I'm craving for the freezing cold of an ocean
To be somewhere lost in a moment
Out there on my own
In a darkness

(Rhys Lewis - Alone)

„Alaaaaine, vitaj," Claire ma privíta, akoby sme boli dlhoročné kamarátky. Pritom sme dve cudzinky, ktoré sa prvýkrát naživo vidia a  týždeň si iba písali kvôli ubytovaniu. Načahuje sa ku mne a ja spravím krok vzad.

„Ahm, ja sa neobjímam."

Nad mojou úprimnosťou povytiahne prekvapené obočie, trhne hlavou vzad a rozpažené ruky pľasne späť k telu.

„Si háklivá na osobný priestor?" V hlase jej pohráva žart. Ktovie dokedy.

„A cudzie ruky na mojom tele." Nežartujem, ani sa nezasmejem, nechávam na nej, ako to pochopí.

Chvíľu ma pozoruje, analyzuje a potom sa zasmeje, akoby som práve povedala dobrý vtip. Typické. Nepridám sa, iba skrčím obočie v grimase, zatiaľ čo za jej chrbtom kráčam dnu. Ak si myslí, že som vtipná, znamená to len jedno - patrí k optimistom.

Tých moja úprimnosť neuráža, nevyvádza z miery, ani nevystraší, pretože v nej hľadajú vždy len to dobré – napríklad ju považujú za vtipnú. Mňa považujú za vtipnú a myslia si, že veci, čo vypustím z úst, nemôžem myslieť vážne.

To však platí len do istého bodu.

Raz príde moment, kedy zistí, že mnoho vecí, na ktorých sa predtým smiala, je pravdivých, a môj humor nie je úplne humor, ale úprimnosť alebo sarkazmus. To je bod, v ktorom sa celé jej správanie voči mne môže veľmi rýchlo zmeniť. A možno by mal nadísť čím skôr, nech to máme z krku.

Kuchyňa v byte je priamo spojená s obývačkou. Spolu tvoria jednu obrovskú miestnosť, ktorej účely rozdeľuje iba lamelová priečka v strede. Siaha od stropu po podlahu a delí obývaciu časť s tou kuchynskou. Obidve sú veľmi jednoduché a svetlé.

Byt je presne taký, ako som si ho predstavovala podľa fotiek. Na nich chýbal iba chalan,ktorý teraz sedí na barovej stoličke pri bielom kuchynskom ostrovčeku a čosi horlivo ťuká do klávesnice notebooku. 

„Ty?" osloví ho Claire, no on nereaguje a ďalej búši do kláves. Spod čiernej čapice mu trčia tmavohnedé vlasy a sústredený pohľad venuje monitoru, ktorý sa mu odráža v okuliaroch s hrubým čiernym rámom.

Claire si prečistí hrdlo.

„Tyler!"

„Hm?" Chalan prudko zodvihne hlavu. Tvári sa zmätene, akoby sa sem práve omylom teleportoval. Raz silno žmurkne a ukazovákom si okuliare posunie ku koreňu nosa. Uvedomí si, kde je, zaznamená ma a usmeje sa. Od ucha k uchu, bez zubov, ale prívetivo.

„Prepáč, bol som mimo. Vysvetľujem Loganovi, ako zistiť IP adresu jeho počítača."

„Veď mu to choď povedať. Nie je v izbe?"

„Nechcem... no veď vieš." Zatvári sa nejako rozpačito. Dokonca sa mi zdá, že očervenie. Prinúti ma to usmiať sa, čo bežne nerobím.

Vyzerá komicky, trochu mu odstávajú uši, ale odmysliac si to, plus celý ten geek štýl v podobe slušňáckej košele a vestového svetra na vrchu by mohol pokojne konkurovať všetkým tým univerzitným týpkom, ktorí výhodu peknej tváre aj náležite využívajú. Ibaže Tyler nevyzerá, že to robí.  On tú výhodu doslova ututláva pod výzorom šprta až dosť pochybujem, že o nej vôbec vie.

„Ó, preboha, Ty. Je šesť hodín, určite si to teraz nerozdávajú. Aj Lana by ti povedala, že je iba lenivý prísť sem sám, akoby si ho nepoznal. Navyše, máme nejaké pravidlá."

„Videla si niekedy, aby Logan dodržiaval pravidlá, Claire?"

Claire sa dlho nadýchne a hľadá slová. Očividne s ním musí súhlasiť.

„Má Lanu, ona na ne dohliada," odpovie s výdychom.

„Lana, iste. Ak dovolíš, nechám na vlastné uváženie. Nebudem riskovať, že uvidím ten istý horor dvakrát," uzavrie Tyler a znova si ukazovákom pritlačí okuliare ku koreňu nosa. Asi je to nejaký tik.

„Upozornenie, nová," prihovorí sa mi. „Loganovej a Laninej izbe sa vyhýbaj. Špeciálne od šiestej večer do... vlastne stále. Ušetríš si pár sedení u Rhetta alebo iného cvokára. Mňa zbavil traumy z toho, čo som v ich izbe  videl až po mesiaci," poradí mi a strasie sa. „Mesiaci!" zdôrazní. Zase potláčam úsmev. 

„Poznačené," odpoviem.

„Alaine, toto je Tyler, ak by si niečo nevedela, tak on to vie."

„Neviem zase všetko, Barbie, ale rád sa o to snažím," uškrnie sa a vstane od stola, pričom si oboma rukami uhládza sveter. „Veľmi ma teší, Alaine. Máš nemecké, írske alebo francúzske korene?"

„Emm... ani jedno?"

„Nie? Ale tvoje meno má."

Fíha! Aj keď mám stále bližšie k Blue, Tyler práve dokázal to, aby som Alaine neznášala o čosi menej.

Chystá sa podať mi ruku, viem to podľa toho, ako sa približuje, ale zrazu sa so zdvihnutým ukazovákom zastaví a šmátra po niečom vo vrecku riflí. Nenájde to.

„Dokelu. Nemám antibakteriálny gél," urobí sklamanú grimasu a na mňa následne ospravedlňujúci pohľad.

Keby on vedel!

„Nemusíš!" hneď zasiahnem. Vďakabohu, že ho nemá! „Aj tak si nerada podávam ruky," priznám rovno.

Jeho prvotná reakcia je rovnaká ako u Claire a všetkých ľudí, s ktorými sa zoznamujem. Prekvapene zodvihne obočie a skúma ma, ale skutočne záleží až na tom, čo urobí ako ďalšie. 

„Že je to úplne nehygienický zvyk?" Družne sa usmeje. Akoby sme odrazu boli tím. „Nerozumiem mu, toľko špiny! Vedeli ste, že jedno potrasenie rukou môže preniesť až stodvadsaťštyri miliónov baktérií a vírusov? Najčastejšie chrípku a nádchu. Nechutné."

„Boha, niečo som postláčal a celé sa to zaseklo. Pridrbaná kraksňa. Urobíš s tým niečo, Ty?" Do kuchyne vojde strašne vysoký hnedovlasý týpek oblečený v Jordan športových šortkách a voľnom, dlhom tričku. Na predlaktí pravej ruky nesie otvorený notebook, do ktorého počas chôdze čumí, a druhou rukou ho pridŕža.

„Aaaa toto je Logan," predstaví ho Claire. Logan zodvihne zrak a nahodí úsmev. Ten však preruší blondínka, ktorá sa okamžite vynorí za ním.

„Fakticky dík, zlato, teraz to už nejde ani mne!"

Lana.

Obaja na mňa zazrú. Neviem, čím to je, ale vôbec mi k sebe nesedia.

Stisnem pery k sebe a raz im ledabolo kývnem. Logan otvára ústa, aby niečo povedal, no nestihne, pretože ho znovu zatieni Lana.

„Nová spolubývajúca, však?" Šikovne sa pretlačí pred neho a okato si ma prezrie. Dáva si však pozor, aby to netrvalo dlho, a keď usúdi, že pre ňu zjavne nepredstavujem žiadnu hrozbu, či konkurenciu, široko sa usmeje a vystrie ku mne dlaň. 

„Som Lana, toto môj priateľ," zdôrazní, „Logan."

„Alaine si nepodáva ruky! Je to nehygienické," oznámi jej Tyler.

Ak by to v tejto chvíli povedal niekto iný, brala by som to ako uťahovanie, ale on to povie štýlom, že je na mňa hrdý a ani o tom nedokážem pochybovať. Krúti mi to kútik pier do úsmevu. Myslím, že si s Tylerom budem rozumieť, aj keď jeho citátom zo skrípt biológie neporozumiem asi nikdy.

„Ou, aha." Lanin úsmev po Tylerovej poznámke povädne a vymení si interný pohľad s Claire. Postrehnem to. Komunikujú. O mne. A znie to asi ako Koho si sem doviedla?

Na rozdiel od Claire, ktorá  názor na mňa zatiaľ oddialila, ho Lana tvorí okamžite a využíva pri tom každú jednu informáciu, ktorú dostane, zbadá, začuje. Kým si však informácie nefabuluje sama, netrápi ma to.

Moje dôvody nepodávania rúk nie sú hygienické, sú skôr... moje a necítim sa komfortne vysvetľovať iným to, čo sama úplne vysvetliť neviem.

„Ja sa aj tak radšej na privítanie bozkávam. To mi ide lepšie, že zlato?" Logan dvakrát pohodí obočím na Lanu a keď sa otočí mojím smerom, zaškerí sa. Mal to byť asi vtip, ale Lana sa tak netvári. Ani sa jej nedivím, keď spolu chodia.

Je to síce ich vec, ale nezaškodí mu, keď ho trochu schladím.

„Myslíš tak dobre ako zisťovanie IP adresy?" Ukážem prstom na zaseknutý notebook v jeho rukách.

On najprv nechápe a potom sa zatvári prekvapene, neveriac, že som ho tak rýchlo odbila. Vymení si pohľad s Tylerom, ktorý sa snaží potlačiť smiech, a potom sa zas uškrnie mojím smerom. Namieri na mňa ukazovák jemne ním hýbe hore dole. Na tvári sa mu pomaly rozlieva uznanlivý úsmev, akoby mi vravel niečo v zmysle dobre, dobre, nováčik, dostala si ma.

Vtedy viem, že Logan je ďalší typ ľudí, s ktorými sa stretávam. Tiež ma považujú za vtipnú, ale rovnako vedia, že sú isté veci, ktoré myslím vždy vážne. Presne ako oni. Na to, aby ma správne odhadli, musia zostať ostražití a trošku premýšľať.To práve urobil – zhodnotil, pochopil a pre tentoraz trafil.

Iba ľudia, ktorí sú ako ja, ktorí používajú sarkazmus a iróniu rovnako často, dokážu rozoznať, čo si v skutočnosti myslím a ako to myslím bez mihnutia oka. Rovnako rýchlo a trefne aj odpovedajú. S touto skupinou sú vzťahy komplikované. Buď sa na život a na smrť hádame alebo sme najlepšími priateľmi, nič medzi tým. V tejto skupine pre mňa existuje iba Kyle, môj nevlastný brat.

„Panebože, ty by si fakt flirtoval aj s kusom dreva. Hlavne, že je vyrezané v tvare ženského tela," vyhlási Lana. Pokrčím jedno obočie.

Dobre, Loganov humor je možno sexistický, ale ak má byť toto ten jej... Podtón jej hlasu mi totiž podsúva myšlienku, že nešlo iba o nevinné prirovnanie určené výlučne Loganovi. Nechcem, ale počujem v tom aj odkaz pre mňa. Niečo v zmysle, že by som si nemala namýšľať, aby Logan o mňa mal niekedy skutočný záujem aflirtoval s dievčaťom ako som ja pre niečo iné, než je moje pohlavie. Taký mám z toho pocit.

V duchu sa smejem. Tieto neisté ženy.

Vypovedá to viac o nej než o ňom, no aj keď mám chuť rozosmiať sa nahlas, rozhodnem sa ignorovať jej narážku, kým sa neuistím, že to nebola iba moja fantazmagória. Každopádne, na Lanu si dám pozor.

Claire ma prevedie zvyškom bytu a povie zopár pravidiel. Nič špeciálne, iba bežné veci ako klopať, upratovať po sebe, rozpis týždenných služieb v spoločných priestoroch, nekradnúť si jedlo z chladničky a oznamovať návštevy. Snažím sa všetko podstatné zapamätať a zároveň si nepodstatnými osemdesiatimi percentami z jej výkladu nezaťažovať mozgovú kapacitu.

Konečne sa presúvame k časti, ktorá ma zaujíma najviac – izby. Hlavne tá moja. Z obrovskej miestnosti totiž vedie chodba so šiestimi dverami oproti sebe. Tri vľavo a tri vpravo.

„Takže, ty budeš v posledných dverách napravo a oproti tebe Rhett. Ja bývam hneď v týchto prvých napravo." Poklope po bielych dverách s fuchsiovou girlandou a otočí sa hneď oproti. „Oproti mne je Ty. Inak, ak by to nebolo jasné, študuje biochémiu a molekulárnu biológiu, ale na to by si prišla aj ty," zasmeje sa, „no spýtaj sa ho hocičo iné – počítače, fyzika, technológie, filmy  - a vie aj to. Máme také podozrenie, že je tiež hacker, ale nechce sa priznať."

Pokračujeme chodbou ďalej a zastavíme sa pri stredných dverách. „Stredné izby napravo a naľavo patria Loganovi a Lane, ale väčšinou sú u Lany. Z Loganovej izby si chalani urobili herňu. Veď vieš, chlapi.Občas odtiaľto ide hurhaj, ale aspoň už neblokujú telku v obývačke mne a Lane, keď chceme sledovať Netflix alebo Maklérov z Hollywoodu. Sleduješ niečo z toho?"

„Nie."

„Och! To ani nehovor! Musíš sa k nám s Lanou pridať, sledujeme to vždy-"

„A kúpeľňa?" skočím jej do reči.

Claire sa zarazí, otočí na mňa a úsmev jej na moment zamrzne. Akoby si pár sekúnd nedokázala spomenúť, kde prestala alebo nerozumela tomu, čo sa pýtam. Alebo možno myslí na ten varovný pohľad, čo jej venovala Lana v kuchyni. Až vtedy si uvedomím, že to bolo trochu okaté odmietnutie tráviť s nimi čas. Ale môžem ja za to, že si radšej pozriem dobrý film? Sama?

Potom sa úsmev na jej tvári objaví znova a ona pokračuje, akoby som ju ani vôbec neprerušila. Cítim však, že ma začína viac prehodnocovať.

„Kúpeľne sú dve. My baby, používame túto, bližšie k izbám, a chalani zase tamtú, na chodbe." Ukáže na nenápadné dvere, ktoré vidieť až odtiaľto. Odľahne mi, že sú kúpeľne podelené a že tie naše sú bližšie k izbám. Chalani musia prechádzať ešte celou kuchyňo-obývačkou. „Ďalšie pravidlo. Ak je naša kúpeľňa obsadená, chalani dovolili použiť tú ich, ale naopak to neplatí. Keď si hanblivá a použiješ ich, daj si iba pozor, aby ti tam nevleteli. Logan je toho schopný," smeje sa.

Skvelé.

„Nedajú sa dvere zamknúť?"

„Kdesi sa zapatrošili kľúče a nevieme ich nájsť, ale ja sa nesťažujem," zatvári sa prefíkane. „Mám lepšiu výhovorku naďabiť v druhej kúpeľni na Rhetta, ak ty alebo Lana obsadíte tú našu."

Žmurkne na mňa a zachichoce sa.

Kristepane.

Už pred mojím príchodom mi bolo jasné, že po ňom Claire ide, ale že až tak, aby vymýšľala plán, ako si s ním v druhej kúpeľni urobiť privátne wellness?

Ak to vymyslela ona sama, tak som ju asi podcenila.

„Som hrozná, že? Myslíš si teraz o mne, že som  strašný človek," začne si sypať popol na hlavu.

Nie, iba trochu detinská.

Chvíľu prehodnocujem, či to povedať nahlas - či tú izbu vážne až tak zúfalo potrebujem. Ešte stále mám čas vziať kufor na plecia a šprintovať preč, kým nie som úplne vybalená.

„Ja sa len snažím zistiť, či sa mu fakt páčim, vieš? S ním je to ťažké. Občas mám pocit, akoby len prespával, ale vždy, ak sa ocitneme v jednej miestnosti, cítim, že to brutálne iskrí, že flirtuje, aj Lana si to myslí, no potom na neho nenarazím aj tri dni v kuse! Neviem, čo si o tom-"

Mám chuť sa prežehnať. Toto je nočná mora.

„Som unavená, idem sa vybaliť," stopnem ju, keď zacítim príležitosť. Kedy si všimne, že to robievam často? A druhá otázka, kedy jej dopne, prečo asi?

„Pomôžem ti," ponúkne sa. Bez otázky.

Alarm.

„Zvládnem to sama." Vnútim sa k stotinovému úsmevu. Opäť sa na mňa tak analyzačne díva a po chvíli sa zase zasmeje.

„Ty si taká zlatá, Alaine. Som rada, že tu s nami budeš bývať."

Takže nielen vtipná, ale aj zlatá. Celá ja!

„Radšej počkaj, keď ma spoznáš."

Teraz sa už zasmeje bez skúmania.

No dopekla. Optimisti sú moja smrť.

Kým ona pochopí, že ja skutočne nežartujem, budem už mať titul a prvé vrásky.

Dvere mojej novej izby konečne zavriem až o pol deviatej. Obzriem sa okolo. Štyri obrovské škatule plné hovadín, jeden rozložený kufor, z ktorého som vylovila zatiaľ iba šampón, sprchovací gél a pyžamo s tým smiešnym pokémonom, čo mi daroval Kyle pri odchode. Chaos, ale zato pokojné ticho...

... ktoré preruší jedno barytónové čaute kdesi z kuchyne a potom niekoľko ťažkých krokov za dverami mojej izby zavŕšené zabuchnutím dverí oproti tým mojim – Rhett.

Dnes už naozaj nie. Dnes mám ľudí po krk.

Otočím kľúčikom vo dverách a zamknem sa.

Samota. Niekedy trest, inokedy vykúpenie. Záleží na tom, kedy a ako prichádza. Či je hosťom alebo votrelcom. Či mám (v hlave) upratané alebo neporiadok.

Práve je však vítaný spoločník. Štartovacia čiara. Prázdno, ktoré treba zaplniť. V izbe i vo mne.

Veľa šťastia, Blue.

Taaak... spoznali ste partičku na spoločnom byte, kde bude Blue bývať 😅 dáme si  ďalšiu časť zajtra a ďalšiu v sobotu, aby sme to konečne rozbehli a potom sa začnem trochu s pridávaním krotiť 🙈😂 Aktuálne pracujem na 31. kapitole (ale koncom júna idem na dovolenku a je lepšie mať väčšiu zálohu 😂❤️)