Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Neuskutočnený plán

Prešli asi tri dni a boli sme už v lese pred mestom . ,, Vysvetlíš mi ten plán ? "
Hodil mi papier . ,, Všetko je tam napísané , zároveň mapa mesta s vyznačeným domom . Tvojou úlohou je preskúmať okolie , zistiť kadiaľ je vhodné vojsť ... . " ,, Samozrejme , pustím sa dotoho ! " ,, Budem ťa čakať tu , " povedal a sadol si na kameň . Roztiahol papier a začal niečo písať a črtať . Popravde mi to bolo úplne fuk , a teda som sa vybrala smerom do mesta . Podľa mapy som sa nachádzala niekde pri severnej časti mesta a dom sa nachádzal pri tej bohatšej časti , a to severovýchodne . Od lesa viedla asfaltka , čož mi pripadalo divné . Nechcela som ňou ísť  , vybrala som si teda menšiu lesnú cestičku .

V meste som bola do piatich minút . Panovala tu úplne iná atmosféra , ako vo Weiss . Ľudia  tu v uliciach priateľsky konverzovali , obchodovali s potravinami , deti sa hrali . ,, Ahoj ! " pozdravilo sa mi jedno . ,, Ahoj ! Nevieš prosím , ako sa dostanem k domu Postranných ? " ,, Ty sa chceš dostať k Postranným ? Môjho bratranca  otec u nich pracuje . Nepríjemný ľudia . "
,, Aha ! " ,, Ale ak chceš , tak pôjdeš rovno a pri druhej odbočke zabočíš vpravo . Tam už uvidíš najväčší dom , a to je on ."
,, Ďakujem ! " ,, Volám sa Fanny Trisová , keby niečo , tak sa obráť na mňa ! " ešte zakričala . Usmiala som sa a vybrala vlastnou cestou .

Práve som vbehla do ulice , kde sa mal nachádzať dom , keď v tom sa predo mnou začali črtať dve veľké mužské osoby . Prichádzali čoraz bližšie , chcela som utiecť , no niekto ma zdrapil zozadu . Bol to ďalší muž , minimálne o pol metra vyšší odo mňa . Tí dvaja zatiaľ prišli bližšie a ja som im mohla vidieť do tváre . Jeden bol blonďák so sivými očami a druhý brunet so šráfom cez celú tvár . Obaja urobili krok dostrany , a tým odhalili postavu ešte jedného muža . Bol o dosť menší než ostatný , ale stále vyšší odo mňa .

,, Rain Crowell , teší ma , že sa konečne spoznávame ! " ,, Kto ste ?! " chcela som zakričať , ale silný stisk chlapa mi to nedovolil . ,, Neboj sa , to sa zachvílu dozvieš ! " Chlapík mohol mať najviac šestnásť rokov , viac nie .

,, Mám pre teba prácičku , ktorú splníš tak , či tak , " povedal mi a pokračoval, ,,a vy ju odveďte ku mne , do mojej pracovne ! "

Chlap ma síce položil na zem , ale pustiť ma nepustil , práve naopak , stisol mi ruku ešte pevnejšie a druhý mu prišiel na pomoc z druhej strany . Chcela som sa brániť , vymknúť sa , ale nedarilo sa . Prvýkrát som cítila bezmocnosť , bezmocnosť takú , ako kedysi v škole , keď som ešte bola úplne slabá . Keď sa mi smiali a ja som s tým nedokázala nič robiť , a utápala som sa v depresiách .

Chlapi ma vliekli hádam desať minút . Občas , keď som sa snažila vymknúť , mi jeden z nich strelil facku . Nevidela som ani cestu , lebo mi zaviazali oči . Cítila som sa ako nič , ako jedna veľká nula , ktorou som bola kedysi . Ten pocit som už naozaj dlho necítila , vlastne dávno som necítila skoro nič .

Počula som , ako niekto otvára dvere , jeden z chlapíkov ma nadvihol a prehodil si ma cez rameno ako vrece krumplou , ktorým som určite nebola . Pokúšala som sa kričať , ale ťažká ruka sa mi dotkla úst , bol to nepríjemný pocit . Otvorili sa ďalšie dvere a chlap , ktorý ma držal , ma bezcitne hodil na zem . Bolelo ma celé telo . Nestihla som sa ešte ani úplne postaviť a spamätať , a už ma niekto dvíhal a snažil sa ma posadiť na stoličku .

Po chvíli , keď sa to podarilo ma obmotali celú lanom a konečne mi stiahli šatku z očí . Videla som bielu miestnosť polepenú novinovými výstrižkami . Predomnou bol drevený kancelársky stolík , za ktorým sedel chlapík , ktorý im šéfoval .

,, Harold Fleatmacher , " predstavil sa .
,, Asi by si chcela vedieť , čo od teba chcem . Je to jednoduché , napíšeš list svojmu šéfovi , že končíš a vraciaš sa domov . Samozrejme nevrátiš sa nikde , lebo ostaneš tu , u mňa . Sprav to a nikomu sa nič nestane . "
,, Odmietam to spraviť ! " ,, Cením si tvoju odvahu , ale tu s ňou nič nezmôžeš . Ver mi , bude lepšie , ak to spravíš . Možno ti potom poviem môj geniálny plán , a ako si sa sem vlastne dostala . "
,, Povedala som , že odmietam , tak odmietam ! " ,, Och , asi nechceš , aby sa Benovi niečo stalo ! " ,, Weiss je ďaleko !" ,, Ja mám ľudí všade , ako inak si vysvetľuješ , že ťa poznám ?! "
,, Dobre , napíšem to , ale pod podmienkou , že sa Benovi naozaj nič nestane . " ,, Ja svoje slovo vždy dodržím , aj teraz si svedkom toho , že jedno plánujem splniť . "

Povzdychla som si a začala písať , písmo bolo roztrasené a trochu kostrbaté . Väčšinou som však písala úhľadne . Na koniec textu som sa podpísala - Rain Crowell a dúfala som , že si  domyslí , že nikdy nepíšem priezvisko a písmo je roztrasené a bojím sa . Musím len dúfať .

,, Veľmi dobre . Thresso odnes to tak , aby to nevidel ! " ,, Áno pane ! " ,, To vás fakt oslovujú pane , aj keď sú asi tak o desať rokov starší ? " ,, Niektorí ľudia majú radi rešpekt a ja patrím k nim ! Stačí také vysvetlenie ? A navyše som im nadriadený , dokončil som základnú školu , čož niektorí z nich nie a dostávajú odo mňa plat , ktorý nie je malý . Teraz už hádam stačí ? " ,, Áno , úplne mi to stačí , k tomu , že viem že ste pekný zazobanec ! " ,, Myslím , že nie som zazobanec , ale len dobre zaobstaraný človek , čo si ty nikdy nebola ! "
,, Ale bola , len som potom nemala toľko šťastia ako schopností . " ,, Ja si myslím , že si akurát tak poriadna egoistka ! " ,, Egoista ste tu jedine vy ! "
,, Nepriznám si to , pokiaľ si to nepriznáš ty ! A vidíš máme tu aj veľa spoločného , myslím , že tu bude ešte sranda ! "
,, A kedy sa mi chystáte povedať váš "geniálny" plán ? " ,, Počkaj , keď ho budeš poznať , nebude už s úvodzovkami ! "




Hello ! Konečne som sa aj rozhýbala !
Kapitolu venujem neznama-autorka  , ako oslavnú ( ona vie čo sa oslavuje ) .
Vaša lenivá , rozhýbaná Megy .

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro