ANETA( po 3 mesiacoch)

Som nervózna. Dnes je deň D. Deň kedy si povieme svoje áno. Máme malú svadbu, no bude nádherná. S Laurou sme na nej pracovali každý večer. Bolo toho naozaj veľa. Vybaviť kostol, kňaza, jedlo, nápoje, kultúrny dom, kaderníčku a šaty. Šaty boli naozaj veľký problém. Krajčírka mi ich musela tri krát prešívať kvôli môjmu brušisku. Som v 7 mesiaci, no bruško rastie ako z vody. Práve stojím pred zrkadlom a obzerám sa ako vyzerám. Nie je to až také zlé.

„Nebuď nervózna," povzbudí ma Laura.

„Keď to sa nedá," sťažujem sa. Musím si sadnúť.

„Pokoj," povie Laura a donesie mi vodu.

„Ďakujem. Za všetko," poďakovala som sa a objala ju. Laura mi je ako sestra.

„Mali by sme ísť je čas," usmeje sa Laura.

ADAM

Som trochu nervózny. Kráčam k oltáru. Delí má pár minút od manželstva. Manželstva s úžasnou ženou. S mojím KRPCOM. Už som jej tak dávno nepovedal. Nemá to rada, no baví ma ju sem ta pod rypnúť. Stojím na svojom mieste. Nádych a výdych. Začne sa hrať svadobný pochod a ja sa pozriem do uličky. Prichádza anjel. Je proste nádherná. A iba moja. Postaví sa oproti mne a povzbudzujúco sa usmeje. Úsmev jej obetujem.

„Vážený, stretli sme sa tu, aby sme sa stali svedkami tohto manželského zväzku," začal kňaz.

„Preto sa pýtam Adam Morgen, beriete si tu prítomnú Anetu Fray?" otočil sa na mňa kňaz.

„Áno," povedal som odhodlane.

„A vy, Aneta Fray, beriete si tu prítomného Adama Morgena?" obrátil sa na Anetu.

„Áno," povie s tým najdokonalejším úsmevom.

„Tak vyjadrili ste sa jasne. Privítajte manželov Morgenových. Môžete si dať váš prvý mladomanželský bozk," dopovedal kňaz.

Opatrne sme k sebe pristúpili a jemnúčko spojili naše pery.

Milujem ju.

ANETA

Milujem ho.

Koniec tretej časti prvej série.