Amanda zistila, že také ľahké to nebude. Plán ísť do iných kráľovstiev osobne sa ukázal ako neuskutočniteľný, nemala toľko času, ale aj tak si verila, že ak napíše opäť listy a pošle ich po fénixovi, niekto sa na ich stranu pridá. Nezdalo sa jej ťažké presvedčiť jedno ďalšie kráľovstvo o tom, že zachrániť Chione, nič nezískať a uzavrieť spojenectvo, ktoré neprináša žiaden zisk, je vlastne fajn nápad. Kráľ v liste len nepoužil správnu rétoriku.

Tajne dúfala, že pochopí, v čom spočíva jej výnimočná schopnosť, o ktorej hovoril pustovník, lebo o čarovaní vtedy nevravel. Muselo to byť niečo iné, a ona veľmi chcela vedieť, čo ďalšie dokáže.

Nemohla písať do priveľmi vzdialených kráľovstiev, iba tam, odkiaľ by stihla prísť armáda, pretože každému bolo jasné, že vojsko zo severu nebude váhať a vydá sa na pochod proti Tairemonu hneď, ako to bude možné.

Ako prvý jej na list odpovedal Rosinfor, kráľovstvo juhozápadne od Tairemonu. Amanda otvorila list v napätom očakávaní a čítala, pričom jej Christopher čítal ponad plece, ani sa nesnažil byť nenápadný.

„Dalo sa to očakávať, Amy," povedal neveselo, keď dočítal.

Amanda nepovedala nič a ešte raz prebehla list očami.

Je nám ľúto, ale nebudeme riskovať... Postaviť sa severu bolo veľmi nerozumné...

Amanda nazúrene pokrčila list v dlani.

„Veď by sme ich mohli v tom spojenectve poraziť, tak prečo sa nepridajú?" pýtala sa naštvane.

„Pretože sa im to neoplatí," jednoducho zdôvodnil Christopher. „Ak prehráme, majú problém, ak vyhráme, nemajú nič."

Rozumné vysvetlenie Amande vôbec nepomohlo, veľmi dobre vedela všetko, čo jej Christopher povedal, ale odmietala to prijať. Musel existovať niekto, kto by sa k nim pridal... samozrejme, okrem Warloru a toho podvodníka odtiaľ.

Spolu s Christopherom šli za otcom a Nickom do pracovne. Amanda sa frustrovane posadila za stôl a povedala im o liste.

„Niekto predsa musí chcieť pomôcť!" zvolala nakoniec zúfalo.

„Warlor," pokrčil plecami Nick.

„Veď ani nevieme, či vôbec bol z Warloru," odpovedala Amanda. „Povedať to môže každý..."

„Mal schopnosť," pripomenul Christopher.

Amanda pokrútila hlavou.

„Z kráľovskej línie je. To neznamená, že musí byť z Warloru, ja mu neverím."

Kráľ si povzdychol s pohľadom upretým na Amandu.

„Skúsme počkať na ostatné odpovede. Ak sa to nepodarí, stále môžeme vyhrať, nie je to beznádejné."

Nick súhlasne prikývol a ukázal na mapu rozloženú na stole.

„Práve sme rozoberali stratégiu. Rozdelíme sa. Ja pôjdem s časťou armády po mori cez Visceriu, mám tam zvyšok mojich ľudí, celé námorníctvo ostalo na ostrove. Zaútočíme na Severné kráľovstvo od mora."

Amanda sa zamračila na mapu.

„Sú tam ľadové jaskyne."

„Zoberieme si svetrík."

„Nick!"

„Prepáč, Amy. Ale poradíme si, pôjdeme severnejšie, tam je dobré miesto na vylodenie. Moja časť armády sa pokúsi oslobodiť Severné kráľovstvo a potom bude postupovať na juh. S vami sa Harthova armáda stretne na juhu, ak stihneme, prídeme pomôcť aj s tým bojom."

Plán zaujal aj Christophera.

„To je dobrý nápad, ak sa to podarí, budeme ich napádať z oboch strán," poznamenal. „Ale čo ak Harth znovu nevezme celú armádu?"

„Nič sa nezmení," pokrčil plecami Nick. „Možno nás porazia, ale aspoň ich oslabíme. Tak či tak to vy na juhu budete mať trochu ľahšie."

Christopher prikývol.

„A ak sa to podarí, možno sa k vám na severe pridá niekto z obyvateľov. Zvyšuje to šance na úspech."

„Tak či tak by sme museli strážiť Visceriu," dodal Nick. „Ak zistia, a to zistia rýchlo, že sme sa k vám pridali, môžu útočiť aj na nás, armády majú dosť. Radšej sa s nimi stretnem mimo môjho kráľovstva."

Na chvíľu nastalo ticho, Nick spustil pohľad z mapy a poobzeral sa po ostatných. Kráľ uznanlivo pokýval hlavou.

„Ste dobrý stratég, Nick."

„Vďaka," odpovedal Nick potešene. „To viete, otec bol generál. Neprežil by, keby sme sa nenaučili poradiť si vo vojne, chcel z nás tiež generálov... Hrať na husle som sa naučil poza jeho chrbát," uškrnul sa.

Amanda sa pousmiala, ale stále hľadela na mapu s nedôverou. Áno, plán bol dobrý, najlepší, aký sa dal vymyslieť, ale stále neodstránil najväčší problém – málo vojska. Sever stále vyhrával s obrovským množstvom armády.

„A čo Khamar?" spýtala sa. „Nepridá sa na druhú stranu?"

„Nemyslím si, ale nie je to vylúčené," povedal kráľ neurčito. „Každopádne, Khamar nemá silnú armádu a Lara nie je stratég. Myslí len na seba a to sa jej raz môže vypomstiť."

Amanda si povzdychla, zložila si hlavu do dlaní a nehovorila nič. Ozval sa Christopher.

„Amy, dokázala by si ešte nájsť pustovníka?"

„Nie, samozrejme, že nie," pokrútila rázne hlavou. „Ty ho nenájdeš, on nájde teba. Okrem toho, keby mi mal ešte čo povedať, povie mi to vtedy."

„Povedal ti niečo o ďalšej schopnosti," pripomenul Christopher. „Čo ak je to schopnosť nájsť ho? Toľko rokov ho nikto nevidel, a zrazu..."

„Nie," prerušila ho Amanda. Chcela by, aby vedela pustovníka znovu nájsť, ale zároveň si bola istá, že hľadať ho by bolo zbytočné strácanie času. „Neviem, čo tým myslel, a asi to už ani nezistíme."

„A nepovedal ti ešte niečo?" spýtal sa Nick opatrne. „Niečo dôležité?"

„Nie," odpovedala Amanda, rozmýšľajúc nad jej stretnutím s pustovníkom. „Vlastne nehovoril nič, len..."

V hlave sa jej objavil obraz toho malého zrkadla. Nechcela o tom nikomu hovoriť, lebo nechcela, aby sa niekto cítil horší, a spomenula si, ako tam videla svoj obraz. Načo jej to všetko ukazoval? Aby ju dostal domov, a ona mohla všetkých zachrániť, aby umreli o trochu neskôr.

Pýcha rozdeľuje, pokora spája.

Pustovníkov hlas jej zaznel v mysli a táto veta rezonovala ako zvon uprostred všetkého ostatného. Zopakoval ju dvakrát, aby si bol istý, že na ňu nezabudne, ale prečo bolo také dôležité jedno morálne poučenie, ktoré v skutočnom svete nevedela využiť?

Toto jej preblesklo hlavou v zlomku sekundy, ale bolo svetlom, ktoré len na chvíľku, ako letiaca kométa miznúca za obzorom, osvetlilo cestu. Nedokončila vetu, na chvíľu sa zastavila, potom sa pomaly pozrela na Nicka.

„Musím ísť do Warloru," povedala nakoniec.

Všetci v miestnosti sa na seba prekvapene pozreli, nechápajúc, kde sa zobrala táto prudká zmena názoru.

„Prečo?" spýtal sa kráľ.

„Urobila som chybu," stručne odpovedala Amanda a postavila sa. „Pustovník ma pred tým varoval. Príliš rýchlo som Teeho odsúdila, ani som mu nedala šancu... musím ísť do Warloru."

Kráľ chápavo prikývol a Amanda mu bola veľmi vďačná, že sa ju nesnažil poúčať, že si to mala uvedomiť skôr, kým bol ešte čas.

„Ale nemôžeš ísť sama," povedal. „Cesta na juh síce nie je taká nebezpečná, ale je dlhá a potrebuješ jedného strážcu."

„Pôjdem s ňou," ponúkol sa Christopher.

„Nie," nesúhlasil kráľ. „Potrebujem ťa tu. Pošlem s ňou niekoho spoľahlivého z vojska."

„Ale do Warloru sa nedá dostať," oponoval Nick. „Celé kráľovstvo je uzavreté, pri bráne sú dvaja kamenní strážcovia..."

„Skúsim to."

„Stihneš to vôbec?" pochyboval stále Nick.

„Nie je to beznádejné," zapojil sa kráľ. „Je to najlepšia možnosť, akú máme. Ak sa to nepodarí, vráti sa, ak sa to podarí, získame na svoju stranu drakov a Warlor. A aj keď Amanda nepríde dosť skoro, snáď zdržíme Harthovu armádu dovtedy, kým sa k nám nepridajú draky a lukostrelci z Warloru."

„Je to naša jediná šanca," potvrdil Christopher.

„Choď cez Rosinfor," otočil sa kráľ k Amande. „Vyrazíš dnes. Dávaj si pozor a ponáhľaj sa. Ak sa to nepodarí, nič neriskuj, vráť sa. Je možné, že Warlor sa už nebude chcieť pridať, treba sa na to pripraviť. Neznamená to ešte, že prehráme."

„Viem," smutne odpovedala Amanda. Uvedomovala si, že je to hlavne jej chyba, že s Warlorom stále nie sú v spojenectve.

„Okrem toho, stále je možné, že Tee klamal," poznamenal Nick. „Možno si mala pravdu celý čas."

„Zistím to, keď tam prídem," pevne povedala Amanda. „Musím ísť. Kto pôjde so mnou ako moja stráž, otec?"

„Telly."

---

Vysadala na koňa už o niekoľko hodín neskôr. Nick s časťou svojej armády odchádzal tiež, späť do Viscerie a potom podniknúť útok po mori. Amanda to nechcela priznať, ale bála sa o Nicka, a on sa rovnako bál o ňu.

„Olivia a Ryan tu ostanú s mojimi pešiakmi," povedal, keď odchádzal a ešte predtým sa rozprával s Amandou. „Veď sa ešte stretneme."

„Určite?" neisto sa spýtala Amanda.

Nick neodpovedal. Pripojil sa k nim Telly, s warlorským lukom na chrbte, pripravený vyraziť na juh. Zastavil sa pri Nickovi.

„Keď ten sever nedobyješ, ani sa nevracaj," uškrnul sa.

„Neboj sa, nevrátim," odpovedal so smiechom Nick.

Amanda sa zamračila, ale nehovorila nič. Vedela, že Telly sa o Nicka bojí tiež, ale snaží sa odľahčiť atmosféru. Bohužiaľ, všetci vedeli, čo sa práve snažil Nickovi povedať, a príliš to atmosfére nepomohlo. Bolo to také mužské predbežné zbohom.

Musí sa to podariť, pomyslela si Amanda. Musím Warlor presvedčiť.

Cítila povinnosť voči Nickovi aj ostatným, mala výčitky. Samozrejme, podozrenia, že Tee klamal, mohli byť pravdivé, ale ak neboli, a kvôli jej tvrdohlavosti a neochote dôverovať Tairemon túto vojnu prehrá, bude to jej chyba. Dúfala len, že ešte nie je neskoro.

Vyrazili s Tellym na juh, kým Nick šiel na sever.

Telly nasledoval Amandu, nič nehovoril, ale skúmavo na ňu hľadel. Nechcel ju rušiť v myšlienkach, sám mal o čom premýšľať. Sophelia ostala v južnom kráľovstve a ktovie, kedy sa uvidia. Nemohol odmietnuť kráľov príkaz, okrem toho, bol rád, že pôjde s Amandou do Warloru, odkiaľ pochádzal jeho luk, ale zúfalo chcel záruku, že sa ešte stretne so Sopheliou. Nikto mu tú záruku nemohol dať.

„Amy?" oslovil ju opatrne po chvíli. „Nebude im vo Warlore podozrivé, že mám ten luk?"

„Otec ho neukradol," odpovedala Amanda stručne. „Ak ti ho dal, mal ho odniekiaľ, a určite ho mohol dávať ďalej."

Potom už išli väčšinu času v tichu, prerušovanom len rovnomerným dupotom kopýt.

---

Christopher sa chystal do svojej komnaty, unavený, vyčerpaný z napätia a plánovania vojny. Nerád nechával svoju sestru odísť tak ďaleko len v doprovode Tellyho, ale stále bol kráľom jeho otec. Christopher musel poslúchnuť a ostať doma.

Prechádzal cez vstupnú sieň, keď si všimol, že cez bránu práve prešli stráže s akýmsi zajatcom. Nemal náladu sa teraz zaoberať zločincami, preto dúfal, že ide len o obyčajného zlodeja, akí sa v Carborne raz za čas vyskytli. Avšak, keď jeden zo strážcov zamieril priamo k nemu, uvedomil si, že pôjde o niečo vážnejšie.

„Pane, našli sme špeha," povedal strážca s miernym úklonom, keď prišiel ku Christopherovi.

Princ spozornel. Špeh bol veľká vec, dôležitejšia, než únava.

„Odkiaľ je?"

„Neviem, pane, nič nepovedal. Dlho sa už potuluje okolo paláca, snaží sa načúvať pod oknami. Sledujeme ho už niekoľko dní. Nie je z Tairemonu, to sme zisťovali."

„Keď ste sa ho pýtali odkiaľ je, čo povedal?" spýtal sa Christopher.

„Nič, pane. Mlčí."

Christopher prikázal strážcovi, aby zajatca odviedli do podzemia. Ak to bol skutočne špeh zo severu, museli z neho dostať čo najviac.

Christopher ihneď informoval kráľa, ten so znepokojením informáciu prijal, ale zveril celý výsluch synovi. Išlo o veľa a kráľ bol príliš zavalený povinnosťami.

„Dôverujem ti, Christopher," povedal. „Dostaň to z neho. A udrž ho nažive."

Výsluch špehov nikdy nebol práve najmiernejší. Aj Christopher vedel, že má dočinenia s profesionálom, niekým, kto sa nedá ľahko zlomiť. Začal však pomaly, najprv len psychologickým nátlakom. Sadol si v podzemí oproti špehovi pripútanému na stoličke a mlčal, neustále naňho hľadiac.

Muž nepovedal nič. Bol silný, s postavou vojaka, mal tmavé vlasy aj oči, vyzeral veľmi nepreniknuteľne, a rozhodne sa netváril, že plánuje ustúpiť.

„Odkiaľ?" spýtal sa Christopher po dlhej chvíli ťaživého ticha.

Muž stále mlčal.

Trvalo niekoľko hodín, kým dostali zo špeha prvú, ale nesmierne dôležitú informáciu, a Christopher musel nariadiť väzenským dozorcom aj použitie fyzickej sily. Sám len stál, kládol otázky a sledoval špeha, teraz už pripútaného o drevený kríž.

„Ak Severné kráľovstvo posielalo špehov, muselo ich posielať už dávnejšie," hovoril počas prestávky, počas ktorej sa zajatec mohol aspoň na chvíľu vydýchať. „Čo si mal zistiť? Povedz mi to, a prestanem. Na dnes."

„Nie som zo severu," ťažkopádne zo seba dostal špeh.

Potom opäť vykríkol, lebo dozorca mu uštedril ďalší úder bičom. Christopher sa zamračil a zdvihnutím ruky dozorcu zastavil.

„Tak odkiaľ?"

„Z Khamaru. Neprišiel som kvôli vám. Mojou úlohou bolo vystopovať kráľa Nicka z Viscerie."