Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

strach

Všetko vyšlo podľa plánu a Lun aj , keď po dlhom presvedčovaní uverila všetko . Dnes nás , teda skôr mňa mala učiť bojovať .
,, Kopni do vrtuľe ! "
,, Luna , síce ma máš učiť , ale stále si moja kamarátka , teda dúfam . " ,, Fajn , keďže na koni jazdiť vieš , lukostreľba ti ide a techniku boja sme už tiež zvládli , potrebuješ vedieť ublížiť ."
,, Ja tu nikomu neublížim ." ,, Potom si zlyhala . " ,, Nezlyhala ! "
,, I have idea ! Počkajte tu vrátim sa do 15 minút . " Nevedela som čo chcela urobiť , no verila som jej . Je to síce šialená , no dobrá kamarátka . ,, Ehm , Alex , no vieš ... . " ,, Nerieš viem , že ty a Chris medzi niečo sebou máte a vonkoncom mi to nevadí . " ,, Som tvojím dlžníkom , ďakujem . "
,, Poď , pre zmenu ťa naučím niečo ja . Skoncentruj sili a skús akože niekomu trafiť päsťou a pritom vypusti živel , skús aj skombinovať dva . " Napodiv sa mi to na prvý krát . ,, Wow , to boli hneď tri . " ,, Heej , ste mali kričať , že sa hráte so schopnosťami . " Samozrejme nebol by to Chris , keby mi neodfúkol z tváre všetky vlasy . Oplatila som mu to malou spŕškou . A začala sa vojna živlov , ale priateľská . Podrážala som mu nohy zemou , šľahali plamene ohňa , robila som malé spŕšky , z ktorých neraz schytal aj Alex a výr zo vzduchu tu bol tiež aj iné rôzne kreácie . Potom sa zbehla vojna , kto založí oheň . Bola som samozrejme lepšia .

Z diaľky sme počuli fučať niekoho . Lun a ... počkať Jasper ? ,, Ľudia neuveríte . Nejaká Zhalia ničí školu a snaží sa ovládnuť náš svet . A hľadá vás dvoch . " ,, Zhalia je moja sestra . Vždy túžila len po tom , aby si ju niekdo všimol . Sto pro ukradla kameň . A za to môžem aj ja . "
,, Nevyčítaj si to . Lun prečo práve Jasper . " ,, Lebo je to asi jediný človek , ktorému by si bola schopná ublížiť za minulosť . Poď skúsime to . Teraz  sa skoncentruj , nezabi ho a nemysli na to , čo sa deje v škole . Prosím ! " Razom som si spomenula na minulosť , na to , ako sa mi vysmieval , podkopla som mu nohy . Rýchlo sa zotavil , ale ja už som na neho mierila ostňami zo zeme .
Boli už tesne pri ňom , neovládala som sa , išiel so mňa hnev . ,, Zill , stop ! Nezabi ho ! Prosím ! " kričala na mňa Luna . Z jej očí bolo vidieť strach . To sa mi nikdy nestalo . Nikdy sa ma nikto nebál . Ostne boli až nebezpečne blízko , stačila by jedna nepatrnosť a Jasper je mŕtvy .

Keď som pomaly začala chladnúť a ostne ustupovali , všetci sa na mňa pozerali . Nebol to pohľad , ako vždy , ten milí , vrúcny , nie , bol to pohľad , z ktorého šľahal strach , údiv a odstup .
,, Zillah , takto školu určite zachránime , " ozvala sa potichu a nepatrne Luna .









Keď Vás ľudia podceňujú a smejú sa Vám a vy zrazu pocítite depresiu a hnev dohromady . Nič Vás nedokáže ovládať , síce sa môžte snažiť , ale viete to len zmierniť  , nejde s tým nič robiť , a vy sa stávate monštrum poháňané hnevom , div niekoho nezabijete . Aj mne sa to raz stalo , a od vtedy sa nič nezmenilo , ale prístup dotyčných ľudí sa pozmenil ... .

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro