"Je to Sebastián," povedala potichu, sotva počuteľne.

"Prosím? Mohla by si to zopakovať? Nie som si istá či so ťa dobre počula," povedala som a slzy si už našli cestu von.

"Sebastián,"povedala s ľútosťou v očiach. Ale ja nepotrebujem jej ľútosť. Dnes sa my život otočil o 360 stupňov. Je toho na mňa zrazu strašne veľa. Strašne veľa nových informácií a môj mozog. Mám pocit, že prestáva pracovať. Zatmie sa mi pred očami a stratím kontrolu nad svojím telom. Pocítim náraz a následne vnímam už iba tmu...

LAURA

"Sebastián," zopakovala som jej to. Viem nemala som jej to hovoriť. Aj Adam aj Tomáš ma prosili aby som jej to nehovorila. Ale bolelo ma vidieť ju takú. Musela som jej povedať pravdu. Len my traja pri nej stojíme. Teraz si určite hovoríte, prečo chodím teda so Sebastiánom? Nebojte sa, nehrám na dve strany. Od neho len získavam informácie, keďže mi naplno dôveruje. Nevie, že som proti nim. Začala blednúť a ja som sa zľakla. Chystala som sa vybrať mobil a zavolať Adamovi, no to už ona bola na zemi. Strašne som sa zľakla a pribehla k nej. Nedýcha a všimnem si, že jej z hlavy tečie krv. Zavolám sanitku. Odvezú ju preč a mne tečú slzy. Všetko je to len moja chyba. Nemala so jej to povedať. Zoberiem si TAXI a pálim na štadión. Akurát končia čo mi vyhovuje. Sebastiánovi som napísala SMS, že sa sním chcem stretnúť bare. Potrebujem ho odlákať. Nemôže vidieť, že sa bavím s jeho nepriateľmi. Vidím ako s úsmevom ide smerom k baru , tak ja prejdem pri šatne a čakám. Bojím sa im to povedať. Znovu mi vyhrknú slzy. V tom sa otvoria dvere zo šatni. Prvý výjde Lukáš a ja sa mu iba pozdravím. Za ním ide Tomáš a hneď keď ma uvidí tak zbledne.

"Ako to dopadlo?" trase sa mu hlas. Musím mu povedať pravdu. Ale počkám a Adama.

ADAM

Po tréningu som si v šatni ešte skúšal nové korčule, preto som odchádzal posledný. Pri šatni na lavičke sedel Tomáš celý bledý a Laura uplakaná? Čo sa mohlo do kelu stať? Mám strach. Ale nie o seba...

"Čo sa stalo?" spýtam sa a obímem Lauru. Tá nám povie všetko. Som na ňu trochu nahnevaný, keďže celá naša taktika je ohrozená, ale nemôže za to. Dá sa dokopy a ide do baru kde zdrží Sebastiána. My s Tomášom zatiaľ ideme do nemocnice. Ideme čo najrýchlejšie, ale sú veľké zápchy čo ma hnevá, Záleží mi na nej. Aj keď jej robím zle. Konečne po viac ako hodine sme na mieste. Zaparkujeme a vyberieme sa k recepcii. Recepčná stále s niekym volá. Vytáča ma to a Tomáša očividne tiež. Konečne dovolá.

"Môžem Vám nejako pomôcť, "milo sa opýta a usmeje sa.

"Hľadáme Anetu Fray. Doniesli ju sem asi pred dvomi hodinami. Mala krvácanie z hlavy a nedýchala," povedal som všetko čo viem o jej zdravotnom stave. Tomáš len prikyvuje.

"Ste jej rodina alebo známi?" opýta sa už teraz otrávene. Nechápem tej zmene nálad. Ach tie ženy.

"Ja som jej brat a toto je jej priateľ," povie Tomáš. Takže priateľ. Musel som sa uškrnúť. Ona niečo naťukala do počítača.

"Operačka číslo 5. Počkajte prosím pred dverami. Po operácií vás bude kontaktovať doktor," dopovedala.

My sme sa rozbehli pred operačku. Čakali sme dlho a mňa to zabíjalo. Konečne vyšiel doktor.

"Rodina?" spýtal sa. Prikývli sme. Dúfam, že sa nestalo niečo vážne. Nie kvôli takejto blbej hre.

"Je mi to ľúto ale..."

Ahojte:D

Trošku smutná časť. A smutné sa ešte len začali. Pravda občas bolí aj ľudí, ktorý chcú dobre. A tak to aj tu bude.

Viac neprezrádzam.

Názory?

Lenčiča