Prešli 2 mesiace, ktoré boli poriadne nabité, ale zvládli sme ich bez akýchkoľvek komplikácii.
Za ten čas som sa spriatelila snáď so všetkými. Yuma nastavil vo firme celkom príjemnú atmosféru.

Máme medzi sebou taký......trocha viac kamarátsky vzťah. Nemusím mu vykať, chodievame do relaxačnej miestnosti oddychovať, pokecať, niekedy keď je vo firme frmol sa sem vytratím, aby som mala kľudnú hlavu a mohla pracovať. No potom ma odtiaľ musí Yuma dostávať, lebo samozrejme moje miesto nie je tu ale hore pri ňom v kancelárii.

Dnešok je samozrejme výnimočný tým, že pôjdeme ešte s jednou tiež významnou agentúrou kempovať.  Veľmi sa na to teším už od doby, čo nám to oznámil. Idem práve pred budovu našej firmy, kde by nás mali vyzdvihnúť autobusy. Prichádzam práve načas a autobusy už prichádzajú.

Leiko bola samozrejme rýchlejšia a rezervovala nám miesta vpredu. Áno patrím práve k tej skupine ľudí, ktorých žalúdky nemajú radi sedenie v autobuse vzadu.
Stále sa obzerám po autobuse a hľadám Yumu. Nakoniec to vzdám a pýtam sa Leiko.

,,Hej nevieš kde je Yuma?“

,,Ou áno viem, kým si tu nebola zastavil sa tu a povedal že pôjde so svojím autom a že berie aj šéfku z tej druhej agentúry“.

Povedala Leiko a usmiala sa.
( info : písmo šikmé – Akenine podvedomie, a myslenie podčiarknutý text)

,,Takže šéfku? Hm isto, čo ak spolu čosi majú!

Poviem to narovinu nenávidím svoje druhé ja.

Nie nemôžu spolu nič mať, to by bolo dosť blbé! 

Šéfka nešéfka, zvedie ti ho a máš po chlebe! Rob s tým niečo!

Prečo by som mala?!

No moja zlatá až taká sprostá nie som!  si do neho zaľúbená až po uši.

Nie! Nie som do nikoho zaľúbená, čo to trepeš?!

Nooo ako vidím, tak v klamaní si úplná nula!

Achhhhhh nenávidím ťa !!

Nápodobne

Zmizni!!!   Zakričím.

Leiko sa na mňa okamžite otočí :

Akane si v poriadku?

Eh ?? Áno som prečo?

Leiko: totiž si tu práve vykríkla zmizni!!!!!

Ččože? No do prdele , tak to je istý trapas!

Zložila som si hlavu do dlaní a celú cestu som neprehovorila ani pol slova.
Keď sme o 2 hodiny dorazili na miesto určenia, zbadala som tam už Yumovo auto.
Ale Yuma nikde.
Prebral si nás týpek, ktorý to tam všetko riadil.
Rozdelil nás do skupín a my sme si už robili veci po svojom.
Rozložili sme si stany a iba klabosili.
Po nejakých 3 hodinách sa uráčil prísť aj Yuma s tou šéfkou.
Ak mám pravdu povedať je to riadna kosť! Vychrtlina jedna anorektická.

Oddelili sa od nás stranou a dali si varené vínko.
Prišla aj Leiko ku mne.

,, Vidíš ich ?"

Leiko: Hm ? Hej a čo?

,,Pozri sa ako sa na neho škerí, vytŕča sa pred ním ako na nejakej módnej prehliadke a pri tom je to len nejaká zazobaná chudera!

Leiko: ale ale Akane, čo to počujem z tvojich úst??? Ty si sa nám tuším zaľúbila!!!!!! Awwwww

Po tomto našom rozhovore sme si dali vankúšovú vojnu a potom sa začali nejaké tie hry.

Posledná hra bola o hľadaní vlajočiek po lese.
Každý sme sa rozdelili a išli sme hľadať.
Po nejakej pol hodine som našla 5 vlajočiek .

*Z pohľadu rozprávača*
Už už sa chcela vrátiť, keď tu zrazu sa jej pošmykla noha a spadla do obrovskej jamy.

*Späť v kempe*

Všetci sa už vrátili na stanovište.
Týpek organizátor: takže najviac vlajočiek nazbieral tým Yumu Mukamiho !
Všetci si zatlieskali ale Yumovi niečo nesedelo.

,,Kde je Akane?!"

Všetci sa začali ohliadať no márne.

,,Keďže sa bude o 2 hodiny stmievať, urobíme rojnicu a budeme Akane hľadať!" Povedal Yuma a všetci sa vybrali hľadať Akane.

Yuma po pol hodine narazil práve na tú jamu, v ktorej ležala Akane.

Yuma: Akane ?Akane!
Zliezol dole ku nej, pohladil ju po tvári a prihovára sa jej.

*Znova pohľad Akane*

Au moja hlava.....pomaly otváram oči a snažím sa zaostriť.
Takmer ma šľak trafí, keď vidím pred sebou tvár Yumi Mukamiho.
,,Čo, čo sa stalo??"
,,Spadla si a udrela si hlavu, neboj to bude dobré". A pohladil ma po vlasoch. Dal zo seba dole bundu a ja som si ju na jeho rozkaz obliekla....bola už kosa.
Yuma sa medzi tým postavil a povedal mi ako nás dostane von.

Po pár minútach sme boli vonku a on ma objal.
,, Ty si mi teda nahnala strach ti poviem".
Bola som stále ešte trocha mimo z toho čo sa stalo.
Odobrali sme sa späť do kampu a tam mi dal na hlavu ľad. Potom mi to zdravočníčka ošetrila.

*Večer*
Všetci sa skvelo bavíme , opekáme, niektorí aj pijeme. Ja jedine ovocnú šťavu ale je nejaká moc horká. Žeby už bola stará?
Ale nie Leiko kupuje iba zdravé veci.

Odoberiem sa iba na chvíľu do lesa.

,,Jéžišku....tu je  néééjaké temno , možno sú tu aj bubáci." Začnem sa smiať.

,,Čo tu tak sama robíš , chceš si zase ublížiť? Vyruší má hlas, ktorý by som teraz ani vo sne nečakala.

,,Aha....ahoj Yúúúma"

,,Ty si pila Akane?"

,,Jaaaaaa???? Nieeeee vôbec iba túto ovocnú šťavu akurát že nie je až taká dobrá!"

Zoberie si ju odomňa a napije sa.

,,Jasné...ovocie zmiešané s vodkou no super pekne "

,,Čhoo?? No tak ja si to s Leiko vybavííím!!!"

  ,,Tak ty budeš mať teda riadnu kocovinu!"

Podídem k nemu a pozriem sa na neho.
,,Vieš udržať tajomstvo?"
,,Určite áno a aké?"
,,Takže Yuma Mukami , ty, si iba môj!"
Ďobnem ho prstom do nosa a zvalím sa na neho.

*Pohľad rozprávača*
Akane zaspala priamo na Yumovej hrudi. Ten bol samozrejme prekvapený ale zobral ju do náručia a odniesol ju ku nej do stanu.