Zlomená ruža
Mali sme veľa
a chceli sme viac.
Kto mohol tušiť,
že stratíme všetko?
Mali sme nádherný
priateľský vzťah,
chceli sme lásku,
strata je trestom.
Keď vietor ukradne
zbytočné slová,
keď duša zavíja
a srdce plače.
Keď vnútri najkrajšie
spomienky zhoria,
navždy sme stratili
čo bolo naše.
Šťastie je smútkom,
plní sme prázdna.
Láska čo bola
už nebude viac.
Spoločná budúcnosť
nebude žiadna.
Ruža je zlomená
už nebude rásť.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro