ANETA ( po 3 rokoch)

Sedíme na záhrade a grilujeme. Na záhrade behajú tri veselé detičky. Tomáško, Oliver a Natasha. Natasha je dcérka Laury a Jamesa. Áno toho Jamesa, kapitána hokejového teamu. Keď sme prileteli naspäť do Kanady išla s nami aj Laura a dali sa dokopy. Stali sa z nás dokonca susedia. Máme veľmi dobrý vzťah.

„Decká poďte si posadať! Ideme večerať," zakričala Laura. Oni si pekne sadli za stôl a hneď sa pustili do jedla pred nimi.

„Tak všetko na pitie som doniesol. Kto si čo prosí?" spýtal sa Adam.

„Džúsik," zakričali naraz tri malé stvorenia. Všetci sme sa zasmiali.

„ Nech sa páči," nalial každému pomarančový džús.

„A ty Laura?" pokračoval Adam v nalievaní.

„Čo si dáš ty Anet? Dám si to isté čo ty. Dáš si víno?" obrátila sa ku mne Laura. A je to tu.

„Ja si dám iba vodu," poviem jemne.

„Prečo? Necítiš sa dobre?" opýtal sa Adam so strachom. Ja som sa zasmiala a pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

„Totižto takto o rok nás tu bude o jedného viac," tak a je to vonku. Adam ma zobral na ruky a poriadne so mnou zatočil.

Toto je môj život. S troma veľkými zmenami. S pádmi, no so šťastím koncom. Jeden múdri človek raz povedal: Ak sa niečo neskončí dobre, to znamená, že ešte nie je koniec.

Nikdy sa nevzdávaj a bojuj sa svoje sny.