She never wanted to be white picket fenced in
Her heart's like a feather in a Tulsa wind
Seaside breeze'll bring her to life
And all them other boys say she's a goodbye girl

(Corey Kent - Wild As Her)

Chodba Rhettovho bytu je po pravej strane lemovaná vstavanou skriňou siahajúcou až po strop. Možno to robí jej čierna farba a možno i tehlová stena s dvoma dverami hneď oproti nej, ale niečo ma tu núti držať sa na pozore.

K tomu všetkému je tu málo svetla. Žiari až z priestoru za touto chodbou a ku mne dopadajú iba chabé polotiene. V diaľke ponúkajú výhľad na obrovské okno na druhej strane bytu a zadnú časť schodiska začínajúceho kdesi v strede osvetlenej časti.

Schody? V byte sú schody?

Pozriem hore. Hrubé drevené trámy podopierajú podlažie priamo nad mojou hlavou.  Je to mezonet?

No doriti. Poondiaty mezonet! 

Aký šialenec uprednostní bývanie s ďalšími piatimi ľuďmi pred týmto?

„Načo máš tie bicáky, keď nevieš roztiahnuť jeden trápny gauč? Poriadne potiahni, už ho dlho neudržím," dolieha ku mne Rhettov hlas.

„Prijebanejši gauč som ešte nevidel! Nemôžeme ho proste hodiť tu na zem? Keď sa nezobudil pri tom, ako sme mu dole skoro pricvakli v dverách tú smradľavú nohu, toto si ani nevšimne."  

Zrejme sa bavia o Loganovi, ktorý po nekonečnom mumlaní a Hollandovom uťahovaní si z neho v aute zaspal. Aspoň mi to poskytlo záruku, že jeho žalúdok neskončí na mojom zadnom sedadle.

„Holl! Rýchlo!"

„Dobre, dobre."

Tresk!

„Bože môj! Tichšie! Chceš, aby sem niekto nabehol?"

„Povedal si poriadne, čo sa teraz sťažuješ?" 

Nasleduje ďalší, ale už tupší tresk (asi Loganovho tela) a zase ich hrubé hlasy, ktoré vytesňujem.

Nechcela som ísť sem hore, ale urobili si zo mňa vrátnika, kým oni dvaja niesli na pleciach Logana. Nemala som v pláne tu ani ďalej vyčkávať, lenže Rhett môj plán rýchlo zmenil.

Prinútil Tylera zostať v bare a postarať sa o Millie i Gabi, zatiaľ čo Drew prinútil Rhetta postarať sa o mňa, čo znamená, že mi Rhett nedovolil odísť. Trvá na tom, že ide prespať ku Claire tiež.

Nemám z toho dobrý pocit. Nechcem s ním byť zase sama. Tých pár intenzívnych minút v mojom aute mi dnes úplne stačilo a tých ďalších, ešte intenzívnejších pred mojím autom...

Určite sa o tom bude chcieť rozprávať. Áno, dotkla som sa ho, bariéra fungovala, ale zároveň mi ponúkla možné vysvetlenie, prečo pri Drewovi nie.

Nie je to tak, že by som sa o tom nechcela s Rhettom porozprávať, práveže chcem. Chcem poznať jeho názor, čo si o tom myslí, ale nie hneď. Najprv si to potrebujem poskladať vo vlastnej hlave a na to som už dnes príliš vyšťavená.

Začnem zívať. Prižmúrim oči a dlaňou si prikryjem široko otvorené ústa.

„Si unavená? Môžem šoférovať ja."

Zívnutie ani nestihnem dokončiť. Rhettova vysoká postava sa hrnie po dlhej chodbe oproti mne až kým je tak blízko, že rozoznám farbu jeho očí. Momentálne tmavých ako ten najhlbší oceán. Zvraštím na neho obočie a zuby cvaknem o seba až je to trochu počuť.

„Mojej Toye sa ani nedotkneš."

„Toye?" Podrepne si predo mnou a začne nazúvať tenisky, no nezabudne sa pri tom pobavene zasmiať.

„Toyota. Toya. Také nepochopiteľné?"

„Skôr také prvoplánové. Asi ako všetky prezývky, ktoré pochádzajú z tvojej hlavy, Slaine Ainclair." Obutý sa zase postaví a ja musím zakloniť hlavu, aby som stále držala výhľad na jeho tvár.

„Stále stokrát lepšie než tie tvoje."

„Závidíš, že mám na ne talent?"

„Lebo nič lepšie nemám na práci, len ti závidieť. Spamätaj sa."

„Až keď priznáš, že prezývku, ktorú som vymyslel špeciálne tebe, obľubuješ ešte viac než tvoje vlastné meno." Perami mu prešmykne záblesk doťahovania. Nemusí to byť viac, aby vyvolal reakciu na mojej strane. Ide to prirodzene.

„A na to si ako prišiel, Sherlock? Tiež nejaký nefunkčný talent?"

„Nie, v tomto prípade som stavil na staré dobré  oči a uši. Vnímam, ako reaguješ na Alaine a Seni," zdôrazní „ale sem-tam sa mi zdá, že úplne najviac si užívaš Čikoritu."

„Hej, asi tak ako tvoju prítomnosť a pondelky," odfrflem a znudene presuniem oči preč z neho, ale aj tak si dám záležať, aby som zachytila, ako sa mu pery napnú do štádia, v ktorom na mňa zasvietia už aj jeho biele zuby.

„Kľúče." S nemiznúcim úškrnom predo mňa vystrčí dlaň. „Od bytu aj od auta."

Pozriem sa na ňu a potom zas zachmúrene na neho.

„Je to iba pätnásť minút autom, Rhett. To zvládnem."

,,Je mi jedno, koľko. Nechceš snáď riskovať, že nás zabiješ."

Premkne ma zima a prehltnem.

Nenávidím, keď si ma to slovo nájde. Každá jeho forma má na mňa rovnaký efekt. Prichádza a ja nemám čas sa skryť. Nepýta sa, či môže, proste vtrhne dnu a bodá aj do posledných úlomkov života, ktorým žijem. 

Asi ani nežmurkám, kým siaham do zadného vrecka riflí a vyťahujem svoje kľúče. Spolu s kľúčami od Rhettovho bytu ich pustím do jeho pripravenej dlane. Bez toho, aby sa na mňa prestal dívať ich chytí a štrngot uhluší v pästi.

Povie ďakujem, ktoré znie už len kdesi v diaľke. Zahmlene, neisto, nepodstatne. Na chvíľu na tom mieste uviaznem, až kým sa ku mne nezačnú dobíjať ďalšie slová.

,,Trasieš sa."

Niečo sa ma na stehne dotkne. Strhnem sa a zrazu sedím vo svojom vlastnom aute. Rhett je vedľa mňa.

,,Je ti zima?" Šoféruje, ale keď ma kontroluje, tvári sa rozrušene.

Absolútne netuším, ako som prešla z jeho bytu až sem. Netuším, kedy naštartoval, koľko už ideme, v akej časti Houstonu práve sme a či sa ma odvtedy pýtal aj niečo iné, pretože ak áno, odpovedala som? 

Pozriem sa dole, na stehná a na to, čo ma privolalo späť. Kožená bunda, ale nie moja. Je pánska.

,,Prehoď si ju." Rhett strieda pohľad na cestu za pohľad na mňa.

V aute vôbec nie je zima. Akoby mohla byť? Sme v Houstone. Napriek tomu dezorientovane a bez protestov urobím, čo mi vraví. To stačí, aby vedel, že sa niečo deje.

,,Počuj, Seni..." Kým si obliekam bundu a on už parkuje pred komplexom, kde sídli Clairin byt, ozve sa znepokojeným hlasom. ,,Máš právo sa hnevať, ale prisahám, že som ti o Jimmiem chcel povedať skôr-"

,,Ale ja sa nehnevám," zastavím ho. Už plne prítomná v reálnom čase na reálnom mieste.

,,Nie? Vyzerala si tak-"

,,Hlavne, že je to vyriešené," znovu ho nenechám dopovedať. Nechcem sa baviť o tom, ako podľa neho vyzerám, pretože viem, kam to s jeho vytrvalosťou môže zájsť. Je lepšie ani s tým nezačínať.

Rhett vypne motor, vytiahne kľúč zo zapaľovania a podozrievavo ma preskúma. Vidím, že sa mu moja reakcia nepozdáva, ale zľutuje sa a pochopí. Nerozvíja debatu týmto smerom ďalej, to však neznamená, že ju nerozvinie vôbec.

„Nie tak úplne. Existuje jeden nevyriešený háčik."

„Aký háčik?"

„Poďme radšej hore, poviem ti cestou."

***

„Zbláznil si sa? Mám bývať s tebou a Jimmiem v tvojom byte? Bože, Rhett, prečo mi navrhuješ takéto absurdnosti vždy, keď som unavená? Je to nejaká z tvojich psycho techník, pretože je poriadne nahovno. Znovu nezaspím. Fakt dík."

„Čo iné som ti ešte navrhol, keď si bola unavená?"

Stačí, že nakloním hlavu na bok a vrhnem na neho nasrdený výraz. Ty dobre vieš čo. Výťah cinkne na našom poschodí a aj Rhettovi cinkne, čo myslím.

„Ó, ahaaa, satén? To sa neboj. V tom byte možno nie je toľko súkromia, má málo oddelených priestorov, ale nechal by som ťa spať hore, na poschodí, a ja-"

„Nie, Rhett!"

„Ale prečo nie? Veď porozmýšľaj,  je to dokonalé riešenie. Bol by som pokojnejší, ak by som vedel, že Jimmie je stále pod dohľadom, ty nie? Aj tak pracuješ z domu, či sa mýlim?"

„Väčšinou, ale... Veď tam máš toho exota. Bude tam s Jimmiem on a ja môžem prísť len ak to bude fakt nutné. Načo by som sa rovno sťahovala?"

„Toho exota myslíš Holla? Jemu by som nezveril ani kaktus, nie človeka." Rhett pretočí kľúč v dverách bytu, otvorí a nechá ma vojsť prvú. Zasvietim a on zas zavrie. Zdá sa, že vzduch je čistý, nevidím tu ešte ani Tylerove topánky, ale Rhett aj tak začne šepkať: ,,Navyše, Holl sám je iba pár mesiacov čistý."

Ledva si vyzujem jednu tenisku, stuhnem. „On bol...?"

„Tráva. Sem tam tvrdšie."

Som vlastne prekvapená? Trochu šokovaná áno, ale prekvapená? Celkom to k nemu pasuje. Hlasno si povzdychnem a pokračujem v zobúvaní.

„Pozri, Jimmie je na tom psychicky lepšie a verím, že mu dodá motiváciu  aj to, že si niečo privyrobí hraním vo Phoenixe, ale-"

„Privyrobí v... Ako si to...? Kedy? Ako si ho...? Preto o ňom vie aj Drew?" Zastavím sa až v kuchyni, kde mierim za LED pásikom, a keď sa otočím, Rhett mi je hneď v pätách. Okamžite brzdí, ale jeho kolínska aj tak vrazí do mojich zmyslov, kvôli čomu sa mi na sekundu zasekne dych a musím od neho o krok ustúpiť, aby som sa dokázala sústrediť na to, čo mi vraví.

„Áno, preto. A nemusel som ho extra presviedčať. Bol rád. Všetci. Jimmie, Drew aj Hermiona."

„Kto je Hermiona?" Ani som si neuvedomila, ale šepkám tiež.

„Majiteľka baru. Drewova teta."

Pokrútim užasnuto a zároveň neveriacky hlavou. Ako to, že je stále o krok vpred?

„Seni, ten starec ťa má rád. Je mu lepšie aj vďaka tebe a tebe zase vďaka nemu. Ja viem, povedal som, že sa navzájom nevyliečite, ale... trochu som sa mýlil." Podskočí mi srdce. Poteší ma, že si to myslí. „Potrebuje ťa a ja..." úplne stíchne a počas tej pauzy na mňa uprie svoje svoj hlboký oceán takým spôsobom, že sa mi zdá, akoby v ňom urobil cestičku iba pre mňa, zatiaľ čo každého votrelca by bez milosti utopil. „Ja ťa potrebujem tiež," prizná, „aspoň dovtedy, pokiaľ James nenastúpi na odvykačku, chápeš. Nežiadal by som ťa o to, ak by som o neho sám nemal obavy. Stále si nie som istý, či mu bez dozoru môžeme úplne dôverovať a že-"

„Si nič neurobí," dokončím za neho. Rhett so stisnutými perami prikývne.

Zase si povzdychnem, založím ruky na hrudi a s pohľadom neprítomne upretým na koberec, narazím zadkom o operadlo gauča.

Začnem premýšľať nad jeho návrhom. Dáva to zmysel, ale ja, starec a Rhett v jednom byte? Nie, žeby mi vyslovene vadila spoločnosť niektorého z nich, iba mi tá predstava pripadá príliš... intímna?

„Takže? Čo hovoríš?"

„Ja neviem, Rhett. Dokedy si to musím premyslieť?"

„Čím skôr? Jimmieho prepúšťajú už zajtra."

,,Panebože, to je už zajtra?" Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Ani Jimmie mi to nepripomenul, keď som pri ňom včera bola. Mám také podozrenie, že ani nemohol.

„A čo Claire? Mám zmluvu do konca semestra, ty nie? Už si sa s ňou bavil?"

„Ešte nie, ale podľa mňa s tým nebude mať problém."

„Možno s tebou, ale so mnou...?"

„Myslím, že sa len poteší, ak nebude mať na očiach ani jedného z nás, Seni." Nadvihne obočie, akoby sa mi snažil niečo naznačiť niečo, čo by som mala vedieť, lenže neviem.

„Ty niečo vieš. Vieš, prečo sa so mnou Claire nebaví?"

Zahryzne si do pery a tvárou vyjadrí obavy. Začínam tušiť, že vysvetlenie sa mi nebude pozdávať.  „Myslí si, že som ju odmietol preto, lebo mám niečo s tebou." Ani sa nesnaží krúžiť okolo horúcej kaše. Mám to na ňom rada, ale túto informáciu musím spracovávať o niečo dlhšie.

Odmietol ju. Okej, konečne si to ujasnili.

Mám niečo s tebou. Error.

„Počkaj, akože so mnou?"  Ukážem na seba prstom a on, s kútikom pobavene dvihnutým dohora, prikývne. „Zbláznila sa? My dvaja spolu? Ako jej to vôbec napadlo?" vypľuvnem zvýšeným hlasom, čo si uvedomím, až keď mi Rhett prstom naznačí ššš.

Pretočím očami a normálne sa musím niečoho chytiť, aby som to predýchala, no v tom niečo buchne.

Obaja za zvukom otočíme hlavu.

„Počula si?" Prikývnem. Kroky. Dívame sa na seba a je nám jasné, čo bude nasledovať. My o vlku a vlk...

„Pekná bunda, Alaine. Nevenoval sa ti Logan dostatočne, že ju máš na sebe, aj keď si sa vrátila s Rhettom?" V obývačko-kuchyni sa nakoniec nevynorí Claire, ale Lana. Nie vlčica, ale rovno alfa, a pozerá iba na mňa ako na neskorú večeru.

Trochu však nechápem, o čom točí. Rýchlo zabehnem okom k Rhettovi po aké-také zasvätenie.

„Lana, nezaťahuj Seni do tvojich problémov." Nepozrie sa na mňa, ale bráni ma pred ňou.

„Ja ju zaťahujem do mojich problémov? To vážne, Rhett? Veď kvôli nej je medzi mnou a Loganom koniec."

„Čože?" neumlčím náhly šok. Rozišli sa?

Už mi dáva zmysel, prečo sa Log opil, ale... kvôli mne? Čo je to za blbosť?

„Ale no tak. Ty vieš, že to nie je pravda. Dala si mu ultimátum a úprimne, nemal veľmi na výber."

„Mne sa snáď sníva. Akože nemal na výber? Mal a vybral si ju. Vlastne presne ako ty. Pre Clairino dobro som verila, že aspoň ty sa nedáš namotať každou zúfalkou," krátko pozrie na Seni, „ktorá sa ti bude pchať do zadku a dievča ako Claire nepošleš tak ľahko dokelu, ale očividne je to, čo sa o tebe hovorí naozaj pravda, Rhett."

„Preboha, dosť!" vyhŕknem. Nemôžem počúvať, čo za hlúposti ešte vypustí z úst. Nielen o Rhettovi, ale aj o mne či Loganovi. Obaja na mňa zaskočene pozrú, ale ja sa sústredím iba na tú potvoru. „Vôbec nevieš, čo hovoríš, ale dobre. Ak chceš, pokojne ma urážaj, aj tak na mňa nemáš absolútne žiadny dosah, pretože si mi ukradnutá, ale mala by si sa zamyslieť, čo robíš tým, ktorým ukradnutá nie si."

„Nehovor. Veľmi dobre viem, čo robím. Snažím sa ich chrániť. Otvoriť im oči." 

„Nie, Lana, to si iba zbožne želáš. Realita je taká, že im ubližuješ."

„A ty mi ideš dávať morálne kázania? Vedela si predsa, že Rhett sa Claire páči a i tak si nemala problém vyštartovať aj po ňom, keď Logan-"

„Čo? Veď ja som po nikom nevyštartovala. Ani po Rhettovi, ani po Loganovi, ani po-"

„Seni, nemusíš sa obhajovať," prehovorí Rhett a všetka pozornosť je zase na ňom. ,,Po prvé, nič si neurobila a po druhé, nemá to zmysel," pozrie sa na Lanu, ,,ver mi."

A len tak mu aj verím. Skutočne verím. Chápem, čo mi chce povedať. Neplytvaj energiou tam, kde to nemá zmysel.

„Nie, nič neurobila, iba vám vymyla mozgy. Už len čakám, kedy skočí aj po Tylerovi, ten je  takisto slušne namotaný. Robíš fakt dobrú prácu, drahá." Lane sa nepáči, že prichádza o drámu, ktorú miluje, no zároveň iba podškrtne to, že sa Rhett nemýli.

Pozná Lanu dlhšie a z vlastnej skúsenosti zjavne vie, že slová na ňu neplatia, pretože ona bude počúvať vždy iba tie svoje. Je to to, čo si dnes definitívne priznal aj Logan?

„Ty si strašná krava, ale aj tak ti budem fandiť, aby si na to prišla skôr, než definitívne stratíš priateľov, ktorými manipuluješ a chlapa, ktorý sa napriek tomu, aká si, neváha za teba aj pobiť."

Rozhostí sa ticho. Pri zmienke o Loganovi Lana stratí reč. Asi pochopila, čo sa dnes stalo a zdá sa, že sa v nej konečne pohol kúsok svedomia. Využijem ten moment a otočím sa k Rhettovi.

Som rozhodnutá.

„Beriem tvoju ponuku," poviem rozhodne. Jeho zamyslený výraz sa zrazu rozžiari a letmo prikývne hlavou. Lana sa zas mračí, akoby vycítila, že práve niečo pokazila, ale kým som tam, nehovorí už ani slovo.

„Dobrú noc," rozlúčim sa s nimi, no odpoveď dostanem iba od Rhetta. „Dobrú."

Lane venujem posledný pohľad my dve sme skončili a idem si užiť poslednú noc vo svojej izbe. 

„Čo to malo znamenať? To s tou ponukou?" vyzvedá od Rhetta, len čo sa im otočím chrbtom.

„To, že si mi práve urobila službičku. Ďakujem." Pri Rhettovej odpovedi sa usmejem, zabočím na chodbu s izbami a stopnem. Odprisahala by som, že ružová girlanda na Clairiných dverách sa práve pohla.

Načúvala. Som si istá, že to všetko počula.

Úsmev mi z tváre zmizne. Na Lane mi nezáleží, jej naozaj nemusím nič vysvetľovať, ale s Claire to cítim inak. Lana si z nej urobila nevinnú obeť, takmer ako zo mňa, ibaže ja sa viem brániť, lenže ona?

S tým musím niečo urobiť.

Dočkali ste sa 😅 Je to taká posúvacia časť, kde ste taký vývoj asi čakali, ale snáď vás bavila. Ja už sa teším, keď sa presuniem do Rhettovho bytu 😅
❤️