela?"

„Zatiaľ nie, ale nečakám od starého otca nič dobré, keď už je tu," poznamenala Leona a nevedela koľko dní si ešte bude užívať ako takej slobody. Bude musieť zatlačiť na otca, aby zasiahol, ako sa len bude dať. Už to zrejme ani nemohla odkladať. „Pôjdem sa predsa len pozrieť za otcom."

„Snáď ťa k nemu pustia, lady Leona."

„Ďakujem."

***

„Vyzeráš hrozne," zhodnotila Leona, keď videla otcovi dobitú tvár, na ktorej sa črtala rezná rana cez celú polovicu. „Šťastie, že si to prežil."

„To som mal," prikývol jej otec.

„Musím s tebou hovoriť," dodala naliehavo a naliala obom víno. Jednu čašu mu podala a jednu si vzala ona a na posilnenie si odpila. „Musíš zabrániť starému otcovi, aby ma vydal za nejakého idiota."

„Doniesli sa mi tie chýry," poznamenal Tyrion a premeral si pohľadom svoju dcéru. „Zbláznila si sa? Veď to ani nie je muž, je to zviera."

„Nechcem sa rozprávať o ňom," povedala mu Leona. „Aj tak by si to nepochopil."

„Kiežby si to vysvetlila," predniesol ironicky. „Je to zabijak, netvor. Čo si, kurva, na ňom videla?"

„Viac než by si povedal," šepla Leona, ale rozhodne nemala v pláne otcovi vešať na nos, čo všetko na ňom videla. Poriadne to ani sama nevedela. V jednu chvíľu ho nenávidela a v ďalšiu si užívala rozkoš, ktorú jej dokázal dopriať. „Možno silu, vieš, mala som pocit, že s ním sa nemusím nikoho báť..., lenže teraz. Starý otec ma má v zuboch. Myslela som si, že ma zabije, ale jeho vždy niečo zastaví. Kto vie, čo to je..."

Tyrion jej neopätoval pohľad. Vedel, čo Tywina Lannistra vždy zastaví. Oči jeho vnučky. Tie, ktoré zdedila po svojej starej mame Joanne, ktorú Tywin nadovšetko miloval. Tie oči ho vždy zastavili, vždy.

„Čo po mne chceš, Leona?"

„Ak ma naozaj chce vydať, tak nech to je niekto normálny," vravela mu Leona naliehavo. „Viem, že ty ho presvedčíš. Navrhni napríklad Bronna, alebo toho tvojho panoša, Podricka."

„Ty si sa zbláznila?"

„Prečo, to je dostatočný trest, no nie? Bronn predsa nemá žiadne reálne postavenie, iba ty si z neho urobil rytiera. A kebyže ma vydáte za toho panoša, tak to bude pre mňa dostatočne poníženie, no nie?"

„Vidím, že si to premyslela," uškrnul sa Tyrion.

„Otec," oslovila ho Leona naliehavo opäť. „Nedovoľ mu, aby ma vydal za muža, ktorý mi urobí zo života peklo. Bronn a ani ten tvoj panoš by mi nikdy neublížili."

„Ty Bronna nepoznáš. Možno na teba pekne hľadí a dvorí ti, ale nepoznáš ho. A Podrick? Veď ten sa ťa bojí!" zasmial sa Tyrion. „Môj otec to už isto dávno vie. Hoci sú tvoje argumenty veľmi presvedčivé, láska moja, nemyslím si, že by to prešlo."

„Ty niečo vymyslíš," dodala Leona. „Verím ti."

„Urobím čo sa bude dať. Nuž ber v úvahu, že mňa dvakrát môj otec nepočúva," pripomenul jej a potom dopil zvyšok svojho vína. „A koniec koncov si myslím, že bude lepšie, keď ťa vydáme."

„Prečo?"

„Už nikdy viac ťa nechcem vidieť s tým Cleganovským sráčom!" zodvihol Tyrion mierne hlas.

„O to by som sa nebála," poznamenala Leona ľahostajne. „Odišiel."

„Ale ak sa ešte niekedy vráti, Leona, zamknem ťa do veže," povedal jej otec celkom vážne.

Leona sa uškrnula. „No..., to bude zábavné. Tak mám prešľapy v krvi, hold. Ty máš zase rád štetky."

„Leona!" napomenul ju Tyrion, keď prekročila hranicu.

„Nevyberáme si koho milujeme," povedala Leona a kým sa jej Tyrion Lannister stihol spýtať, či toho idiota naozaj miluje, odišla.

***

Nevyberáme si koho milujeme.

Táto veta mu pripomenula Tyrionovi Jaimeho, stále väzneného Starkovcami. Niekoľko hodín mu rezonovala v mysli. Myslel na svojho brata, na svoju dcéru a na všetko, čo sa stalo za posledné dni. Už nebol pobočníkom kráľa, jeho tvár zdobila hnusná jazva.

„Kto by to bol do tvojej dcérenky povedal," smial sa mu Bronn. „Varoval som ťa, že ju s tým imbecilom vídam často."

„Och, nemudruj, Bronn," posťažoval sa Tyrion. Posledné o čom mal chuť počúvať bolo toto. Akoby nestačilo, že mu to prišiel na nos zavesiť jeho otec a pohoršoval sa nad správaním Leony a celkom nad tým, že ju neustrážil.

„Pritom to je tak krásna žena," uškrnul sa na neho Bronn.

„Áno, to je, je krásna," prikývol Tyrion, hoci si nemyslel, že toto je jediný dôvod, prečo sa Clegane dostal do jej pasce. „Ale ty dáš od nej ruky tiež preč."

„O to sa nemusíš báť," uškrnul sa Bronn. „Stratil som záujem po týchto novinkách."

„Nemysli si, že ho miluje," uviedol na pravú mieru Tyrion. „Nemôže."

„Tým presviedčaš sám seba?" spýtal sa ho Bronn a nadvihol obočie. Dolial si víno a uškieral sa na Tyriona.

„Nie, nemyslím, že by k nemu niečo cítila," odvetil mu Tyrion. „Inak by si ním utiekla. Veď vieš, aké sú ženy, kvôli láske urobia všetko."

Bronn prikývol, lebo to dávalo zmysel. „A čo on?"

„To mi je fuk!"

„Mohol by ju vari milovať?"

„Niečo ti o tom sráčovi poviem," povedala Tyrion celkom vážne. „Je to človek, ktorého nikdy nikto nemiloval. Aj jeho vlastný otec po tom incidente chránil Horu. Myslím, že to s Cleganom zamávalo už vtedy. Predstav si, že vyrastáš bez lásky a k tomu všetkému tvoju tvár zdobia nepekné rany. Ľudia sa ťa boja, ženy sa ťa boja. Si odporný ľuďom na pohľad. Si zabijak. Pracuješ pre kráľa, nemáš majetok, nemáš titul. Si iba nástroj na zabíjanie nepohodlných ľudí. A potom jedného dňa do tvojho života vstúpi ona. Krásna dievčina, ktorá sa ťa nebojí, ktorá ti dokáže hľadieť do očí bez strachu, nezatvára oči, keď vidí tvoju ohyzdnú tvár. Neprekáža jej, koľko chlapov, žien, či detí si zabil, ak si ju zachránil pred istou smrťou. A k tomu všetkému s tebou ide dobrovoľne. Tak si, odpovedz sám, Bronn. Čo by si cítil? Nikto ťa nikdy nemiloval a zrazu je tu ona..."

„Si v peknej riti," zasmial sa Bronn. „Ale odhadovať ľudí ti ide dobre."

„Ak ho zabijú, tak nie som," odvetil mu Tyrion.

„Prajem ti veľa šťastia," povedal mu Bronn a potom opustil jeho malú izbu.

***

Sandor Clegane bol už celkom ďaleko od Kráľovho prístavu. Nebol si istý, koľko po ňom idú a či vôbec je také dôležité sa ho zbaviť. Pravdepodobne Tywinovi Lannistrovi postačí, keď sa nebude vracať do Kráľovho prístavu, čo ani nemal v pláne. Rozmýšľal nad Severom, ale problém bol, že nemal skoro žiadne peniaze.

Tých pár čo mal, využil na to, aby si kúpil víno a poriadne sa opil, aby zo svojej mysle dostal tú prekliatu ženskú, ktorá odmietla utiecť s ním. Zrazu sa začala hrať na lady a jeho to akurát tak pekne nasralo.

Ležal pod stromom, zaspával, keď mu niekto prehodil vrece cez tvár.

Dostali ho.

Zrejme je s ním koniec.

Aspoň že stihol pred smrťou vypiť svoje obľúbené víno, hoci nevypudil zo svojich myšlienok jej nahé telo.

Pozn. autorky:

Tyrion to zase rozanalyzoval, ale zrejme nebude ďaleko do pravdy :D 

Sľubujem, že sa čoskoro dozviete, čo vymyslel dedko Tywin za manžela pre chuderku Leonu.  Bude to už v ďalšej kapitole, kde sa objaví už inak aj Arya :)