ANETA

Bolí to. Plačem. Zareagovala som možno trochu prehnane to si priznávam. Veľmi ma to však ranilo. Chcela som mu pomôcť, myslela som si, že to aj on chce. Že mu tak poďakujem za úžasnú večeru a záchranu. Možno to on nechce a len hrá náš vzťah. Keď som si pripustila túto možnosť ešte viac som sa rozplakala. Ja ho naozaj ľúbim. Zhasla som v izbe svetlo a schúlila som sa do klbka na posteli. Pritisla som si nohy najbližšie ako sa len dalo a snažila sa upokojiť. Dnes bolo toho na mňa dosť. Najprv psychologička, pri ktorej som potrebovala naozaj veľa odvahy, potom ten hnusný čašník a teraz ON. Celá som sa roztriasla.

Počula som ako jemne zaklopal a vstúpil do izby. Tuho som zavrela oči a chcela som sa robiť že spím. Neoklamala som ho tým. Ľahol za mňa a oboch nás zakryl perinou. Následne si má celú pritisol k sebe a dal mi bozk do vlasov. Držal ma tak silno, že som ledva dýchala. Ale pomohlo mi to. Už som sa tak netriasla a pravidelne som dýchala.

„Prepáč, ja bol som sebec. Naozaj veľký. To ja som ťa chcem rozmaznávať bošťekmi. To som ja chcem vidieť tie krásne úsmevy. Prepáč. Ja ťa tak strašne ľúbim a nechcem aby si si niečo iné myslela, čo nie je pravda," hovoril na jeden dych a na konci poriadne vydýchol. Hlas mal roztrasený. Asi sa naozaj bál, že ma stratí. Ako mám zareagovať teraz. Dajme tomu, že som mu odpustila, ale ako mu to poviem keď to on ma chce rozmaznávať? Celá som sa otočila jeho smerom a pozrela so sa mu do očí. Usmiala som sa na neho a prikývla. Aj keď bola tma, bolo vidieť ako sa mu uľavilo. Pomaly sa ku mne približoval a mne sa to zdalo ako večnosť. Nemohla som sa dočkať kedy ucítim jeho pery na tých mojich.

ADAM

Strašne som sa potešil keď som videl jej výraz. Viem, že ma chcela ona pobozkať ale nechala to na mňa. Potešil som sa. Pomaly som sa k nej približoval a mne sa to zdalo ako večnosť. Nemohol som sa dočkať kedy ucítim jej pery na tých mojich. Boli sme od teba len pár centimetrov a ja som to už nevydržal. Vrhol som sa na jej pery akoby ony boli posledné čo ma môže zachrániť. Bozkávali sme sa dravo. Ten pocit sa nedá ani opísať. Pritiahol som si ju úplne k sebe a chytil ju za zadok. Vedel som, že teraz sa už musím krotiť. Nechcem na ňu tlačiť. Ona mi má sama povedať kedy bude pripravená a ja to rešpektujem. Odlepili sme sa od seba pre nedostatok kyslíka. Hlavu položila na moju hruď a z celej sily ma držala. Sviečky! Dole som ich nechal všetky zapálené. Musím ich ísť sfúknuť ale niekto ma naozaj silno držal. Zasmial som sa.

„Musím ísť sfúknuť sviečky. Nechceš predsa a by sme začali horieť," povedal som jej no ona ma stále nepúšťala a iba záporne pokrútila hlavou.

„Hneď som späť neboj sa," sľúbil som jej a venoval jej tri bozky. Dva na kútiky úst a jeden na nos. Konečne ma pustila. Zbehol som dole po schodoch a sfúkol všetky sviečky. Ešte pre istotu som zamkol dvere a vrátil som sa hore do Anetinej izby. Je to síce jej izba ale dúfam, že bude čoskoro spoločná. Ona už tak trochu spoločná je. Otvoril som dvere a znovu si ľahol do postele. Pozrel som sa na ňu a zistil som, že už zaspala. Bola taká dokonalá. Priložil som si ju zase na svoju hruď a hladil ju po vlasoch. Tento pocit chcem cítiť každý večer. Usmial som sa sám pre seba a zaspal.

Ahojte :)

Takže dnes tu máte takú narodeninovo-silvestrovskú časť. 

Ja si dnes oslavujem narodeniny a všetkým vám prajem krásneho Silvestra.

Dúfam, že sa časť páčila :)

Lenčiča