ANETA

Dnes som znova u psychologičky. Pomaly si na ňu zvykám a naozaj dosť mi pomáha. Cítim kdesi hlboko v kostiach, že raz príde ten správny moment a prehovorím. Pekne sa jej poďakujem pomocou tabuľky a vykročila von z jej ambulancie.

„Uvidíme sa až budúci týždeň. Dovidenia," zakričala ešte za mnou.

Tento raz so mnou nešiel Adam. Má zápas. Bolo mi to trochu ľúto, že to všetko budem musieť zvládnuť sama, ale chápala som ho. Ani neviem prečo, no domov sa mi ešte nechcelo ísť. Vonku bolo celkom príjemne, a tak som sa rozhodla, že sa ešte poprechádzam. Lenže ja to tu vôbec nepoznám a samej sa mi tu teda blúdiť nechcelo. Zbadala som pred sebou veľkú orientačnú tabuľu a na vrchu bol nápis: HOKEJOVÝ ŠTADIÓN 500m

To je nápad. Pôjdem fandiť Adamovi. Vybrala som sa daným smerom a rozmýšľala, či by sa niečo zmenilo, keby žil Tomáš a Laura by zostala tu. V prvom rade by som určite rozprávala. Po druhé teraz by som určite nešla sama ale s Laurou a nie povzbudzovať Adama ale Adama a Tomáša. Tomáš. Aj keď je to už istý čas, no stále mi chýba. Ja idem v pred a nechcem rozmýšľať nad vecami keby bolo keby...

Ani som si neuvedomila a bola som na mieste. Zakúpila som si lístok a išla sadnúť. Musím povedať, že to tu bolo naozaj natrieskané. Ledva som sa predrala na miesto. Sadla som si a pozrela na tabuľu. Je 1:1 a osem minút do konca druhej tretiny. To ešte môžu bez problémov vyhrať. Zadívam sa na chalanov v červeno-bielom drese a snažím sa nájsť svojho princa. Akurát nastúpil na lad. Hrá s takou ľahkosťou. Aj slepý by videl, že ten šport miluje. Je naozaj dobrý. Korčuľuje s pukom dopredu a ich tým je v prečíslení. Strieľa na bránu. Musím sa postaviť aby som videla, či to je gól. Aj keď bol tečovaný brankár ho krásne chytil. Majú naozaj šikovného brankára ale určite mu dajú ešte gól. Opäť si sadnem na miesto a sledujem hru.

ADAM

Znovu som si sadol na striedačku a pozeral sa na hru. Je to naozaj silný súper. Je koniec druhej tretiny. V šatni k nám príde tréner a rozoberáme taktiku na poslednú tretinu. Je stále remíza takže musíme pridať. Ideálne by bolo dať rovno ešte dva góly.

„Celkom ti to ide," pobúchal ma po pleci James.

„Ďakujem, snažím sa," odpovedal som mu. James ukázal na dvere, čo znamenalo, že je čas už ísť opäť na striedačku. Usadili sme sa a prvá formácia išla na lad. Ja som až v tretej, takže si ešte chvíľu počkám. Sledoval som hru a snažil sa niečo vymyslieť. Plán, s ktorým by sme mohli vyhrať.

Nastupujem na ľad a korčuľujem za pukom. Mám ho. Trielim ku bránke a chystám sa vystreliť. V tom do mňa niekto celou silou narazí. Letím na zem. Chcem sa automaticky postaviť a hrať ďalej ale tento pád bol tvrdší. Bolí ma celé telo a neviem ani prejsť ku striedačku. Posledné čo počujem je ako to rozhodca odpíska.

ANETA

Adam padá na ľad. Dosť som sa zľakla ale čakala som, že sa postaví. Nepostavil sa. Rozhodca to odpískal a ľad prišli záchranári. Naložili ho na nosítka a odniesli preč. Neváhala som ani chvíľu a utekala som dole.

„Prepáčte slečna ale tam nemôžete ísť. To je iba pre rodinných príslušníkov a ako vidím vy nemáte kartičku," nechcel ma tam pustiť SBSkár. Tá blbá kartička je doma na komode! Ešte som sa chvíľu pokúšala dostať za Adamom, no bez výsledku. Sadla som si na stoličku neďaleko dverí a čakala. Čakala, že bude všetko dobre.

Ako to tak naozaj?

Ahojte:D

Veľmi sa ospravedlňujem, že časť nebola skôr (škola nepustí a musela som si opravovať známky)

Dúfam,že sa kapitolka páčila :)

Lenčiča