Začiatok všetkého
Ráno bolo pochmúrnejšie než inokedy . Ako keby chcelo povedať , že nám túto cestu nepraje . Nepraje ju monštrám , ako sme my . Zase trepem . Krádež nebola iná ako tie ostatné . ,, Pripravená ? " ,, Ako nikdy ," povedala som s nepatrným úsmevom , aby sa nepovedalo . Nemohla som prehliadnuť , že na jeho tvári sa črtalo zhrozenie . Z čoho som nemala ako vedieť . Ja som nemohla potlačiť smútok z opustenia Bena , opory , ktorú už možno nikdy neuvidím a Harryho , ktorému už nebudem možno môcť oplatiť rady . ,,Nerozmyslela si si to ?" ,,Nie !" ,, Pozri ja sám sa toho bojím a nechcem od teba žiadať veľa a navyše som počul , keď ste sa s Benom rozprávali , že chceš aby si mala slušný pohreb , keď zomrieš a pokiaľ zomrieš počas tejto akcie nedostaneš ho . " ,, Je mi to jasné ! " nebavilo ma to jeho neustále argumentovanie , aby som nešla . Veď sám chcel aby som šla práve ja . ,, Nejaké otázky pred cestou ? " ,, Len jedna . Prečo si ma vtedy dá sa povedať , že uniesol z školy ? " ,, Ehm . Bolo to tak , že som ťa videl už predtým . Videl som v tvojich očiach plamene a vtedy si sa vkuse pohybovala sama a už vtedy som vedel , že budeš perfektná . Stačí ?! "
,, Áno , ďakujem . " ,, Ideme ? " ,, Áno . "
Zobrala som si vak a šla .
Išli sme už dve hodiny vkuse a boli sme len kúsok v lese za Weiss .
,, Chytaj ! " ,, Ty si brala jedlo ? " ,, Ty nie ? " ,, Ako niečo hej , ale skôr som myslel , že niečo kúpime v mestách . "
,, Nezobral si nič . " ,, Presne . Dík za jabko . " ,, Čo chceš spraviť s peniazmi ? " ,, Prepáč , ale som prehovorený . " ,, To je pravda . " Mlčal , ako po celej ceste . Je prosto zvláštny . Po chvíľkovom oddýchnutí sme sa pobrali ďalej . Les bol hustý a aj keď bol len obed bola tma , ktorá očiam chcela zavariť a aby toho nebolo málo tak les zahalila hustá hmla . Podal mi baterku , na ktorú som pre istotu zabudla ja . Táto moja sa nechcela zasvietiť . ,, Hmm zober si moju . " ,, Nie , ďakujem . Moje oči sa už prispôsobili . " ,, Fajn , ale fakt ak budeš chcieť , tak ti ju dám . Do najbližšieho mesta je to 15 kilometrov . " ,, Takže sa tam ešte dnes dostaneme . " ,, Nie . " ,, Ako to ? "
,, Mám taký dojem . " ,, Poďme už radšej . " Konečne sme sa pohli z miesta . ,, Počuješ to ? " ,, Myslíš to vrčanie Rain ? " ,, Hej myslím to . "
Ten zvuk bol čoraz bližšie a potom som si už nepamätala nič okrem tmy a ukrutnej bolesti .
,, Čo to ... ? " zobudila som sa s obviazaným chrbátom a pravou rukou . ,, Pšššttt . Vždy daj na moje tušenie , dnes nikam nepôjdeme . Napadla nás líška . " ,, Ďakujem za záchranu a obviazanie . " ,, Toľko tej vďaky netreba . Oddýchni si prosím ťa . " ,, Ako myslíš . " Ľahla som si späť do spacáku . Rany ešte stále boleli , ale už to bolo slabšie a navyše aj on mal nejaké tie rany . Nikdy som nevedela , že on je taký gentleman , nikdy sa tak moc nesprával , bol chladný a tak . Nikdy som od neho toto nečakala .
,, Rain , ak prežijeme , chcel by som ťa poprosiť , aby si o všetkom pomlčala a hlavne o mojom mene . Nechcem ho už nikdy používať , preto je to pre mňa ťažké , povedať ti ho , myslím . "
,, Budem mlčať ako hrob . "
,, Ďakujem . " ,, Nie je zač . A inak nemáš nožnice ? " ,, Nie , prečo . "
,, Ale nič , použijem dýku . " Vytiahla som dýku z rupsaku a pritisla ju k vlasom . ,, Nerež si ich ! " ,, Prečo ? Budú mi len zavadzať . " ,, Neviem , proste nechcem aby si si ich rezala , strihala a podobné . " Bolo mi to zvláštne . Ja som sa ich tiež nechcela veľmi vzdať , ale asi by mi pri tejto akcii zavadzali . Radšej to nechám tak . ,, Fajn nechám to tak . "
The end of this part . Ja viem je kratučká , ale aspoň niečo . Užite si ešte posledný mesiac prázdnin .
Megy .
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro