,,Sme takmer na konci, no čo tak sa pozrieť späť, na úplný začiatok?"

Začiatok, začiatok, začiatok...
Čoho?
Nášho vzťahu? Písania? Kamarátstva?

Na úplný začiatok...
Naše prvé stretnutie!
Hojdačky, Londýn, škôlka.

Mám letieť do Londýna?
Žartuje, však?
Asi nie...

Ponáhľala som sa domov, zbalila som si kufor a pre istotou prihodila aj niečo pre Zayna, ak sa náhodou zabudol zbaliť.
Zaviezla som sa taxíkom na letisko.
Na moje neviem koľké prekvapenie tohto dňa bolo letisko prázdne.
Stál tam iba jeden muž s obálkou.
Naozaj?
Pristúpila som k nemu.
Bez slova mi podal obálku.

Bola tam letenka, ale iba papierová.
Maketa, nič viac.
Stálo tam iba Londýn, moje meno a odlet o 12:30, čo malo byť o chvíľu.
Zayn to mal vymyslené naozaj dobre...

Chlapík medzičasom zmizol a tak na prípadné otázky som mohla rovno zabudnúť.
Zamierila som do odletovej haly.
Pani tam stála a čakala kým prídem k nej.
Nepýtala si občiansky preukaz, pas, ani nič. Iba tú falošnú letenku.
Následne ma pustila von.

Predomnou stálo obrovské, súkromné lietadlo.
Nastúpila som aj s kufrom a sadla si na jedno z miest.
Letušky začali niesť rôzne pokrmy, no ani jedna nepovedala čo i len jedno slovo.

Po desiatich hodinách sme už konečne pristávali.

Aj s kufrom som vyšla von a tu ma už čakalo auto, ktoré ma hneď odnieslo preč z letiska.
Šofér zastal pri tej škole aj bez mojich pokynov. Prekvapilo ma to, ale došlo mi, že každý mal jasnú prácu a moje inštrukcie nepotreboval.

Vyšla som von, stále s kufrom v ruke a prešla ku ihrisku.
Bolo už staré a zhrdzavené, no i tak krásne a plné spomienok.

Pozrela som na hojdačky.
Sedel tam.
Zayn.
Človek, ktorý ma miluje natoľko, že zorganizuje celú radu ľudí, len aby ma potešil.
Človek, pre ktorého letím do Londýna!
Človek, ktorého milujem a nikdy ho neopustím.

///

Ahojte💚

Trošku skôr je časť ako zvyčajne, snáď vás to potešilo....😄

A dúfam, že sa vám časť páčila❤

Venujem ju: natyMMM dúfam, že ti deň zlepšila💚😘😁

A papa👋👋