"They said I was nothing but a troublemaker never up to no good"

LANCO - Greatest Love Story

„Päť minút, Rhett? Som úplne premočená." Je prvá veta mojej sestry, keď ju vyzdvihnem spred internátu.

„Päť, šesť, desať. Vieš, že som mal z matiky štvorky."

„Kde si toľko trčal?"

„Spolužiačka niečo potrebovala." Nechcem jej vykladať o spolubývajúcej dráme, tak spomeniem radšej Sally, ale príliš neskoro si uvedomím, že aj toto je zlý výber.

„Ako inak," zamumle Millie. „Spolužiačka. Čo na tebe všetky vidia?"

Je to tu.

Nikdy nebola taká drzá, ale odkedy je Madison preč... Boli si veľmi blízke. Na jednej strane ma teší, aký vzťah si vybudovali, ale na druhej ma mrzí, že za príšeru v celom príbehu pokladá jednoznačne iba mňa.

Čo sa vlastne sťažuješ, tupec? Máš iba to, čo si chcel.

„Krpaňa, chceš si predčasne vystúpiť a dokráčať pešo?"

„Pozval si ma. To mi neurobíš."

„Chceš sa staviť?"

„Si príšerný!" Prekrúti očami. Neprekvapuje ma to. „Volala ti dnes mama?"

„Nie, prečo?"

„Chcela prebrať ozvučenie stodoly na tú obnovu ich manželského sľubu. Myslela, že by si to prebral s Drewom. Ja riešim fotenie."

„Veď oslava má ešte čas."

„Nepoznáš mamu?"

Poznám.

Vystúpime pred Phoenixom, kde hráva Drew a jeho kapela. Phoenix je vlastne veľmi výstižný názov, pretože bar pred troma rokmi doslova povstal z popola. Každý deň pri pohľade naň som hrdý, že sa tak stalo najmä vďaka Drewovi a mne.

Keď bar uchvátil požiar, vlastnila ho Drewova teta Hermiona a jej manžel, strýko Miquel. Ten však utrpel popáleniny takého rozsahu, že skončil na predčasnom invalidnom dôchodku. Nechceli to renovovať, nemali peniaze, no keďže sme tu s Drewom už rok študovali a bar si za ten čas obľúbili, rozhodli sme sa skúsiť šialený nápad a vybudovať z toho miesto, na ktoré raz budeme spomínať ako na naše. A to doslova.

Drew mal kapelu, ja zasa osvedčené presvedčovacie metódy a ochotné známosti. Pouličným hraním s kapelou Drew zbieral peniaze na materiál potrebný k opravám a ja som sa postaral o to, aby aspoň práca bola zadarmo.

Stavbyvedúci, strýko Miquel, síce nemohol pracovať fyzicky, ale dobrovoľníci, chalani, s ktorými hrávam basket v škole aj na ulici, poslúchali jeho rady na slovo presne.

Odvtedy je Phoenix víkendovým útočiskom mnohých študentov. Od nedele do štvrtka funguje skôr ako reštaurácia so živou hudbou a piatok i sobotu sa mení na bar, kde chodíme s chalanmi na pivo alebo zahrať biliard, šípky či stolný futbal.

Je štvrtok a miestnosť sa stále iba plní. Drew na pódiu akurát ladí gitaru. S Millie zaujmeme miesto pri našom stálom stole. Vtedy si nás konečne všimne i on a zlezie z pódia dolu.

„To ste sem išli dvadsiatkou?" Žiadne čaute ani vitajte, rovno nahrá Millie, ktorá na mňa vrhne obviňujúci pohľad.

„Rhett rozhadzoval siete," odpovie mu za mňa.

Drewovi vystrelí prekvapené obočie. „Vážne?"

On jediný vie, že teraz žiadne ženské neriešim, no je zbytočné niečo vysvetľovať Millie či komukoľvek inému. Naznačím mu, nech na ňu nijako nereaguje. Drew poslúchne a vyčarí úsmev.

„Vitaj doma, lady D." Spoza chrbta dokonca vytiahne kyticu tulipánov ako kúzelník. Uznanlivo pokrútim pery. Herec, vždy bezchybný.

„Ďakujem, Čili, dlho sme sa nevideli." Millie si privonia ku kvetom, čo jej venoval.

„Ešte raz ma tak oslovíš a..."

„...tú zábavnú historku sa dozvie tvoja budúca frajerka," dokončí za neho a jej leskom potreté pery sa spoza tulipánov zvlnia do diabolského úškrnu.

Títo dvaja. Ak nerýpu do mňa, rýpu do seba.

„Malá beštia. Vidno, že ste rodina." Drew ju zabíja tichým pohľadom, na čo Millie mykne plecami a rozosmeje sa už nahlas. Musím sa k nej pridať a to len kvôli historke, vďaka ktorej si Drewa doberáme už asi tri roky.

Bol po operácii kolena. Na oddelení som mal akurát prax ja aj tri spolužiačky. Jedna z nich ho zobudila skoro ráno preto, aby mu vyčistila a prelepila ranu. Išiel som s ňou, aby som menil infúziu. Chudák Drew bol v šoku, keď sme ho o piatej museli zobudiť, no v ešte väčšom šoku bola spolužiačka, keď zbadala to, čo ju pozdravilo pod Drewovým paplónom, ktorý rozospato odkryl. Skoro som si cvrkol, keď jej pri pohľade na Drewov stožiar ušlo tlmené híknutie. Doteraz si nedokážem vybrať, kto z nich dvoch nabral horší odtieň čili papričky.

„Musel si jej tú historku vytárať, zradca?" Drew obráti nasrdený výraz mojím smerom. „To mám za to, že som ťa ja, blbec, pred Madison vždy šetril?" Len čo spomenie jej meno, vypleštím oči. Aj tak je neskoro. Millie si takú príležitosť nenechá ujsť.

„To máš jedno, Čili. Madison sama zistila, že aj Rhetta vzrušujú veci, ktoré by nemali. Nie si v tom sám." Usmeje sa na nás oboch s dávkou falošnej sladkosti.

Drewove oči sa tlačia von a mne, aj keď som na jej poznámky už imúnny, zabehne slina. Tajne som dúfal, že po týždňoch, čo bola preč, ju rovnaká pesnička prestane baviť, ale mýlil som sa.

Pesnička.

„Nechcela si si náhodou niečo zaspievať, Mellitka?" zopakujem jej falošný úškrn a dám si záležať na tom, aby moju otázku pochopila ako jasný príkaz. Naštvane si ma premeria, potom aj stále šokovaného Drewa a s bojovným pohľadom odkráča k chalanom na pódiu.

„Toto by som si ja nenechal." Drew začne.

„Prežijem."

„Prečo jej už, dopekla, nepovieš, ako to s Madison v skutočnosti bolo?"

„Nebudem riskovať, že by podobne tyranizovala Madison, ak sa vráti. Nikdy viac by ju nevnímala tak, ako ju vníma teraz. Na čo by to bolo dobré?"

Chcel som, aby Millie nevedela skutočnú pravdu. Ani ona, ani rodičia, nikto okrem Drewa. Nechal som všetkých myslieť si, čo chcú, pretože ma vtedy netrápilo absolútne nič, iba to, ako zmätene to medzi mnou a Mads utíchlo. Doteraz tak trochu neviem, čo sa vlastne stalo a kto urobil chybu. Ako by som to mohol vysvetliť iným?

„Ak sa Madison vráti," podotkne slovo AK pre seba a na jazyk si nasype arašidy položené v strede stola. Ani nevie, že mi práve výborne nahral.Odkedy som videl Madisonin prekliaty príspevok, neviem prestať myslieť na to, či s tým kolegom chodí alebo nie.

„Takže je to vážne? Fakticky s tým letuškom randí?"

Počas toho, ako sledujem Millie kráčať k Drewovej kapele na pódiu, on prestane žuť. Zaskočený do mňa zapichne zelené dúhovky. Keďže je Madisonin brat a môj najlepší kamoš, je zároveň i jediný zdroj informácií, ktoré o nej mám.

Možno mi niekedy chýba čisto nezainteresovaný názor, no inokedy je moje prísne strážené súkromie jedinou vecou, ktorá ma dokáže upokojiť vždy, keď strácam nádej, či sa náš vzťah dá ešte napraviť. Iba ona a ja vieme, čo sme mali. Máme?

„Odblokovala si ťa?"

„Ona ma zablokovala?!"

„Ssss." Cez zaťaté zuby nasaje vzduch, ako keď sa popáli. Preriekol sa.

„Mohlo mi to napadnúť."

Celý mesiac som od nej nevidel nič nové a takmer zošalel, kým som si zvykol na nevedomosť, kde je, čo robí a hlavne s kým, ale keď nad tým premýšľam... Bol to geniálny ťah! Možno by som to mal urobiť teraz ja. Pre svoje vlastné a aj jej dobro. Akurát je tu malý háčik – ja toľko sily nemám. Prečo ma vôbec odblokovala? Chcela, aby som práve tento príspevok videl?

„Čuduješ sa jej? Aj ja som si blokol Daphne, keď ma podviedla."

„Ale ja som..." zastavím sa a vydýchnem. Už ma unavuje donekonečna sa obhajovať. „Proste vieš, ako to bolo."

Drew nesúhlasne skrúti pery a odpije si z fľaše piva.

Priestor pohltí chvíľkové ticho a ja len tupo zízam na Millie, ktorá s chalanmi začína spievať jej obľúbenú Greatest Love Story od LANCO. Zároveň cítim, ako Drewove hodnotiace oči študujú môj naštartovaný výraz.

„Ten týpek, nie je to letuško, ale steward, keď už..." prehovorí Drew.

„Pre mňa za mňa, nech je aj lietadlo." Zatnem zuby a vezmem do ruky fľašu minerálky, ktorú čašníčka položila predo mňa, aby som si nalial do pohára. Hermiona si už zjavne všimla, že sme prišli. Nemusíme si ani objednávať, vždy vie, čo chceme.

„Nemal by si sa tak tváriť, presne to si predsa chcel, nie?" Možno navonok nevyzerám, že by som si najradšej do niečoho udrel, ale Drew ma pozná dosť dobre na to, aby videl aj do môjho vnútra. Svedčia o tom nielen roky nášho priateľstva, ale i jeho reakcie, ktoré mieria vždy tam, kde sa mi to najmenej páči. Tam, kde je pravda. Vie, že ma rozčuľuje, ale zároveň i to, že je jeden z mála, ktorí to vôbec dokážu. „Ak ti to vadí, kámo, tak už proste vylož karty na stôl, nech bude raz a navždy po-"

„Nezačínaj, okej?" okamžite ho zastavím. „Vieš, prečo nič nerobím. Stále platí, že to, čo by vedieť mala, vie. A to, čo zatiaľ nevie, musí zistiť sama. Počkám."

Kontrolujem sa, ale bude do mňa hustiť ešte ďalších päť minút a dosiahne hranicu mojej tolerancie.

„Áno? Koľko ešte počkáš? A čo keď sa vlastne nedočkáš? Čo keď to Mads nezistí?" Drew sa zatvári pochybovačne. „Čo urobíš potom? Nemyslíš, že je na čase konečne vziať do úvahy aj túto možnosť, braček? Normálne mám zase nervy. Vy dvaja, to je čistá telenovela."

Pretočím očami. Pokojne, nech neverí, že sa s Mads dáme zase dokopy. Stačí, ak v to verím ja.

„Mal by si znova randiť," doplní. „Myslím tým skutočne niekoho spoznať. Skúmať možnosti. Ako Mads."

Nadýchnem sa a hlbokým výdychom zmetiem z toho slovesa všetok prach.

„A to mi opakuje ten, ktorý má pol roka po rozchode harmonický vzťah iba so svojou pravou rukou. Gratulujem." Za normálnych okolností som dobrý v sebaovládaní, lenže už keď som sem prišiel, mal som hladinu svojej zúrivosti zvýšenú a on ju práve šteklí na samých nebezpečných miestach.

„Idiot. Ja sa aspoň na nič nehrám a nemám po celej škole reputáciu kurevníka."

„Ó, bože, choď s tým dočerta ešte aj ty. O nič som neprosil." Otrávene si odpíjam z pohára a dívam na Millie, ktorá je vo svojom živle. Aj ona vlastne verí tomu, čo sa o mne vraví. Moja vlastná sestra. Prečo sa vôbec čudujem takej Seni?

A zase to počujem. Takých ako ty.

Hádka s ňou nechce opustiť moju myseľ a zase sa prederie na povrch. Jediné, čo nechápem, je, ako som sa mohol nechať uniesť natoľko, že som na ňu zvýšil hlas.

Nie som taký. Ja sa s ľuďmi nehádam. Vychádzam s nimi a pomáham, ak ma niekto poprosí. Nedávam sa vyprovokovať a už vôbec nie drzaňou, ktorú ani nepoznám a ona nepozná mňa. Nepoužívam ani toľko nadávok, ako som použil v jej izbe. Prečo som aj ju nenechal myslieť si čo len chce rovnako, ako všetkých ostatných? Nejde mi to do hlavy.

„Čo ti sadlo na nos, preboha? Väčšinou znášaš pravdu lepšie."

„Pohádal som sa s novou spolubývajúcou," prezradím, čo mi okupuje myseľ s nádejou, že ten tlak vo mne povolí. „A tak trochu som na ňu ziapal."

S Tylerom, Logom, Hollywoodom a ďalšími chalanmi, s ktorými hrám basket, riešim skôr hovadiny, nepoznajú ma od detstva, preto vždy, keď sa potrebujem skutočne vyrozprávať, využívam výhradne Drewove uši. Nikto ma nepozná tak ako on.

„Čo si?" Ani neverí. „Ziapal?"

„Ja proste..." Prehrabnem si vlasy, kým nájdem slová. „Neskutočne ma nasrala."

„Teba?" Aj on si jednou rukou upraví blonďavé pačesy. „Dobráka, ktorý každej ženskej sukni, čo sa na teba usmeje, pomôže? Ty na jedno z takých stvorení zvýšiš hlas? Kto vlastne si?" Trhá mu kútikmi úst.

Veď ja sám si nepamätám, kedy ma niekto prepol do agresívneho módu. Takmer som aj zabudol, že nejaký mám. Neviem, ako to urobila, ale keď si situáciu premietam, cítim sa trochu idiotsky. Mal som to riešiť inak, aj tú pomstu s jogurtmi. Lenže ona akoby v byte rozniesla nejakú divnú energiu, ktorá keď sa len obtrie o tú moju,vybuchujem ako biely fosfor na vzduchu.

„Ja..." nadýchnem sa a s výdychom pohodím rukou. „Neovládol som sa. Od začiatku sa ku mne správa ako mrcha. Chcel som to vyriešiť po dobrom, prisahám, ale... nevydalo." Myknem plecom. „Myslela si, že Millie je moja priateľka, ktorú zavádzam s Claire a jednou Madisoninou spolužiačkou, čo som dnes viezol domov."

Drew vyprskne smiechom. „Rhett's got all ten."

Zahryznem zuby do seba, keď to znova spomenie. „Dobre, možno nie je jediná, čo ma pokladá za kurevníka, ale je jediná, kto sa kvôli tomu ku mne správa ako k odpadu."

„Možno má zlú históriu s niekým podobným."

„To mi tiež napadlo, ale ak je to tak, ten nešťastník vyhral, keď sa jej zbavil. Keby si ju videl! Nosí v kuse šiltovky. Podľa mňa preto, lebo hrebeňa sa dotkne, iba keď je sviatok. Je o hlavu nižšia než ja, a keď rozpráva, pripadá mi to ako bzučanie odporného letného hmyzu, keď sa opaľuješ pri vode. Vieš ten, ktorý sa zdá, že nič neurobí, ale aj tak ťa otravuje, otravuje, ty sa oháňaš a oháňaš, až kým ťa ten zmrd neoklame, že odišiel, nepozorovane na teba sadne a zahryzne tak, akoby neobedoval polroka, a ty na neho celý týždeň spomínaš v nadávkach, lebo ten krvilačný kusanec svrbí ako hovädo."

Drew sa odistí a naplno rozrehoce.

„Aké kvetnaté prirovnanie na to, že jej nevieš prísť na meno."

„Hej, to doslova."

„Čože?"

Opíšem mu aj našu prvú hádku a smiech už ani nedokáže kontrolovať. Dokonca mu z oka ujde slza.

„Vážne ťa nespoznávam."

Vystriem sa na stoličke a päsťou jemne udriem do stola.

„Dofrasa, snažím sa byť džentlmen za každých okolností, ale nie som zas fackovací panáčik. Nebudem sa správať úctivo k niekomu, kto sa ku mne od prvej chvíle správa ako k zasranému decku. Je mi jedno, či je žena, či nie. Či je pekná, či nie." Mám na jazyku i to, že ju zrejme niečo trápi, ale nechám si to pre seba. „Ak sa nemýlim, sme si rovní, a kým nebude mať záujem vyriešiť to v tomto duchu, budem sa k nej správať presne tak, ako sa ona správa ku mne."

„Aaa... je teda pekná?"

Zaskočí ma. Odkedy Seni poznám, ani raz som sa nad tým nezamýšľal.

,,To ťa z toho všetkého zaujíma vážne iba to?"

„Takže je špata?"

Je? Toto zamyslenie je nezmyselné, pretože na Seni takto vôbec nehľadím. Jediné, čo vidím, keď sa na ňu pozriem, je približne meter sedemdesiat čírej drzosti.

„Čo ja viem? Nedávaj mi pripečené otázky. Myslíš, že ma trápi, či je pekná, keď ma už len pohľad na ňu vytáča?"

„Očividne aj ju vytáčaš ty. Nie je to vlastne príjemná zmena? Konečne niekto, kto sa ťa nesnaží dostať, nie si rád? Asi chcem tú babu spoznať." Smeje sa.

„Prosím, choď do toho. A nezabudni si predtým uzavrieť výhodnú životnú poistku."

Pokrúti nado mnou hlavou a ďalej sa zabáva.

Jedna z mojich obľúbených piesní k príbehu 😍

Pekný víkend 💙