Prešiel rok.
Rok od našej svadby.
V podstate sa nič odvtedy nezmenilo.
Život je rovnako divný ako predtým.
A život so Zaynom je stále rovnako krásny ako aj predtým.
No čo viac si človek môže priať?
Čo už len nám môže chýbať, však?
Z nášho pohľadu, nič.
No z Božieho asi áno.
Myslel si, že nám niečo chýba a rozhodol sa nám to dať.
Aj keď sme to nechceli...

Akoby nestačilo, že sa nám obom konečne začalo v práci viac dariť a musíme aj pracovať dlhšie.
Zayn si taktiež len pred niekoľkými mesiacmi usporiadal firmu. Kúpil všetko vybavenie, našiel pracovníkov a vybavil kopec iných vecí.
Čo je samozrejme dobré, no znamená to preňho teraz omnoho viac práce.

Nemôže to byť preto pravda!
Jednoducho nemôže!
Ale je to potvrdené.
Už len mu to povedať.
Poteší sa?
Asi nie...

,,Aha, pozri! Aké sú tie bábätká rozkošné! " rozplývala som sa Zaynovi.
On len pokrčil nosom.
,,No keď myslíš... "

To bolo prvý a posledný raz, kedy sme sa rozprávali o deťoch.
Jeho reakcia ma úplne odrovnala a už som túto tému viac nerozoberala.

,,Zayn?" zavolala som naňho.

,,Áno?" takmer okamžite sa objavil.

,,Musím ti niečo povedať, niečo veľmi dôležité. "

Na chvíľu som sa odmlčala.

,,Som tehotná... "

Bola streda, deň, kedy som to mala dostať. A nič.
Čakala som týždeň.
Stále nič.
Začalo mi to byť podozrivé.
Kúpila som si teda pár tehotenských testov a doma ich vyskúšala.
Boli pozitívne.
Spanikárila som.
Nevedela som si predstaviť to, že by som bola tehotná!
A najmä som sa bála Zaynovej reakcie.
Viem, že ma miluje, ale deti? Nevedela som, akoby zareagoval.
Vzala som si teda do hlavy, že sa mýlim a zašla za gynekológom.
Neverila som tomu, no potvrdil mi to.
To, že som tehotná.
To, že budem mamou!
Mamou...

////////

Ahojte💚

Ďalšia časť, dúfam, že sa páčila😄😄😝

Chcem vám povedať, že časti budú vychádzať iba každý druhý deň a nie každý deň😓
Dúfam, že vám to nevadí😞😞
Ak sa mi podarí napísať časť aj skôr, tak ju vydám, ale nebude to pravidlo😉

To bolo na dnes všetko❤
A papa👋👋