Zoberiem ťa do parku
Píšem, píšem, básničku,
potešiť má trošičku.
Možno, že aj vyčarí,
malý úsmev na tvári.
Dumám, hútam, rozmýšľam,
prečo som tu a ty tam.
Skúsim aspoň na diaľku,
zobrať ťa von do parku.
Za spoločnosť ďakujem ti.
Lúče slnka darujem ti.
K tomu dlhé objatie,
pre dušičky zahriatie.
Odtrhnem tri sedmokrásky,
ozdobím ti nimi vlásky.
Na líčko ti vtisnem pusu,
nech zaženie každú slzu.
Pre šťastie, pre zábavu,
pre pohodu, náladu,
zapískam na steble trávy
tóny pre tvoj tanec hravý.
A keď sa už zotmie,
zostaneme po tme,
pod oblohou žiarivou
hľadať na nej Malý voz.
Takto končí maličká,
bezstarostná básnička.
Venovaná tebe len,
nech ti spraví krajší deň.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro