Mohol prejsť rok . Prechádzal som sa chladnými ulicami Weiss . Z diaľky bolo počuť hrozný vreskot . Normálne by som to ignoroval , keby mi nepripadal známy .
Pripadal mi ako bratov . Rozbehol som sa k malej stodole , v ktorej sme sa zdržiavali . Na zemi ležalo zakrvavené telo brata . Oči mi ovlažili slzy , ktoré som nevedel ustrážiť . Hoci ešte žil bolo mi jasné , že neprežije . Na lekára sme nemali peniaze . ,, Braček za uvoľnenou tehlou nájdeš všetko , čo potrebuješ . Sú tam aj nejaké peniaze ... . " ,, Kto ti to spravil ? " ,, Mamin otec . Chcel informácie a chcel ťa zobrať k sebe . A ja som mu to nemohol dovoliť , aj keď ty by si už nemusel hladovať , no čert vie na čo ťa chcel a navyše som mame sľúbil , že sa o teba postarám . " ,, Zbohom braček !" ,, Zbohom , maj sa tu dobre ! "
Ešte chvíľu som sa prizeral , ako môj brat zomiera . V jeho očiach sa poslednýkrát zaligotali iskričky nádeje .
Chitil som bezvládne telo a vyniesol ho k najbližšiemu kanálu .
  Moja chuť po pomste sa čoraz viac zväčšovala . Bolo mi jasné , že v najbližšom čase sa budem musieť naučiť pomáhať smrtke so spravodlivosťou . Za rodičov , za brata , za moje bývalé ja .